Prečo nepoužívať umelé kvety na hroby? Uctime si zosnulých, ale neškoďme sebe ani prírode

Na Dušičky spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Spôsob, akým si ich uctievame, by však nemal škodiť tým, ktorí tu zostali. Ekologická cena umelých kvetov je vysoká. Ak zvolíme živé, prírodné alternatívy, prejavíme úctu nielen k blízkym, ale aj k planéte, na ktorej žili.

Každý rok, s príchodom 1. novembra, cintoríny ožívajú farbami. Rodiny prichádzajú k hrobom svojich blízkych, čistia ich, zapaľujú sviečky a zdobia ich kvetmi. Medzi živými kvetmi a vetvičkami ihličnanov sa však často objavuje niečo iné – umelé plastové kvety. Sú všade. Pestré, lacné a „bezúdržbové“. Žiaľ, patria medzi najškodlivejšie spôsoby, ako skrášliť miesto večného odpočinku. Je načase túto tradíciu prehodnotiť.

Skrytá daň za pohodlie

Na prvý pohľad sa umelé kvety zdajú ako dokonalé riešenie. Nezvädnú, nepotrebujú vodu a vydržia celú zimu. No práve táto „večnosť“ je ich najväčší problém. Väčšina umelých kvetov sa vyrába z polyetylénu, polypropylénu alebo polyesteru, často s kovovými drôtikmi, lepidlami a syntetickými farbami. V Číne, kde sa väčšina týchto umelých ozdôb vyrába, nie je žiadna regulácia a certifikácia použitých látok. Často ani nevieme, čo všetko obsahujú.

Ak cintoríny zaplníme plastom, pochovávame pod odpadom samotný život.

Európska štúdia z roku 2023 preukázala, že mnohé plastové rastliny obsahujú toxické prvky ako olovo, antimón či brómované spomaľovače horenia – materiály pochádzajúce z recyklovaného elektroodpadu. Tieto látky môžu časom uvoľňovať škodlivé chemikálie do pôdy aj vzduchu.

Pôsobením slnka a dažďa umelé kvety vyblednú a často končia v odpade alebo zostávajú rozfúkané po cintoríne. Nerozložia sa, ich rozpad trvá až 200 rokov a počas neho uvoľňujú mikroplasty do životného prostredia.

Omnoho horšie je ich spaľovanie. Pri horení umelých kvetov vznikajú fenoly, formaldehyd, oxidy dusíka a síry či dioxíny – toxické látky spájané s ochoreniami dýchacích ciest, rakovinou, neplodnosťou či poškodením pôdy. Dioxíny sa môžu šíriť až 24 kilometrov od miesta spaľovania a znečisťujú pôdu, vodu aj vzduch.

To, čo malo byť pôvodne prejavom lásky k blízkym, sa tak mení na čin, ktorý v tichosti trávi zem, kde odpočívajú.

Hrozba pre prírodu aj pre nás

Na rozdiel od živých rastlín, plastové kvety prírode nič nedávajú. Nepremieňajú oxid uhličitý na kyslík, neposkytujú potravu včelám ani neobohacujú pôdu. Jednoducho len zaberajú miesto,  najprv na cintorínoch, neskôr na skládkach a v riekach.

Živé rastliny sú, naopak, súčasťou prirodzeného kolobehu. Pohlcujú CO₂, uvoľňujú kyslík a po odkvitnutí sa rozložia, čím vracajú živiny späť do zeme. Aj obyčajný krík levandule alebo malé chryzantémy v črepníku sa do pôdy vrátia dôstojne. Tak, ako by to v prírode malo byť.

Ilúzia krásy

Dnešní výrobcovia sa síce dokážu priblížiť vzhľadu živých kvetov, no žiadna továreň nedokáže napodobniť jemnosť, vôňu a pominuteľnosť skutočných rastlín. Živé kvety sa menia s ročnými obdobiami  – rozkvitnú, zvädnú a pripomínajú nám, že krása je krehká a dočasná.

Plastové kvety sa nikdy nemenia. Sú statické a bez života. Po pár mesiacoch vyblednú na sivasté odtiene a z krásneho miesta spomienky sa stane smutný, zanedbaný kút.

Aj keď vyzerajú „večné“, ich krása trvá len krátko, no odpad po nich ostáva celé generácie.

Zdravotné riziká, ktoré nevidíme

Okrem ekologických škôd predstavujú umelé kvety aj skryté zdravotné riziká. Plasty uvoľňujú prchavé organické zlúčeniny (VOC), ktoré môžu spôsobovať bolesti hlavy, závraty či dýchacie ťažkosti. Dlhodobé vystavenie týmto látkam zvyšuje riziko chronických ochorení.

Čím viac syntetických materiálov vyrábame a likvidujeme, tým viac škodlivín sa dostáva do prostredia.

Kvety, ktoré stratili symboliku

Kvety boli po stáročia symbolom lásky, úcty a pominuteľnosti života. Umelé kvety, vyrábané v továrňach tisíce kilometrov od nás, túto symboliku strácajú. Nevyjadrujú spojenie s prírodou, len priemyselnú napodobeninu.

Použitím živých kvetov však zároveň podporujeme miestnych pestovateľov, floristov a udržateľné poľnohospodárstvo. Udržujeme tak pri živote remeslo, tradíciu aj úctu k planéte.

Čo použiť namiesto umelých kvetov

Vzdať sa umelých kvetov je jednoduché a symbolické gesto. Populárne umelé ozdoby môžete vhodne nahradiť napríklad trvácnymi kríkmi alebo ihličnanmi – levanduľa, krušpán či vres vydržia celý rok a nevyžadujú veľkú starostlivosť. Čerstvé alebo sušené kvety možno nevydržia celé mesiace, no sú rozložiteľné a prirodzene krásne.

Aj vence z ihličnatých vetvičiek sú tradičným a ekologickým riešením a spoľahlivo nahradia plastové kvety. Za vhodnú alternatívu možno považovať aj papierové alebo konzervované kvety. Sú vyrobené z prírodných materiálov a bezpečne sa rozložia.

Mnohí vnímajú konzervované rastliny, ako sú pampové trávy, sušené kvety a mach, ako to  „najlepšie z oboch svetov“. Eliminujeme použitie plastu a zároveň majú menšie nároky na údržbu ako skutočné rastliny.

Stabilizované rastliny sú tiež skvelou alternatívou pre alergikov alebo ľudí citlivých na chemikálie. Ide o skutočné rastliny, ktoré boli špeciálne ošetrené proti rozkladu. Vďaka jedinečnému procesu konzervácie rastlín sa ich čerstvosť, vzhľad a vôňa nemení mnoho rokov aj bez pôdy, vody alebo slnečného žiarenia, pričom si zachovávajú svoj prirodzený vzhľad.

Tieto alternatívy sú šetrnejšie k prírode a zmysluplnejšie. Živé kvety kvitnú a časom  odchádzajú, tak ako aj my. Nech sa spomienka stane nielen otázkou pamäti, ale aj zodpovednosti.

 Galéria k článku

Text: Rebeka Slobodová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: www.ekoltava.org, www.benholm.com, thursd.com, www.sciencedirect.com, smithsgardentown.com, tiscookislands.org

Ďalšie zaujímavé články

10 najtoxickejších rastlín na svete. Sedem z nich rastie aj na Slovensku! Kvety, ktoré nezničí slnko a horúčava Overené tipy pre milovníkov hortenzií: Takto budú najkrajšie v susedstve Leto s kvetinami si môžeme užiť aj na balkóne Exotické krásky: Naučte sa ich pestovať Očarujúce plamienky: Rozmnožte si najžiadanejšie okrasné rastliny pomocou odrezkov