Prečo dážď vonia? Za príjemnou vôňou mokrej zeme sa skrývajú baktérie a rastliny

Vôňa dažďa je krásnym príkladom toho, že aj obyčajné zrážky sú v skutočnosti malým chemickým experimentom, ktorý sa odohráva priamo pod našimi nohami. Kvapky narušia suchú pôdu, uvoľnia látky vytvorené pôdnymi mikroorganizmami a rastlinami a vlhký vzduch pomôže ich vôňu priniesť až k nášmu nosu. Pri búrke sa k tomu môže pridať ozón.

Poznáte tú vôňu, ktorá sa objaví v záhrade po daždi, najmä po dlhšom suchu? Mokrá zem začne voňať sviežo, zemitým a trochu sladkastým spôsobom a zrazu máme pocit, že sa aj celý vzduch „osviežil“.

Táto vôňa však nevzniká jednoducho tým, že zaprší. Je výsledkom zaujímavej spolupráce pôdy, mikroorganizmov, rastlín a dokonca aj atmosféry.

Vôňa má svoje meno: petrichor

Vôňa po daždi má dokonca vlastné pomenovanie – petrichor. Tento pojem zaviedli austrálski vedci Isabel Joy Bear a Richard Thomas v roku 1964. Označuje charakteristickú vôňu, ktorá sa objavuje, keď voda zvlhčí pôdu a horniny.

Petrichor pritom nie je jedna konkrétna látka. Ide skôr o zmes rôznych vôní, ktoré sa po kontakte dažďa so zemou uvoľnia do vzduchu. A jedným z najdôležitejších kúskov tejto voňavej skladačky je látka s názvom geosmín.

Za vôňou dažďa sú aj pôdne baktérie

Geosmín vzniká činnosťou pôdnych mikroorganizmov, predovšetkým baktérií zo skupiny aktinobaktérií. Keď je pôda suchá, látky súvisiace s ich činnosťou zostávajú v pôde. Príchod dažďa však situáciu zmení.

Dážď naruší povrch pôdy a pomôže uvoľniť geosmín do vzduchu. Práve on je zodpovedný za typickú zemitú vôňu, ktorú si spájame s dažďom. Zaujímavé pritom je, aký citlivý je naň ľudský nos. Geosmín dokážeme zachytiť aj vo veľmi nízkych koncentráciách.

Prečo je vôňa výraznejšia po dlhom suchu?

Najkrajšie to býva po období, keď dlho nepršalo. Obdobie sucha totiž poskytuje viac času na nahromadenie látok, ktoré sa neskôr môžu po daždi uvoľniť.

Platí to však aj pre rastliny. Počas suchších období sa v pôde môžu hromadiť rastlinné oleje, ktoré rastliny uvoľňujú do svojho okolia. Keď potom príde dážď, voda pomôže tieto látky uvoľniť a dostať ich do vzduchu. Aj preto môže mať prvý poriadny dážď po horúcom a suchom lete úplne inú vôňu než dážď, ktorý príde po niekoľkých daždivých dňoch.

Ako dážď „rozvonia“ pôdu

Keď kvapky dopadajú na pôdu, nedeje sa iba to, že ju jednoducho namočia. Kontakt vody so suchým povrchom pomáha dostať drobné častice a aromatické látky do vzduchu. Vlhkosť navyše mení podmienky, v ktorých pachové molekuly vnímame. Pred búrkou a po daždi je vzduch vlhší, takže niektoré vône môžu byť pre náš nos výraznejšie.

Všimli ste si, že pred búrkou vonia vzduch trochu ostrejšie alebo až kovovo? Môže za to ďalší kúsok do skladačky – ozón. Pri búrkach vznikajú v atmosfére podmienky, pri ktorých môže elektrická aktivita spojená s bleskami prispieť k tvorbe ozónu. Vietor ho následne dostane bližšie k povrchu.

Ozón má charakteristický ostrý zápach, ktorý sa od zemitej vône petrichoru výrazne líši. Preto môže vzduch pred letnou búrkou voňať úplne inak než záhrada niekoľko minút po miernom daždi.

Prečo nám vôňa dažďa príde príjemná?

Tu sa dostávame k zaujímavej otázke: prečo nám vôňa dažďa tak dobre vonia?

Jedným z možných vysvetlení je evolúcia. Geosmín môže byť pre zvieratá signálom, že sa v okolí nachádza voda a vlhká pôda. V suchom prostredí môže byť takáto informácia mimoriadne cenná.

Vedci preto predpokladajú, že aj človek si mohol v priebehu evolúcie vytvoriť silnú citlivosť na tento pach. Vôňa mokrej zeme mohla signalizovať vodu, priaznivejšie podmienky a úrodnejšiu krajinu. Je to však vedecká hypotéza, nie definitívne vysvetlenie toho, prečo petrichor tak obľubujeme.

Zaujímavé je, že rozhoduje množstvo. Geosmín je pri veľmi nízkych koncentráciách pre človeka príjemný, zatiaľ čo pri vyššej koncentrácii môže pôsobiť odpudivo. To, čo nám teda vonia ako „krásna vôňa dažďa“, je do veľkej miery otázkou správneho množstva.

Prečo každá záhrada po daždi vonia trochu inak?

Petrichor nie je univerzálny parfém, ktorý by voňal všade rovnako. Jeho výsledná vôňa závisí od toho, čo sa v konkrétnej pôde a okolí nachádza.

Úlohu zohrávajú pôdne mikroorganizmy, rastlinné oleje, vlhkosť aj ďalšie látky uvoľnené pri daždi. Preto môže mať vôňa po daždi v lese iný charakter ako vôňa zeleninového záhona, trávnika alebo suchej pôdy pri dome. A práve záhradkári to majú možnosť pozorovať veľmi jednoducho. Stačí si všimnúť, ako sa vôňa mení počas sezóny.

Galéria k článku

Zdroj: science.howstuffworks.com, www.entandallergy.com, curiousclinicians.com