10 klimatických zmien, ktoré menia naše záhrady

  • 09.01.2020

Kým ekológovia už dlhé roky bijú na poplach, čo sa týka negatívnych zmien prírody a aj klímy v dôsledku ľudskej činnosti, stále sa nájde dosť politikov a veľkopodnikateľov, ktorí to vášnivo popierajú. Ale každý, kto má záhradu už nejaký ten rôčik, vie svoje.

Záhrada

V niektorých oblastiach nás v porovnaní s minulosťou trápi niekoľkoročný nedostatok vody, inde sú časté prívalové dažde. Vyskytujú sa tiež nové choroby a škodce, prichádzajúce k nám z južnejších krajín alebo z iného konca sveta. Teploty sú v lete neraz mnoho dní za sebou prakticky neznesiteľné a prekračujú akékoľvek dlhodobé priemery. Aj stredné a severné okresy Slovenska zažívajú horúčavy ako nikdy predtým. Problémy spôsobujú aj nezvyčajne prudké dažde, ktoré príliš vysušená pôda nedokáže prijať. Keď k tomu pridáme zmierňovanie teplôt počas zimy, nedostatok snehovej prikrývky, teplotné výkyvy, ohrozenie krúpami, vetrami a požiarmi, je jasné, že čosi sa predsa len deje.

Našťastie, zatiaľ máme relatívny dostatok vody na zalievanie záhrad, či už vlastnej studničnej, alebo aspoň verejného vodovodu. I keď v niektorých obciach sa v horúcich letných obdobiach objavuje zákaz napúšťania bazénov a aj polievania. Veľký problém predstavujú emisie skleníkových plynov. Ak by sme ich vypúšťanie celosvetovo zastavili hoci dnes, ich negatívny vplyv bude pretrvávať ďalšie desaťročia. Negatívny je i úbytok prirodzených nepriateľov hmyzu, či už vtákov, netopierov, žiab, alebo mlokov, dokonca úbytok hmyzu ako takého. Dlhotrvajúce suchá vedú k oslabeniu a aj odumieraniu dospelých stromov.

Drahá daň za malé výhody

Z istého uhla pohľadu prinášajú klimatické zmeny aj isté výhody, a to v tom, že sa posúvajú hranice pestovania teplomilných druhov ovocia a zeleniny viac na sever, ide napríklad o mandle, kivi, figy, hurmikaki a podobne. Zo začiatku sa škodce a choroby na týchto rastlinách takmer nevyskytujú, časom však možno očakávať, že dorazia aj ony. Rizikom takéhoto pestovania môže byt vymrznutie týchto jedincov v studenšom roku, ktorý napriek všeobecnému zvyšovaniu teploty raz za čas príde.

Záhrada

Za lepšiu klímu vo vlastnej záhrade


I keď v malom, aj my môžeme v záhrade „bojovať“ s klimatickými zmenami, napríklad tak, že dáme priestor kvitnúcim krom, lúke, a ak to podmienky dovolia, aj veľkým stromom. Priamo aj nepriamo to pomáha vytvárať útočisko pre vtáctvo, drobné živočíchy a hmyz. Kompostovaním vrátime pôde to, čo sme jej v podobe úrody vzali. Zlepšíme tak pôdny život a štruktúru pôdy.

Obmedzme na minimum štrkové a betónové plochy, ktoré akumulujú teplo, vykašlime sa na dokonalý trávnik vyžadujúci zbytočne veľa investícií, ako sú voda, energia, herbicídy, hnojivá a naša práca. Krokom vpred je aj manažment dažďovej, prípadne i tzv. sivej vody. Pripravme sa na zachytávanie dažďových zrážok a ich využitie. Aj závlahou a výberom rastlín vieme ušetriť vodu. Budujme úkryty pre hmyz, samotárske včely a namiesto chemických prostriedkov prejdime na prírodné (na báze olejov alebo v podobe rastlinných výluhov) a biologické (prostredníctvom užitočného hmyzu a húb). Výsadbou rôznych druhov aj pôvodných rastlín podporíme biodiverzitu. Záleží na každom z nás, na každej zelenej ploche a našom prístupe k nej. Nie nadarmo sa hovorí: „Mysli globálne, konaj lokálne.“ Kde je najlepšie začať, ak nie od seba?

1. Sucho

Každý rok je suchšia jar i leto, to je jasné. Isté prirodzené výkyvy kedysi doplnili aspoň zimné zrážky. No aj tých je v posledných rokoch stále menej. V niektorých lokalitách odumierajú aj dospelé stromy s hlbokými koreňmi.

Polievanie záhrady

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Vo vlastnej záhrade môžeme vyschnutiu rastlín predchádzať, aspoň kým dokážeme zachytávať dažďovú vodu a kým nie je zákaz zalievania z verejného vodovodu. No náklady sa zvyšujú. Pri výsadbách v lokalitách postihnutých suchom uprednostňujeme suchomilnejšie druhy a kultivary. Suchu lepšie odolávajú rastliny so sivými, kožovitými a sukulentnými listami. Vodou šetria aj cielená zálievka, mulčovanie záhonov a mladých výsadieb. Výsevy vonku v záhone v suchom a teplom období po zálievke prikrývame netkanou textíliou, čo umožní rastlinám vyklíčiť. Prikrývanie porastov využívame aj neskôr, pretože sa tým zníži vyparovanie vody listami.

2. Príliš intenzívne slnečné žiarenie

Vysoké teploty, nedostatok vody a zároveň intenzívne slnečné žiarenie vedú v niektorých prípadoch k spáleniu listov i plodov citlivých rastlín. Stáva sa to napríklad na viničových listoch alebo na rajčinových plodoch.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Postupujeme podľa skúseností z lokality, kde sa nachádzame. Citlivé rastliny vysádzame na stanovište s popoludňajším pritienením (najprirodzenejší tieň vrhajú stromy). Spáleniu pletív pomáha brániť aj zakrytie rastlín bielou netkanou textíliou.

Slnko medzi bylinkami

3. Sezónne posuny

Skorší nástup jari a neskorší príchod zimy nás často potešia. No s vyššími teplotami na jar súvisí skoršie kvitnutie a s tým aj väčšie riziko zamrznutia kvetov alebo malých plodov, pretože v našich podmienkach môže mrznúť až do polovice mája. Otázkou tiež je, či počas predčasného kvitnutia lieta už dostatok opeľovačov. Na ich výskyt a množstvo sú zas v potravnom reťazci naviazané vtáky, domáce aj sťahovavé. V čase hniezdenia a starostlivosti o svoje potomstvo nemusia v tom „správnom“ čase nájsť dostatok potravy. Ak sa tieto živočíchy nebudú schopné v relatívne krátkom čase adaptovať na zmeny, nebudú schopné skoro na jar na seba vziať funkciu opeľovačov a na jeseň nenájdu včas úkryt na prezimovanie. Posun v termínoch a nadväznostiach, ktoré príroda overila státisícmi rokov, však môže spôsobiť i premnoženie niektorých hmyzích škodcov.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Pestujeme čo najširšiu škálu rastlín s odlišným nástupom kvitnutia, rastu a dozrievania plodov, aby si hmyz a následne i vtáky dokázali nájsť dostatok potravy. V poľnohospodárskej krajine alebo i v mestách, kde sú prírodné vzťahy celkom narušené, môžeme vtáky prikrmovať aj celoročne.

Vták kŕmiaci potomstvo v búdke

4. Búrky, prívalové dažde, krúpy

Posledné letá ukázali, že je prakticky nemožné presne predpovedať presnejšiu lokalitu búrok, prívalových dažďov a ich intenzitu. Bohužiaľ, častejšie sa vyskytujú aj krúpy. Zrážky bývajú natoľko intenzívne, že za krátke časové obdobie padne také množstvo zrážok ako za niekoľko týždňov a mesiacov. Počasie sa mení doslova zo dňa na deň, zriedkavosťou nie sú ani desaťstupňové rozdiely medzi jednotlivými dňami.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Spomínaným extrémom je ťažké sa priamo brániť. Najhoršie pôsobenie týchto ničivých síl býva vo svahu. Pomôcť môžu skôr krajinárske opatrenia, napríklad budovanie líniových pásov zelene po vrstevniciach, ktoré sú schopné zadržať veľkú časť valiacej sa vody. Ak máme iba malé a nízke záhony zeleniny alebo kvetín a začnú padať krúpy, rozprestrieme na ne čo najrýchlejšie netkanú bielu alebo čiernu textíliu. Textília stlmí dopad krúp a škody by tak mali byť menšie. Mladé sadenice zachránime zakrytím väčšími kvetináčmi obrátenými hore dnom.

Búrka v záhrade

5. Pôda v ohrození

Vplyvom sucha, vetra, ale i prívalových dažďov je ohrozená úrodnosť pôdy. Veterná a vodná erózia, odnášajúca drobné pôdne čiastočky, vážne narušuje štruktúru pôdy a znižuje obsah živín.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Pôdu udržiavame v dobrom stave, aby ostala zachovaná jej štruktúra a bola schopná prijímať zrážky. Pravidelne ju obohacujeme kompostom či iným organickým hnojením. Neponechávame ju „odkrytú“, využívame mulč a pôdopokryvné rastliny, ktoré dokážu významným spôsobom brániť erózii. Vo veterných oblastiach a aj vo svahovitom teréne vysádzame vetrolamy a husté kríkovo-trvalkové línie.

Mulčovanie záhonov

6. Veterné smršte

Globálne otepľovanie a odlesňovanie celých veľkých území vedú k zmenám v atmosfére. Veterné smršte dokážu nepríjemne prekvapiť. Ničia všetko, čo im príde do cesty, lámu a vyvracajú veľké stromy, spôsobujú eróziu pôdy, vysušujú.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Proti veľkým veterným smrštiam je takmer nemožné sa ubrániť. Čo sa týka nadpriemerne silných vetrov, pomáha pokryv pôdy rastúcimi rastlinami (v porovnaní s odkrytou pôdou) i línie hustých krov. Pri výbere stromov uprednostníme pomaly rastúce dreviny vytvárajúce pevné drevo a hlboko koreniace rastliny.

Vietor v záhrade

7. Miznutie druhov

Čím viac druhov rastlín je v prírode, tým viac je aj hmyzu a živočíchov. Keď sa pozrieme do poľnohospodárskej krajiny, kde chýbajú stromy, kry aj byliny, alebo na monokultúrne lesy, je jasné, že tieto plochy sú veľmi chudobné na druhy. Mnohé už preto vyhynuli alebo k tomu smerujú.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Naša záhrada sa môže stať ostrovom rôznorodosti života. Čím pestrejšiu výsadbu s rôznym typom kvetov a obdobiami kvitnutia zvolíme, tým väčšie druhové spektrum hmyzu sa u nás môže vyskytovať.

Čmeliak na kvete, echynacea

8. Prach a škodliviny v ovzduší

Čím bližšie k mestu, ceste alebo fabrike sa nachádza naša záhrada, tým viac sa stretávame s prachom a škodlivinami v ovzduší. Veľa sa hovorí a píše aj o nadbytku oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie ku skleníkovému efektu.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Zeleň je výborný mechanický aj biologický filter. Listy zachytávajú z ovzdušia prach a rôzne škodlivé látky. Každá rastlina viaže oxid uhličitý, ktorý využíva v procese fotosyntézy na stavbu svojho tela. Čím viac zelene, od stromov cez kry po byliny, vysadíme vo vlastnej záhrade, tým čistejší vzduch budeme dýchať. Medzi listnáče zamiešajme aj ihličnany.

Výsadba stromov

9. „Buriny“, ktoré je ťažké zničiť

V našej krajine pribúdajú nepôvodné druhy, ktoré sa začínajú nekontrolovateľne šíriť. Súvisí to jednak so zmenou klímy, ale aj s globálnym obchodom. Tieto rastliny sa objavujú i v našich záhradách. Mnohé z nich sú invázne, veľká väčšina patrí medzi potenciálne invázne. Keďže niektoré predstavujú pre prírodu u nás nebezpečenstvo, ich výskyt dokonca rieši aj zákon. Ich životaschopnosť je taká veľká, že býva veľmi náročné zbaviť sa ich. Najväčšie riziko spočíva vo vytláčaní našich pôvodných druhov.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Učíme sa poznávať nebezpečné a invázne druhy rastlín, a keď ich v záhrade objavíme, čo najskôr ich likvidujeme a nedovolíme im rozrásť sa. Včasné mechanické zničenie navyše vylúči použitie herbicídov.

krídlatka

10. Nové druhy škodcov a chorôb

Vplyvom zvyšovania sa ročných priemerných teplôt, ale aj vplyvom dovozu tovarov sa u nás objavujú nové choroby a škodce. Bohužiaľ, často nemajú prirodzených nepriateľov, a tak sa výrazne šíria. Musíme vynakladať veľa úsilia, aby sme vôbec dosiahli úrodu zeleniny. Dobrým príkladom škodcu je slizniak španielsky, ale i nový škodca orechov vrtivka orechová. Nedávno pribudla aj mora bavlníková, škodiaca na rajčinách, a vijačka krušpánová, ktorej húsenice požierajú krušpán. Za ich šírením sú aj slabé zimy, ktoré im umožňujú prezimovať.

Čo môžeme urobiť vo svojej záhrade

Učíme sa poznávať nové choroby a škodce. Ak sa dá, pokúšame sa ich likvidovať mechanicky, zberom, prípadne umiestňovaním lepových pásov na stromy. Ďalšími možnosťami je ich likvidácia prostredníctvom cudzopasných organizmov alebo chémie.

Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie