Čerstvá koreňová zelenina, mrkva, petržlen, zeler, cibuľka

Prvým krokom k peknej úrode mrkvy a petržlenu je ich správny výsev. Ako na to?

Odrody mrkvy určené na rýchlenie a listové odrody petržlenu vysievame už vo februári pod sklo. V marci pridáme skoré odrody oboch druhov a vysievame priamo na záhon.

Mrkva i petržlen sú typické koreňové zeleniny. Spôsob ich výsevu i neskoršia starostlivosť o ne sú veľmi podobné. Mrkva obyčajná (Daucus carota) má množstvo skorých a neskorých odrôd.

Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Nie sú vhodné na zimné skladovanie pre vysoký obsah vody v pletivách, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú.

Na zimu odkladáme korene neskorých odrôd, ktoré z pôdy vyberáme koncom septembra až v októbri. Karotka a skorá mrkva má vegetačné obdobie 90 – 110 dní, neskorá 160 – 180.

Čo sa petržlenu týka, pestujeme dva základné druhy, petržlen záhradný (Petroselinum hortense) pre korene aj vňať a petržlen kučeravý (Petroselinum crispum), nazývaný aj listový, pre ozdobnú vňať. Vegetačné obdobie petržlenu záhradného sa pohybuje okolo 170 – 200 dní, petržlenu kučeravého 90 – 95 dní.

Zväzok mrkvy a petržlenu v rukách

Kde sa mrkve a petržlenu bude dariť?

Mrkve i petržlenu sa nedarí všade. Vyhovujú im vlhkejšie podmienky a slnečné stanovište. Potrebujú ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík.

Čerstvý maštaľný hnoj neznášajú, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ich zaraďujeme do druhej, prípadne tretej trate, po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Sú odolné proti chladu. Osivo mrkvy začína klíčiť už pri teplote pôdy 3 až 4 °C.

Mrkva a vňať petržlenu

Príprava pôdy a výsev

Mrkvu i petržlen pestujeme z priameho výsevu, pretože neznášajú presádzanie. Korene rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov.

Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 – 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 – 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa pôda utužila a priľnula k semienkam.

Výsev mrkvy

Jednotenie mladých rastliniek

Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, jednotíme ich ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Ak jednotenie pri rýchlo rastúcej skorej odrode karotky presunieme na neskorší termín, môžeme ho rovno nahradiť prebierkovým zberom mladých koreňov určených na konzumáciu.

Tento krok je pomerne prácny. Ak namiesto ručného výsevu semienok použijeme výsevné pásiky, kde sú semienka uložené v ideálnom rozstupe, vyhneme sa prácnemu jednoteniu.

Jednotenie mrkvy

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku
Anketa

Máte už jasno, aké paradajky budete tento rok pestovať?

Priebežný výsledok ankety sa zobrazí po odhlasovaní. Viac o téme sa dočítate v článku: Skúsení pestovatelia vás prevedú svetom rajčín

Máte už jasno, aké paradajky budete tento rok pestovať?

  • Osvedčené odrody (58%)
  • Skúsim aj niečo nové (26%)
  • Len v kvetináči / na balkóne (13%)
  • Ešte sa rozhodujem (3%)