Prečo niektoré paradajky chutia lepšie než iné? Šľachtiteľ Václav Prášil vysvetľuje, čo o tom rozhoduje

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v našich záhradách aj na balkónoch. Ktoré odrody sú naozaj chutné, ako si vypestovať silné priesady a akým chybám sa vyhnúť už na začiatku sezóny, sme sa rozprávali s Václavom Prášilom z českej šľachtiteľskej spoločnosti SEMO.

Február a marec sú pre záhradkárov obdobím plánovania, očakávania a prvých výsevov. Hoci je vonku ešte chladno, práve teraz sa rozhoduje o tom, aká bude paradajková sezóna. Správny výber odrody, kvalitné osivo a vhodná starostlivosť o sadbu dokážu ovplyvniť nielen úrodu, ale aj chuť plodov.

O tom, ako dopestovať paradajky, ktoré budú chutiť deťom aj dospelým, a prečo nie je vždy viac hnojiva lepším riešením, sme sa rozprávali s Václavom Prášilom zo spoločnosti SEMO, ktorá sa dlhodobo venuje šľachteniu nových odrôd zeleniny.

Základom je kvalitný substrát a osivo

Rozprávame sa vo februári. Čo nás čaká v najbližších týždňoch v súvislosti s pestovaním paradajok?

V najbližšej dobe nás čaká výsev a príprava sadby. Ideálne načasovanie závisí od lokality – rozdiel je pestovať v Komárne a v Tatrách, či už z hľadiska teplôt alebo prípravy pôdy. Všeobecne však platí, že marec je termínom, kedy začíname vysievať. Ak máte skleník, môžete začať už koncom februára.

Pri výseve je kľúčové dbať na kvalitný substrát, kvalitné osivo a venovať rastlinám dostatočnú starostlivosť. Radi zdôrazňujeme, že sa neoplatí ušetriť pár centov na substráte, ktorým celá sezóna začína. Väčšinou platí, že to, čo na začiatku pokazíme, už počas sezóny len ťažko dobiehame. Odporúčam výsevný substrát, ktorý je sterilizovaný a neobsahuje patogény. Semienko má vďaka tomu maximálny komfort, pretože nemusí bojovať s patogénnymi hubami.

Čo sa týka teplôt, paradajky potrebujú na klíčenie 20 až 30 °C. Ideálne je teplotu striedať – cez deň 30 °C a v noci 20 °C. Akonáhle rastlinky vylezú a prepikírujeme ich do sadbovačov alebo menších kvetináčov, stačí teplota o niečo nižšia: v noci 16 až 18 °C a cez deň okolo 20 až 24 °C. Neskôr, keď rastliny presadíme do finálnych alebo väčších kvetináčov pred výsadbou von, stačí teplotu ešte mierne znížiť.

Dôležité je rastliny postupne otužovať, najmä ak ich plánujeme vysádzať von. Netýka sa to len teploty, ale aj priameho slnečného žiarenia, ktoré môže mladé rastliny v apríli spáliť.

Šetriť na substráte sa neoplatí. To, čo pokazíme na začiatku, sa v sezóne doháňa ťažko.

Spomenuli ste marec ako ideálny mesiac na začiatok výsevu. Ako dlho trvá celý proces od výsevu po výsadbu von?

Za štandardných podmienok je to päť až šesť týždňov.

Môžeme začať s predpestovaním v interiéri aj skôr, napríklad už vo februári?

Môžeme, ale musíme mať rastliny kam vysadiť. Nie je žiaduce, aby sadba prerastala. Ak rastlina začne kvitnúť už v malom kvetináči, kvety vyštipnite. Inak by sa rastlina zbytočne vysilila snahou o tvorbu plodov a po presadení, ktoré je pre ňu samo o sebe šokom, by mohla úplne zastaviť rast.

Balkónové verzus záhradné pestovanie paradajok

Aké sú špecifiká pestovania v rôznych podmienkach – v záhrade, skleníku či na balkóne a terase?

Základom je výber správnej odrody. Takmer každú paradajku vieme pestovať kdekoľvek, ale výsledok nemusí byť podľa očakávaní. Aj preto sa snažíme šľachtiť odrody tak, aby boli schopné rásť vonku aj v skleníkoch. Pri každej odrode zároveň uvádzame odporúčania, či je vhodná do skleníka, vyhrievaného skleníka alebo na pestovanie vo voľnej pôde.

Pri pestovaní v nádobách je vhodné voliť novšie odrody. Ak máme priestor na tyčkové (kolíkové) odrody, môžeme voliť aj tie, no na balkóny sa viac hodia kríčkové odrody. V posledných dvoch rokoch sme predstavili päť nových odrôd, ktoré sú určené priamo na balkónové pestovanie v nádobách.

Na čo si okrem odrody dať pozor pri pestovaní na balkóne?

Dôležitá je orientácia balkóna, ktorú často nevieme ovplyvniť. Paradajky sú teplomilné rastliny, preto na severnom balkóne trpia. Rastliny sa potom ťahajú za svetlom, sú dlhé, neprospievajú a tomu zodpovedá aj výnos. Ideálna je orientácia na juh alebo západ, prípadne juhovýchod.

Môžeme si paradajky dopestovať aj v interiéri, napríklad pri okne?

Určite áno, ale pozor na jednu vec. Paradajka je síce samoopelivá rastlina, ale v bežných podmienkach k opeleniu pomáha vietor alebo hmyz, ktorá kvet rozkmitá. V interiéri preto odporúčam čas od času, ideálne každý deň, rastlinou alebo priamo kvitnúcim strapcom jemne zatriasť, aby došlo k opeleniu.

Správna zálievka a hnojenie paradajok

Čo z hľadiska zálievky a hnojenia paradajky potrebujú?

Paradajka nie je úplne náročná plodina. Najmä odrody typu San Marzano s podlhovastými , ktoré majú podlhovasté plody, však často trpia suchou hnilobou plodov – podobne ako papriky. Prejavuje sa suchými fľakmi, ktoré väčšinou začínajú od špičky. Príčinou je akútny nedostatok vápnika, ktorý môže súvisieť s horúcim počasím, nedostatočnou zálievkou alebo reálnym nedostatkom vápnika v pôde. Tomuto problému sa dá vyhnúť pravidelnou aplikáciou listových hnojív s obsahom vápnika počas celej sezóny.

Pri pestovaní v nádobách je tiež vhodné použiť rašelinu alebo kvalitný záhradnícky substrát s obsahom rašeliny.

Pri zálievke je treba dávať pozor najmä na premokrenie, ktoré je najvýraznejšie pri pestovaní v kvetináčoch. Paradajky majú síce rady dostatok vody, ale nie neustále premokrenú pôdu. V takom prípade môže dochádzať k zahnívaniu korienkov. Aj vo voľnej pôde stačí, ak sa voda v nej udrží a rastlina si ju dokáže natiahnuť koreňovým systémom.

Paradajky často netrpia nedostatkom živín, ale tým, že sa majú až príliš dobre. Prehnojené rastliny rastú do listov a namiesto plodenia jednoducho bláznia.

Môžeme sa pri zálievke riadiť jednoduchou metódou „prst do pôdy“?

Dá sa to, ale skôr odporúčame zalievať veľa, pravidelne, ale nie každý deň. Ideálne je obdeň alebo obdva dni, ale vždy poriadne. Samozrejme, záleží na aktuálnom počasí.

Ako dosiahnuť čo najvyšší počet plodov?

Opäť sa vraciame k základom: odroda, pôda a hnojenie. Paradajka nie je tak náročná na hnojenie, ale treba si dávať pozor najmä na vápnik. A neprehnať to s dusíkom. Niektorí majú občas pocit, že rastlina bude viac rásť a plodiť. Často sa stáva, a u paradajok to býva tiež, že sa rastlina potom cíti až príliš dobre, rastie do výšky, tvorí obrovské množstvo listov, a takpovediac „blázni“ namiesto toho, aby plodila.

Pomáha vylamovanie listov?

Pri tyčkových (kolíkových) paradajkách je vylamovanie zálistkov nevyhnutnosťou. Bez neho by nám vznikol skoro ker a rastlina by sa zbytočne vysiľovala.

V skleníkoch sa dá výnos zvýšiť aj vrúbľovaním na podnože, ktoré majú výrazne lepší koreňový systém vrátane odolnosti voči hubovým chorobám. Vtedy rastlinu často vedieme tzv. na dva výhony – máme jeden koreň a dva výhony hore. Väčšinou to robíme tak, že rastlina zaštipneme nad prvými pravými listami, rozvetví sa a pustí dva výhony. Potom udržiavame každý výhon zvlášť.

Tyčkové (kolíkové) verzus kríčkové odrody

Aký je rozdiel medzi tyčkovými (kolíkovými) a kríčkovými odrodami a ktoré kam odporúčate?

Rozdiel je najmä v raste. Tyčková (kolíková) paradajka by bez zaštipnutia rástla „donekonečna“. V high-top skleníkoch s hydropóniou môže liana dorásť aj cez šesť metrov. Rastliny sa tam  postupne spúšťajú nadol, výhon sa zmotáva pri zemi a pestovateľ tak môže pracovať stále v rovnakej výške.

Kríčkové paradajky si naopak výšku redukujú samy a prirodzene sa rozvetvujú. Ako už názov napovedá, vytvárajú taký kríček. Niektoré odrody, z nášho sortimentu ‘Bejbínek’ alebo ‘Tumbling Tom’ (žltý a červený variant), sú akoby previsnuté. V kvetináči potom vytvoria kaskádu či strapec, preto je vhodné ich niekam zavesiť.

Takmer každú paradajku vieme dopestovať kdekoľvek, ale chuť a výsledok budú vždy závisieť od správne zvolenej odrody.

Pri mestskom pestovaní na balkóne alebo terase je jedno, či si vyberieme tyčkovú (kolíkovú) alebo kríčkovú odrodu?

To by som úplne nepovedal. Treba si uvedomiť, že rastlina musí rásť do výšky a potrebuje dostatočnú oporu. Paradajky sa na rozdiel od uhoriek nepopínajú samy – musíme ich aktívne vyväzovať, inak sa môžu pod vlastnou váhou zlomiť.

Výhodou kríčkových paradajok je ich kompaktnosť. Napríklad naše odrody ‘Minigelbus’  či ‘Minirotus’  dorastajú len do 30 cm. Nepotrebujú veľkú oporu ani kvetináč.

Pri tyčkových (kolíkových) paradajkách odporúčam kvetináč s objemom minimálne 30 litrov, aby rastlina žila tak, ako si predstavujeme. Pestovať sa síce dá aj v menších nádobách, no čím je väčší nepomer medzi veľkosťou rastliny a kvetináča, tým je starostlivosť náročnejšia – a viac sa prejaví každá naša chyba.

Výber podľa chuti: Ktoré paradajky sú najsladšie?

Ako si vybrať odrodu paradajky podľa chuti? Vieme dopredu zistiť jej cukornatosť?

Cukornatosť uvádzame v stupňoch Brix a nájdete ju uvedenú aj v našom katalóru určenom na profesionálne pestovanie.

Medzi naše najsladšie paradajky patria odrody ‘Datlo’, ‘Mini’ a ‘Bibi’ . Ide o tyčkové (kolíkové) paradajky s hmotnosťou plodov zhruba 20 gramov. ‘Bibi’ je o niečo menšia, ‘Mini’ trochu väčšia a ‘Datlo’ je oranžová odroda s typickým oválnym „datľovým“ tvarom. Za mňa osobne je ‘Datlo’ najchutnejšou odrodou v našom sortimente. Má vyváženú pomer sladkosti a kyslosti. Mnohí ľudia sa žltým a oranžovým paradajkám vyhýbajú, sám som k nim kedysi patril. Práve táto odroda ma vyviedla z omylu a stala sa mojou chuťovo najobľúbenejšou.

Vieme tie najchutnejšie odrody rozpoznať už pri výbere osiva?

Pred niekoľkými rokmi sme predstavili kolekciu s názvom „Pro mlsné jazýčky“. Naším cieľom bolo odporučiť z každej zeleniny odrody, ktoré budú najviac chutiť deťom. Z paradajok tam nájdete spomínanú ‘Mini’ a ‘Bibi’ , ale aj veľmi chutnú odrodu ‘Jahodo’ . Ako názov napovedá, plody majú tvar jahody a hmotnosť okolo 20 až 25 gramov. Oproti ‘Mini’ a ‘Bibi’ sú menej šťavnaté, ale nie je suché – skôr majú vyšší obsah sušiny.

Predpokladám, že väčšina ľudí siaha po sladkých odrodách. Na čo sú dobré tie kyslejšie?

Každý má chuť nastavenú trochu inak a pre každého je najlepšia iná paradajka. Niekto má rád starú „zemiakovú“, poctivú paradajkovú chuť, niekto vyslovene sladké odrody, iný zas uprednostňuje kyslejšie. Pre mňa je ideál vyvážená kombinácia sladkosti a kyslosti spolu s mierne mäsitejšou dužinou.

Mnohí ľudia sa žltým a oranžovým paradajkám vyhýbajú. Sám som k nim kedysi patril, no odroda ‘Datlo’ ma presvedčila – má vyváženú sladkosť aj kyslosť a dnes je mojou najobľúbenejšou.

A čo veľkosť plodov? Ako si v záhrade vytvoriť variabilitu?

Záleží na tom, na čo paradajky plánujeme používať. Ak je prvotným zámerom pestovať zeleninu pre deti, budeme voliť drobné a chutné cherry paradajky.

Na prípravu typického talianskeho šalátu Caprese s mozzarellou sa výborne hodí odroda ‘Eduardo’ typu San Marzano. Má podlhovasté oválne plody s hmotnosťou okolo 150 gramov. Vďaka oválnemu tvaru z nich jednoducho nakrájame rovnomerné kolieska.

Na prípravu kečupov je najlepšie voliť odrody ‘Shake’ alebo ‘Orbit’ , ktoré boli vyšľachtené práve na tento účel a pôvodne určené pre priemysel.

Čoraz populárnejšie sú steakové paradajky, čo súvisí najmä s grilovaním. Majú veľké, mäsité plody s hmotnosťou až 400 gramov. Na gril alebo do hamburgerov je ideálna odroda ‘Jerguš’ . Pochádza zo Slovenska a plod má okolo 350 gramov. Je sýtočervená, mäsitá, nepúšťa veľa šťavy a drží si tvar.

Ktoré odrody sú najvhodnejšie na sušenie alebo nakladanie?

Opäť by som siahol po odrodách s vyšším obsahom sušiny a menším obsahom šťavy. Ideálnou voľbou je ‘Eduardo’ (typ San Marzano), prípadne menšie plody má ‘Bloomko’ – okolo 30 gramov.

Zo štandardných odrôd s hmotnosťou 100 až 150 gramov sú vhodné aj ‘Tornádo’ a ‘Tipo’ , ale majú vyšší obsah šťavy, takže sušenie môže byť náročnejšie. Záleží, samozrejme, od receptu. Ak chcete paradajky úplne vysušiť a nakladať do oleja, je lepšie voliť typ San Marzano s vyšším obsahom sušiny.

Farby, trendy a odolnosť paradajok

Má farba vplyv na chuť? Dnes už vidíme oranžové, žlté aj strakaté paradajky.

Má, ale menší než kedysi. V minulosti bývali žlté paradajky skôr kyslé, dnes už existujú aj veľmi chutné a sladšie odrody.

Spomenuli ste aj strakaté paradajky, u nás v sortimente máme odrodu ‘Tigrino’. Ide o červenú paradajku so zelenými prúžkami, ktorá ma na reze tmavočervenú až zelenohnedú farbu. Mne osobne chutí, ale pre mnohých ľudí je paradajka stále len červená. Práve preto je populárna naša kríčková odroda ‘Karla’ . Má mäsité plody s hmotnosťou okolo 150 gramov a sýtočervenú farbu na reze. Vďaka tomu dodá jedlám krásnu červenú farbu.

Čo sa týka špeciálnych typov, novinkou je odroda ‘Brunito’ . Ide o hybrid typu Kumato, čo sú pôvodom japonské odrody. Tradične bývajú veľmi kyslé a často trpia fuzáriovým alebo verticíliovým vädnutím. Podarilo sa nám však vyšľachtiť odrodu, ktorá je o niečo sladšia a zároveň veľmi odolná voči chorobám. Ak chcete vyskúšať niečo nové, paradajky typu Kumato stoja za pozornosť.

Stále populárna je aj odroda ‘Tornádo’ . Prečo?

‘Tornádo’ ťaží najmä zo svojej tradície. Patrila medzi prvé hybridné odrody, má ideálnu veľkosť a je chuťovo vydarená. Českí aj slovenskí záhradkári sú v tomto smere pomerne konzervatívni a držia sa osvedčených odrôd. ‘Tornádo’  zároveň spĺňa väčšinu toho, čo od paradajky záhradkári očakávajú.

‘Tornádo’ však v horúcich letách trpí vysokými teplotami. Existuje vhodná alternatíva?

Z hľadiska veľkosti plodov sú alternatívou napríklad odrody ‘Tipo’ alebo ‘Torino’ .

Aké odrody by ste odporučili pestovateľom, ktorí radi skúšajú novinky?

Do svojej záhrady by som určite zaradil ‘Jahodo’ (plody srdcovitého tvaru, ktoré sú o niečo mäsitejšie ako iné cherry paradajky), ďalej ‘Datlo’ (oranžová datľová odroda) a ‘Jerguš’ (steaková odroda). Vysadil by som aj ‘Tornádo’ , prípadne ‘Eduardo’ (typ San Marzano). Do kvetináča by som volil ‘Bejbínek’ alebo ‘Minirotus’ , čo sú naše veľmi chutné odrody určené na pestovanie v nádobách.

Ako dlho môže trvať paradajková sezóna, ak začneme výsevom v marci?

Skoro až do Vianoc. Limitujúcim faktorom je mráz, ktorý paradajky nezvládajú. Sezónu si však vieme predĺžiť tým, že rastliny pestované v nádobách pred prvými mrazmi schováme do garáže alebo na balkón. Treba myslieť na to, že pri nízkych teplotách je dozrievanie veľmi pomalé. S nasadzovaním nových plodov alebo kvetov už nemôžeme počítať. Ide skôr o spestrenie, než stabilný prísun paradajok, ako máme napríklad cez leto.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: Shutterstock, archív spoločnosti SEMO
Zdroj: podcast Záhrada