Prečo a ako vrúbľovať kaktusy: Fotopostup, ktorý zvládne aj začiatočník

  • 30.07.2021

Možno ste si už všimli, že kaktusy sa pestujú a predávajú pravokorenné a vrúbľované. Toto záleží najmä od vlastností druhov a ich nárokov.

Vrúbľované kaktusy

Prečo vrúbľovať kaktusy?

Kaktusári najčastejšie vrúbľujú druhy, ktoré sú na vlastné korene veľmi citlivé a navrúbľované majú väčšiu odolnosť a vyššiu životaschopnosť. Častým dôvodom vrúbľovania je aj ich množenie, kedy namiesto zakoreňovania odnože navrúbľujú. Mladé rastlinky, buď semenáčiky z výsevu, alebo príliš malé odnože, sa navrúbľovaním na vhodnú podložku môžu vyvíjať podstatne rýchlejšie, a to dokonca až tak významne, že za jednu sezónu vyspejú viac, ako by boli schopné za tri roky na vlastných koreňoch.

Významným dôvodom vrúbľovania je aj fakt, že vhodnou kombináciou podložky a vrúbľa môžeme veľmi výrazne urýchliť a podporiť čas prvého, ale aj početnosť celkového kvitnutia vrúbľov. Je pomerne časté, že kaktusári nechajú na podložke rastliny vyspieť v takto zrýchlenom režime a potom ich opäť „spravokorenia“ a ďalej pestujú takto.

Existuje však aj veľmi špecifický dôvod tohto zákroku – kaktusy, ktoré nemajú zelené farbivo (chlorofyl), nie sú schopné premieňať živiny a energiu bez toho, aby boli navrúbľované na kaktus, ktorý chlorofyl má, a teda túto navrúbľovanú časť živí. Tieto často rôznofarebné mutácie kaktusov majú rôzne iné farbivá (biele, žlté, ružové, červené, oranžové), ale chlorofyl im chýba. Ak sa takéto rastlinky objavia vo výsevoch, je potrebné ich navrúbľovať skôr, než by minuli svoju zásobu energie zo semena. Takéto rastliny sú teda od vrúbľovania existenčne závislé.

Vzhľadom na predpoklad, že navrúbľované kaktusy sa budú vyvíjať, je vhodné zabezpečiť im podložku s veľkou zelenou plochou, aby stačila kŕmiť mladý farebný kaktus aj do budúcna, keď vyrastie a pomer plochy oboch sa zmení.

Vrúbľované kaktusy

Ktoré druhy kaktusov sú vhodné na vrúbľovanie?

Kaktusy vhodné na vrúbľovanie musia mať prirodzenú dobrú afinitu, teda schopnosť dobre prijať a vyživovať vrúble a je tiež žiaduce, aby boli odolné a čo najdlhovekejšie. Toto je, bohužiaľ, veľký nedostatok druhu listového kaktusu Hylocereus undatus. Používajú ho záhradnícki producenti rastlín, ktoré sa ku nám dostávajú z holandskej siete predajcov. Pre tieto firmy je praktické, že sa vrúble dobre ujmú. Samotné podložky si veľmi ľahko, lacno a rýchlo namnožia, no problém je ich životnosť – sú pomerne krátkoveké a citlivé aj na nižšie teploty. To komplikuje prezimovanie kaktusov.

Nie každý vie, že ide o rovnaký druh kaktusu, ako aj u nás predávané tzv. dračie ovocie (Pitahaya). Často na ne vrúbľujú aj druhy, ktoré nemajú problém zakoreniť a nie je ani potrebné, aby boli navrúbľované. Robí sa to teda len preto, aby pôsobili pre zákazníkov atraktívnejšie. Kaktusy navrúbľované na podložku Hylocereus undatus si môžeme zakoreniť (ak ide o druh, ktorý môže zakoreniť) alebo nám neostáva nič iné, ako si ich prevrúbľovať skôr, než začne podložka odumierať. Niekedy je to až po 3 rokoch, ale nezriedka už v prvej sezóne.

Vrúbľovaný kaktus
Ukážka spomenutej nevhodnej podložky pri predávaných kaktusoch.

Vhodné druhy podložiek sú napríklad Trichocereus pachanoi, Eriocereus jusbertii, pomerne často sa používa aj bežný Echinopsis eyriesii/oxygona. Tam, kde nepotrebujeme veľkú plochu podložky, ale chceme dať vrúbľu veľkú rastovú dynamiku, použijeme Ferocactus glaucescens. Vhodný je aj Myrtillocactus geometrizans, treba však myslieť na to, že vyžaduje teplé zimovanie. Občas vidieť používanie selenicereusov (Kráľovná noci), opuncií a špecifické je použitie veľmi nezvyčajného, kaktusu nepodobného druhu Pereskie. Nie je veľmi vhodný na vrúbľovanie bezchlorofylových typov, ale je veľmi obľúbený pre drobné semenáčiky, ktorým výrazne urýchľuje vývoj.

Vrúbľovanie kaktusov krok za krokom

Podložky by mali byť ideálne v raste a poriadne napité vodou po predchádzajúcej zálievke. Samotné vrúbľovanie nie je nejako zvlášť náročné na zručnosť, popíšme základný typ tohto úkonu.

1.Potrebujeme vhodnú podložku (my sme použili obľúbený Eriocereus jusbertii), vrúbeľ (v tomto prípade Gamnocalycium mihanovichii cv. Hibotan) a veľmi ostrý nožík. Možno použiť aj žiletku, ale vhodné sú aj orezávače na koberce. Nakoniec budeme potrebovať materiál na fixovanie navrúbľovanej hlavičky, obvykle sú to gumičky vhodného rozmeru, ale existuje viac spôsobov fixácie. Nástroj, ktorým budeme rezať, musí byť maximálne ostrý, aby sme docielili čistý hladký rez. Pred každým novým použitím je vhodné ho vydezinfikovať, či už vysokopercentným alkoholom, alebo v núdzi hoci aj plameňom.

Eriocereus jusbertii
Eriocereus jusbertii

2. Podľa obrázkov postupne pripravíme podložku tak, aby sme získali čistú plochu na spojenie oboch rezných rán, kde predpokladáme zrastenie. Je veľmi dôležité, aby sa prekrývali cievne zväzky, ktoré sú kruhovito usporiadané na stredoch rezných plôch. Skosené zrezanie okrajov rebier na podložke sa robí preto, aby časom pri zasychaní nedošlo k preliačeniu reznej plochy dovnútra.

vrublovanie kaktusov 1

Jemným, ale precíznym a čistým rezom, ideálne na jeden záber zrežeme aj vrúbeľ. Pri tom je potrebné zvážiť dve kritériá – aby sme z neho odrezali čo najmenej, ale zároveň, aby sme dostali optimálne veľkú reznú plochu, ktorou sa zrastie s podložkou. Ideálne je, ak rezná rana vrúbľa nie je širšia ako priemer rezu podložky. Opačne to neprekáža.

Príprava vrúbľu na kaktus

3. Opatrným pootočením môžeme po spojení oboch častí vytlačiť prípadné bublinky vzduchu, ktoré by medzi plôškami robili neplechu a obe časti jemne zafixujeme gumičkami.

Vrúbľovanie kaktusov - zafixovanie gumičkami

Čerstvo navrúbľované kaktusy chránime pred silným úpalom, ale tiež pred zamočením rezných plôch vodou. Po prvom týždni môžeme gumičky opatrne odstrániť a rastlinky pomaly pripravovať na zaradenie medzi ostatné v zbierke.

Ak si osvojíte tieto pomerne jednoduché postupy, môžete si zachraňovať, ale aj množiť kaktusy, ktoré by inak bolo ťažké či nemožné bez tejto možnosti udržať. Trúfli by ste si na podobný úkon?

 

Text: Martin Kohútek
Foto: Martin Kohútek, isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku