Prečo je letný rez stromov vhodnejší ako zimný a čo odstrániť? Prečítajte si!

Leto je dôležité obdobie na prerezávanie ovocných stromov. Rast výhonov sa totiž v júli začína spomaľovať.

Ruka strihajúca konárik jablone

Mäkké zelené letorasty v júli dozrievajú, čo znamená, že sa menia na tvrdé drevnaté konáriky. Pomocou dobre cieleného rezu v tomto období je možné nielen včas obmedziť veľkosť stromu, ale i podporiť úrodnosť v ďalšom roku.

Dusík obsiahnutý v rastline podporuje rast, preto by sme jeho najväčšiu koncentráciu v tomto období našli práve v mladých výhonoch a neskôr aj v plodoch. Keď tieto výhony zrežeme, zároveň v rastline znížime množstvo dusíka, a tak sa takpovediac dostane k slovu draslík, ktorý stimuluje tvorbu kvetov. Vďaka nemu sa púčiky, ktoré vyrastú ďalší rok, diferencujú na kvetné puky. Draslík sa v rastline v porovnaní s dusíkom pohybuje pomalšie, preto sa jeho účinok rezom vrcholových vetvičiek dostáva viac do popredia. Vidieť to i na krátkodobej zmene farebnosti zo zelenej na niektorých listoch na červenkastú hnedú.

Červené jablká na strome

Rez pomáha lepšiemu vyzretiu letorastov a ich zdrevnateniu, čím sa zvýši aj odolnosť proti chorobám a v zime proti mrazu. Medzi najznámejšie zásahy zaraďované k letnému rezu patria: odstraňovanie nežiaducich letorastov vylamovaním alebo odstrihnutím, vyštipovanie a skracovanie letorastov, skracovanie konárikov.

Ako rezať ovocné stromy, však závisí nielen od druhu stromu, ale aj od zakúpeného kultivaru, podpníka a od typu pestovanej koruny, prípadne od priestoru, ktorý máme k dispozícii. Iné pravidlá platia pri vysokokmeňoch či polokmeňoch, kde je cieľom vzdušná a pravidelne rastúca koruna, iné pri štíhlych vretenách a palmetách pestovaných na konštrukcii.

Ak s rezom nemáme skúsenosti, môžu nás zaučiť skúsenejší záhradkári, či už niekto zo susedstva alebo si vyhľadáme kurzy rezov, ktoré usporadúva napríklad Slovenský zväz záhradkárov.

Rez jablone -žlté nožnice strihajú konárik

Prečo je letný rez výhodnejší ako zimný

Vrchol leta predstavuje pre väčšinu ovocných stromov bod, keď už vytvorili najväčší podiel zelenej masy pre tento rok, i keď v auguste sa zvykne objaviť slabšia, druhá fáza rastu. Ak výhony jabloní a iných ovocnín režeme teraz a nie v zime, získame kratšie letorasty s menšími reznými ranami, ktoré sa následne rýchlejšie zhoja. Rezné rany spôsobené v zime sú spravidla väčšie, keďže výhon rástol o niekoľko mesiacov dlhšie. Navyše ostávajú otvorené až do jari, keď začne prúdiť miazga a s ňou sa vyvíja kalus – nové hojivé pletivo. Preto sú rastliny rezané v zime  náchylnejšie aj na choroby.

Slivkoviny, ako sú čerešne, višne, slivky, marhule, broskyne, ale i orechy, režeme iba počas sezóny. Ak chceme dopestovať mohutné a prirodzené tvary korún orecha, čerešní či marhúľ, s výnimkou zapestovania koruny ich nerežeme vôbec.

Muž robí letný rez stromov

Čo odstrániť úplne?

Odstraňujú sa všetky nežiaduce výhonky, čiže neperspektívne letorasty, aby ovocný strom netvoril prírastky, ktoré by sa aj tak v neskoršom období museli vyrezať. Vďaka tomu efektívnejšie využíva vodu a živiny pri tvorbe cielenej podoby stromu. Ponechávame letorasty potrebné na budovanie koruny. Mladé prírastky sa ľahko vylamujú ručne, neskôr použijeme nožnice alebo nôž. Dôležité je aj odstraňovanie výmladkov na kmeni a na podpníku.

Odstránenie veľkého množstva nových prírastkov prináša niekoľko výhod. K najvýznamnejším patrí zlepšenie cirkulácie vzduchu v korune, čo je dobrá prevencia v prípade chorôb a škodcov. S výhonkami v podstate odstránime aj veľa listov. Keďže sa tým zníži vyparovacia plocha, zníži sa aj celková potreba vody. Dostupná voda smeruje viac do plodov a tie sa rýchlejšie zväčšujú. V suchých oblastiach alebo počas suchej sezóny zmenšenie množstva listov znižuje riziko stresu zo sucha.

Ruka s nožnicami - rez stromu

Riziká letného rezu

Pri letnom reze treba vždy brať do úvahy cieľ použitého zásahu, kondíciu ovocného stromu, rastové vlastnosti konkrétnej odrody. Dáme pozor, aby letný rez nebol príliš hlboký, inak oslabuje rast stromu, prípadne môže zhoršiť jeho kondíciu. Letný rez nerobíme, ak stromy rastú primerane alebo slabo. Rozsiahlym letným skracovaním letorastov môžeme nechcene vyprovokovať, najmä v prípade úrodnej pôdy a dostatku vlahy, obnovenie rastu, pričom následne vytvorené letorasty zvyčajne nestihnú do zimy dostatočne vyzrieť a sú náchylné na vymŕzanie. Na jadrovinách sa v takomto prípade môže dokonca objaviť jesenné kvitnutie, a to znižuje úrodu v nasledujúcom roku.

Rez mladých stromov

Letorast, čiže tohtoročný výhon, poznáme ľahko. Zvyčajne má zelenkavú farbu od vrcholu výhonu až po miesto, odkiaľ vyrastá. V tomto bode sú zväčša listy usporiadané hustejšie a ani kôra nie je hladká. Pod týmto miestom je konárik hnedý a drevitý. Stredový výhon smerujúci nahor skrátime o polovicu tesne nad listom. Bočný obrast skrátime ešte výraznejšie, na dva až tri listy tak, aby púčik v pazuche listu smeroval von z koruny. Podporíme tak tvorbu takzvaného rodivého obrastu.

Žena strihajúca strom

Rez štíhleho vretena

Tento rez nie je vhodný pre každý ovocný strom. Vhodne zvolený podpník a na ňom naštepený kultivar majú byť pomaly rastúce, čo umožňuje strom pestovať v tomto tvare. S rezom štíhleho vretena začneme cca od štvrtého roku po výsadbe. Môžeme ho rozdeliť na základný a doplnkový letný rez.

Základný robíme od polovice augusta do začiatku septembra. Skoršie skracovanie letorastov sa neodporúča. Pokiaľ prebytočný letorast vyrastá nad plodom, zreže sa asi 10 cm nad ním. Ak letorast nevyrastá nad plodom, odstraňuje sa celý až po prvý rodivý výhonok alebo na pätku (konárikový krúžok). Ďalej odstraňujeme prednostne kolmé letorasty, ktoré nedávajú záruku tvorby kvetných púčikov v nasledujúcej úrode. Vplyvom týchto zákrokov živiny už nejdú do prebytočných letorastov, ale do plodov, ktoré sú lepšie vyživované. Tým sa zväčšujú a lepšie sa vyfarbujú.

Doplnkový letný rez robíme už v júni. Odstraňujeme ním zahusťujúce sa letorasty, takzvané „vlky“, vyrastajúce zo starého dreva vnútri koruny.

Jablká na jabloni

Rez a tvarovanie do tvaru palmety

Tvar palmety pestovanej na konštrukcii s vodiacimi lankami sa osvedčil najmä pri pestovaní jabloní. Hodí sa napríklad ako líniový prvok v blízkosti hranice záhrady.

Palmetu tvorí stredný kmeň, z ktorého vyrastá štyri až päť párov kostrových konárov rozložených na viac „poschodí“. Podľa kultivaru a podpníka sú od seba vzdialené 40 – 80 cm. Vzdialenosť každého vyššieho poschodia sa oproti nižšiemu znižuje o 10 – 15 cm. Konáre vyrastajúce z kmienka ohýbame do vodorovnej polohy na obe strany a pripevňujeme k vodiacemu lanku. Zvyčajne to prináša urýchlenie rodivosti. Veľmi silno rastúce duplikované konáriky odrežeme na dve-tri očká alebo až na kmeň.

Jabloň tvarovaná do palmety

Začiatok tvarovania pri mladom strome zahŕňa skrátenie hlavného výhonu počas prvej zimy po výsadbe, čo prinesie jeho rozkonárenie. Dva nové výhony ohneme a priviažeme. Tretí skrátime, vďaka čomu sa rozvetví. V ďalšom roku ohneme a priviažeme ďalšie poschodie konárov. Týmto spôsobom pokračujeme až do vypestovania všetkých „poschodí“. Keď je palmeta vypestovaná, letným rezom udržiavame zvolený tvar. Letorasty režeme na dve-tri očká alebo úplne, ak vyrastajú kolmo z kostrových konárov.

 

 

Text: Ing. Eva Šidová, redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama