Teória o rezoch ovocných drevín nebola správna, vraví ovocinár Eduard Jakubek. Ako rezať po novom?

Výsadba drevín a povýsadbový rez

Čo sa týka výsadby drevín, odporúčate viac jesennú alebo jarnú výsadbu?

Pre voľnokorenné stromčeky je určite najlepšia jesenná výsadba, čiže keď sa vyorú, mali by ísť čo najskôr do zeme.

Ako prebieha povýsadbový rez?

To je opäť novinka. Zo všetkých vysádzaných stromov robím rezom „paličku“. Neskracujem ich o štvrtinu až tretinu existujúcich konárikov, ako bolo doposiaľ odporúčané, ale vlastne zrežem celú existujúcu korunku a ostane mi palička vo výške 80 – 100 cm. Ak chcete mať korunku založenú vyššie, rez vediete vo výške 120 cm. Aj všetky bočné konáriky odstránim. Robím tak preto, lebo koreňová sústava je po vyoraní poškodená a nestačí zásobovať hoc malú a skrátenú korunku.

Predstavte si, že stromček sa vyorie, potom ho pracovníci triedia, nakladajú, vozia do záhradníctiev, vykladajú a dávajú pod vlhké piliny. Už narušený koreňový systém stále ďalej vysychá. Čo v záhradníctvach na jeseň nepredajú, často prezimujú a predávajú ďalej na jar. To už nie je pre strom ideálne. Preto robím pre mnohých takýto až radikálny rez na „paličku“. Sú na nej spiace púčiky a z nich stromček vyženie nové výhony. Kríky režem po výsadbe 2 – 3 cm nad zemou.

Rezať ovocné dreviny len dvakrát za rok je málo. Potrebné je upravovať ich 6 aktívnych mesiacov v roku.

Aby nám drevina dobre rástla, v prvom rade sa nesmie trápiť koreňový systém. Keď začnú rásť výhonky zo spiacich očiek, ponecháme ich 5 – 6 po obvode, z ktorých dopestujeme kostrové konáre. Ľudia sa obyčajne takéhoto skrátenia zľaknú, ale týmto spôsobom získame aj metrové letorasty, ktoré v ďalšom roku skrátime výchovným rezom o tretinu. V prvom a druhom roku pestovania ešte nechceme úrodu, až v treťom, prípadne až vo štvrtom. Ešte pred 10 – 15 rokmi som robil povýsadbový rez, ako sa vždy odporúčalo, čiže o jednu tretinu, ale stromčeky sa trápili, lebo koreňový systém ich nedokázal vyživiť. Teraz som už prešiel len na tento nový spôsob rezu a mám s ním výborné výsledky.

Povýsadbový rez po novom — Pri povýsadbovom reze po novom „na paličku“ odstránime malú korunku, čo umožní lepšie prijatie stromčekov. Foto: Miro Pochyba

Ako ste prišli na takúto podobu rezu?

Videl som z vlastnej skúsenosti, že stromčeky sa pri výsadbovom reze o tretinu ťažko ujímajú, niekedy vôbec. Tak som začal skracovať ešte viac, až na „paličku“. Takýto hlboký rez stromčekom pomôže. V prvých troch rokoch potrebujeme zapestovať pevnú kostrovú korunku, ktorá vo štvrtom roku už bude prinášať úrodu. Keď obetujeme prvú úrodu, stromček sa nám odvďačí v neskorších rokoch.

Je to dosť priekopnícke, lebo všetky učebnice a odborníci radia pri výsadbe skracovať korunku zhruba o tretinu.

Áno. Ja som od svojich 15 rokov prečítal hádam všetky dostupné učebnice a knihy o ovocných drevinách a rezoch a môžem povedať, že ma tie knižky vlastne sklamali. Čo sa rezov týka, je v nich asi len 20 % správne. Riadil som sa však celé roky podľa toho tiež a v predjarí som zakracoval konáriky jabloní na 3 – 4 púčiky (v marci, apríli), ale vytvárali sa také „metly“. Aby som ukázal, že čo tvrdím, aj funguje, začal som po celej republike na spomínaných miestach sadiť stromčeky a upravovať ich. A každý sa na to môže prísť pozrieť. Princíp tohto upravovacieho strihu je, aby výživa z koreňov išla len do konárikov, ktoré potrebujeme.

Pri výsadbe voľnokorenných drevín skracujeme aj korienky?

Áno. Po kúpe stromčeka korene trochu skrátime a namočíme na deň až dva do vody. Oni sú po týždňoch, čo sú mimo pôdy, niekedy až stvrdnuté, vo vode napučia a zmäknú a budú schopné začať hneď po výsadbe fungovať.

Čo zálievka po výsadbe?

Vlaha je vždy potrebná, stromček prijíma živiny rozpustené vo vode. Prvých sedem rokov života stromčeka udržiavam okolo neho skyprený kruh s priemerom 1 – 1,5 metra. Všetko, čo naokolo pokosím, nastieľam sem do výšky 20 – 30 cm ako mulč. Ten pomáha udržiavať vlhkosť v pôde. Po výsadbe a počas sucha je zálievka nutná, voda je život.

Čo ešte pozorujete na ovocných drevinách pri každoročne sa zvyšujúcich teplotách?

Tak ako sa my trápime pri extrémnych teplotách, tak sa trápia aj stromčeky. Pomôcť im môžeme práve mulčovaním a zakracovaním nadbytočného rastu. Keď strom nemá nadbytok letorastov a plodov, nemusí ich vyživovať a zásobovať vodou.

V posledných rokoch som si všimla, že sa ľudia „sťažujú“ na marhule. Buď sa neuchytia, alebo odumierajú, skôr ako poriadne zaplodili. Viete poradiť?

Odporúčam po výsadbe zostrihnúť na „paličku“. Ak stromček skrátime len o tretinu, trápi sa, a keď sa trápi, je náchylnejší na napadnutie moniliózou, rakovinou, glejotokom. Ďalší dôvod pre odumieranie mladých aj starších marhuľových a broskyňových stromov počas roka je, že ľudia len málo skracujú napadnuté konáre, čiže chorobu na strome ponechávajú. Je dôležité nielen odstrániť odumierajúce konáriky, ale rezom ísť hlbšie až do zdravého dreva, lebo tá infekcia je už hlbšie, ako vidíme.

Stromy napadnuté glejotokom odporúčam znížiť asi o polovicu, potom naštartujú nové zdravé výhony a ožijú. Možno jeden rok kvôli takémuto rezu v máji, júni prídeme o úrodu, ale strom zachránime a ďalšiu sezónu zarodí. Keď ľudia vidia kvety, plody, tak si povedia, že strom zrežú až po zbere, ale to je už často neskoro, lebo choroba sa šíri. Zvlášť to platí pre kôstkoviny. Ja takto hlboko režem choré stromy bežne a je to šok pre ľudí, najmä keď odrežem plody, ale ďalší rok mi ďakujú, že majú výbornú úrodu.

Stromčeky sa pri výsadbovom reze o tretinu ťažko ujímajú, niekedy vôbec. Tak som začal skracovať ešte viac, až na „paličku“.

Zatierate rany po reze?

Obyčajne nie, ale nie je chyba rany zatierať. Veľa ľudí to robí, keď odstránia suché konáriky, no neuvedomujú si, že infekcia je v strome už hlbšie. Lepšie by urobili, ak by takýto infikovaný strom skrátili o polovicu, najviac o dve tretiny. Čiže keď chorý strom má napríklad 7 metrov, môžeme ho zmenšiť na výšku 3 metrov.

Hlboký rez spôsobuje rast tzv. vlkov. Z nich sa potom zapestuje nová koruna?

Presne tak. Medzi novými letorastmi po reze sú aj vlky. Nie je pravda, že by vlky neplodili, rezom vytvoria aj rodivý obrast.

Okrem týchto noviniek v reze, čo patrí k najväčším chybám, čo sa rezu týka?

Najväčšou chybou bolo, že sme odporúčali skracovať jadroviny na jar na 4 púčiky, to som robil aj ja veľa rokov. Tam treba urobiť rez takzvane na prevod. Podstatou však je, že rezať ovocné dreviny len dvakrát za rok je málo. Potrebné je upravovať ich 6 aktívnych mesiacov v roku. Upravujeme ich tak, aby koruny boli svetlé, vzdušné, aby sa tam dostávalo slniečko a neboli na nich viditeľné choroby. To je také zhrnutie.

Skyprený kruh pôdy okolo mladého stromčeka — Okolo mladých stromčekov udržiavame skyprený kruh pôdy. Foto: Shutterstock

Vízie do budúcnosti

Vy ste od roku 2010 predsedom Slovenského zväzu záhradkárov. Aké výhody prináša členstvo vo zväze?

Kedysi dávno sme mali až 200-tisíc členov, teraz máme približne 50-tisíc. Stretávame sa na miestnej úrovni, zoznamujeme sa vďaka podobnému záujmu. Ako zväz chceme ľudí vzdelávať teoreticky a aj praktickými ukážkami. Členovia majú tiež zdarma k dispozícii naše poradne, ktoré sa týkajú nielen ovocia, ale aj chorôb a škodcov, pestovania zeleniny i kvetov.

Čo sa zväzu týka, čo plánujete do budúcnosti?

Chcel by som, aby sme na celom Slovensku robili ukážky nielen čo sa týka ovocných stromov, ale aj byliniek, skalničiek, zelenín, okrasných drevín, letničiek. Ísť viac cestou praxe. To je taká moja vízia. Trochu nám chýbajú oduševnení záhradníci, ktorí by boli ochotní na pravidelnej báze ukazovať pestovanie rastlín priamo v praxi. Na tých 4 – 5 hektároch, kde robím ukážky rezov, si viem predstaviť aj iné zaujímavé záhony, rastliny a ukážky.

Ďakujeme za rozhovor.