Zbláznila sa do paradajok a dnes si užíva úrodu až 9 mesiacov z roka. Prečítajte si rozhovor s vášnivou pestovateľkou

Skúsenosti z praxe sú výbornou inšpiráciou nielen pre začínajúcich pestovateľov. Tí skúsenejší sa často dozvedia zaujímavé tipy, ktoré pomôžu zvýšiť úrodu, prípadne sa môžu inšpirovať netradičnými odrodami.

Prinášame vám rozhovor s pani Evou Tomišovou, dá sa povedať jednou z vás – čitateľov záhradkárov. Záhrada bola pre ňu celý život dôležitým koníčkom. Avšak asi pred 15 rokmi nastal zlom, celkom sa „zbláznila“ do paradajok.

O svoje skúsenosti sa delí aj na sociálnych sieťach. Na vlastných čerstvých plodoch si ona i jej rodina pochutnávajú až 9 mesiacov z roka. A vo zvyšných dvoch mesiacoch, a nielen tých, siahajú po produktoch, ktoré si sami z paradajok vyrábajú, od štiav cez omáčky až po zavárané a sušené plody.

Začiatky pestovania

Pani Tomišová, vráťme sa úplne na začiatok. Ste vzdelaním a povolaním záhradníčka?  

Nie, bola som učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy a dnes už som na dôchodku. Záhrada je môj koníček už od detstva, vyrastala som v rodine, kde sa toho veľa pestovalo. Otec mal aj skleník a v našej obci bol vychýreným pestovateľom. Vždy sme mali viac rôznych druhov aj odrôd, ako bolo vtedy bežné.

Stále pestujete v rodičovskej záhrade?

Nie. S rodinou žijeme na Myjave a záhradu máme pri dome. Nie je veľká, len približne tri áre. Mám tu i nevykurovaný skleník, približne 3 × 6 m a ešte jeden miniskleník zapustený v zemi a opretý o dom. Oba využívam už od konca marca aj na predpestovanie priesad.

Máte v záhrade len paradajky? Prípadne, koľko z jej plochy im patrí?

Mám tu aj okrasné rastliny, pred domom v predzáhradke a v záhrade i skalku. Asi najviac sa teším z prvých jarných kvietkov, ako sú tavolíny, snežienky, bledule, kosatce sieťkované, krókusy, narcisy a tulipány. Neskôr sa teším z pivoniek, v lete zase lákajú motýle pestrofarebné echinacey.

Je pravda, že prevažnú časť plochy vonku aj v skleníku zaberajú rajčiny. Okrem nich vysievam uhorky poľné aj hadovky do skleníka, cuketu, hokaido, cesnak ozimný, petržlen na vňať, hrášok, trochu červenej repy i zopár paprík. Zo stromov spomeniem 4 odrody broskýň. Mrkvy som sa po premnožení drôtovcov vzdala, zemiakov zase preto, lebo majú mnohé choroby a škodce spoločné s paradajkami.

Kedy sa začala vaša vášeň pre paradajky a čo jej predchádzalo?

Plody rajčín som pre ich chuť vždy milovala a vždy som ich pestovala. Najviac mi chutil a dodnes chutí hybrid ‘Start S F1’, ten vysievam už viac ako 40 rokov. Keď som semienka nezohnala u nás v predajniach, vycestovali sme kvôli nim aj na Moravu.

Istá zmena nastala pred asi 15 rokmi, asi za ňou bola zvedavosť. Vyskúšala som a aj stále skúšam všetky u nás dostupné odrody. Najviac sa i u nás predávajú odrody šľachtené na Morave a v Čechách, ide o firmu MoravoSeed aj Semo, obe firmy majú kvalitné odrody. Ďalšie hydridy a odrody som začala hľadať aj v zahraničí, doslova po celom svete. Vyhľadávam nielen oficiálnych šľachtiteľov, ale aj nadšencov, ako som ja. Navzájom si semienka meníme, ale aj predávame a kupujeme.

Dodnes som vyskúšala približne 800 rôznych odrôd, z toho asi 600 ma naozaj zaujalo a tie mám zaznačené v mojej databáze. Každý rok pestujem vyše 200 rastlín v približne 100 odrodách, z ktorých polovica je pre mňa nová. Čo sa nám osvedčí, potom pestujem opakovane.

Výsevy paradajok

Kedy začínate s výsevmi?

Vysievam od polovice decembra až do začiatku apríla po 2 – 3 semienka z odrody. Ako prvé vysievam 8 – 9 skorých odrôd, ale aj trpasličie, takzvané dwarf odrody. To je taká zimná zábavka na južnom okne.

Väčšinu odrôd však vysejem, ako je to u nás bežné, na Jozefa. Vysievam do rôznych menších plastových misiek. Keď je málo svetla, čiže asi do polovice marca, prisvetľujem ich asi 4 – 5 hodín LED svetlami. Rastliny totiž pre zdarný rast potrebujú denne minimálne 12 hodín svetla, denné teploty 19 – 22 a nočné 16 – 18 °C.

Po objavení a rozprestretí klíčnych listov ich pikírujem. V tejto fáze rastu sa mne, ale aj iným pestovateľom, s ktorými si dopisujem, pikírovanie najviac osvedčilo, malo by pozitívne ovplyvňovať začiatok kvitnutia. Rastlinky opatrne vysádzam po odrodách do malých kvetináčikov až po tie klíčne listy. Niektoré rastliny, kým ich vysadím, pikírujem aj 3-, 4-krát. Z decembrového výsevu prvé plody na okne oberám zvyčajne od začiatku apríla.

Používate kupované substráty alebo si ich miešate sama?

Aj, aj. Vysievam zvyčajne do supresívneho substrátu od Forestiny, skúšala som aj do kokosového obohateného o hubu Trichoderma. Keď pikírujem, miešam si svoj substrát. Používam pôdu zo záhrady, ktorú preparím a zmiešam ju s vlastným kompostom a potom pridám zeolit a vermikulit kvôli lepšiemu hospodáreniu s vodou.

Vymieňate pôdu v skleníku, prípadne ako bránite únave pôdy?

Pôdu nevymieňam, ale dbám, aby som si do nej nezavliekla chorobu ani škodcu. Na konci jesene či začiatku zimy zapravím do pôdy v skleníku dusíkaté vápno, polejem a zakryjem fóliou. Do pôdy sa tak dostane vápnik, no zničia sa aj niektoré patogény. Toto robím poctivo každý rok. Dusíkaté vápno niekedy rozhodím aj vonku na záhony.

Snažím sa o striedanie plodín, ale keďže pestujem veľa paradajok a málo iných plodín, nedá sa to celkom dodržať. Aby pôda nebola vyčerpaná, používam granulované organické hnojivá, od minulého roku sa mi osvedčilo granulované ovčie biohnojivo s ovčou vlnou s postupným uvoľňovaním živín až 5 mesiacov. Kedysi som používala raz týždenne Kristalon pre plodovú zeleninu rozpustený v zálievke, dnes siaham skôr po hnojive obohatenom o mikroprvky, ako je napríklad Hakofyt, ktorý možno aplikovať aj postrekom na list.

Typy paradajok

Aké typy paradajok, čo sa spôsobu rastu týka, pestujete?

Všetky typy, no najviac tyčkových (indeterminantné) s neukončeným rastom, ktoré plodia až do mrazov. Rada mám aj semiderminantné odrody. Hustejšie nasádzajú kvety a plody, neukončujú vývoj, ale netreba im tak striktne vylamovať zálistky a nemusia mať takú vysokú oporu ako tyčkové.

Väčšina kríčkových odrôd je determinantná (majú ukončený rast). Sú síce trochu skoršie a často i málinko kyslejšie, boli totiž pôvodne šľachtené pre hromadný jednorazový zber. Tyčkové paradajky pestujem v spone 50 cm medzi rastlinami a 1 m medzi riadkami.

Máte i skúsenosť s vysievaním semienok z F1 hybridov? Ako to dopadlo?

F1 hybridy si vždy kupujem nové semienka, hoci sú drahšie ako klasické odrody. Semienka z ich plodov nepoužívam, keďže ďalšia generácia má zvyčajne už iné vlastnosti než pôvodný hybrid. Skúšala som vysievať niektoré datľové odrody od slovenských pestovateľov z paradajok kúpených v obchode, ktoré mi chutili. Keďže to boli väčšinou tiež hybridy, v 2. generácii mali ešte pôvodné vlastnosti, ale z takto dopestovaných plodov som už ďalej semienka nebrala. Zistila som, že neraz majú svoje obchodné názvy, a tak po názve skutočnej odrody pátram priamo u nich.

Podľa čoho rozdeľujete priesady, ktoré dáte do skleníka a ktoré von?

V skleníku sa nedarí všetkým odrodám, čiže to musím vedieť dopredu, čo môžem pestovať v skleníku a z čoho bude, naopak, lepšia úroda vonku.

Na fotkách na sociálnych sieťach som si všimla, že pestujete paradajky aj v plastových vedrách. Prečo? 

Tento spôsob používam vyslovene pri veľmi skorých odrodách na to, aby som mala čo najskoršiu úrodu. Odpadne stres a spomalenie rastu pri výsadbe a už koncom mája v skleníku oberám rajčiny, vonku od polovice júna. Recyklované plastové vedrá majú odstránené dno, namiesto neho tam dávam geotextíliu. Postavím ich na podmisky do skleníka a vysádzam do nich sadenice.

Keď pominie riziko mrazov a tieto odrody sú vhodné i na pestovanie vonku, vynesiem ich na záhon, opatrne odstránim geotextíliu a vedrá zapustím asi tretinu do pôdy. Namiesto vedier používam aj nopovú fóliu, z ktorej si pripravím valce, do ktorých sadím priesady. Najviac rastlín mám však vysadených normálne v pôde.

Starostlivosť o paradajky

Ako sa staráte o paradajky počas sezóny?

Skúšam rôzne metódy. Používam aj mulčovanie senom alebo slamou. Pri slame treba dať pozor, aby nebola z plôch, kde sa používajú herbicídy. Používam aj podrast z bazalky a majoránu, ktorý sa zíde v kuchyni, či z nechtíka šíreného samovýsevom. Medzi paradajkami mám tiež vysadenú mladú lahôdkovú cibuľku na okamžitý konzum.

A čo zálievka, máte kvapkovú závlahu?

Nemám ju, ale bola by to veľká pomoc. Keďže sme bez studne, snažím sa čo najviac zachytávať a používať dažďovú vodu. K niektorým rastlinám pri výsadbe zakopem plastovú fľašu hore dnom, ktoré odstránim. Zálievková voda sa tak dostane hlbšie ku koreňom a obmedzia sa straty vody výparom.

Skúšali ste pestovanie kolíkových odrôd aj na dva či tri hlavné výhony?

Tyčkové odrody pestujem zvyčajne na dva výhony. Spodné zálistky vylamujem, ale keď začína rásť prvé súkvetie (obyčajne za 8 až 12 listom), tam sa snaží rastlina akoby rozdvojiť a tento „zálistok“ nechávam ako druhý výhon. Keď je to drobnoplodá odroda, priväzujem oba k jednej opore, keď ide o biftekové plody, každý výhon má vlastnú oporu. Výnos z takto upravenej rastliny je podstatne väčší ako z pestovania na jeden výhon. Cherry odrody pestujem aj na 4 – 6 výhonov.

Počas sezóny poctivo vyštipujete?

Áno, zálistky tyčkových odrôd vyštipujem, s výnimkou spomínaných ďalších hlavných výhonov. Kríčkové odrody sa nemusia, no rastlina sa môže prevzdušniť tým, že sa niektorý z výhonov odstráni. Niektorí pestovatelia v zahraničí nechávajú kríčkové aj tyčkové odrody rásť doslova po zemi, bez opory, nevyštipujú nič ani pri tyčkových odrodách, prípadne ich pestujú v tzv. klietkach, ale tento spôsob pestovania ma nikdy neoslovil. No a začiatkom septembra zaštipnem vrcholčeky biftekových odrôd, cherry zvyčajne nechávam, v priaznivých rokoch môžu ešte dozrieť.

Odstraňujete spodné listy na rastlinách?

Spodné listy, ktoré žltnú alebo sú napadnuté, sa majú odstraňovať. Keď plod začína červenieť, môžeme odstrániť nanajvýš list, čo je pod tým plodom, inak je škoda každého zdravého listu nad nedozretým plodom. Plody slnko nepotrebujú, naopak, môže ich popáliť. Listy však vyžadujú slnko – sú „továrňou“ na živiny a chránia plody pred popálením.

Semenárenie

Čo vlastné semienka? Predpokladám, že na konci sezóny „semenárčite“.  

Áno, vyberiem pekný zdravý plod, z ktorého vytlačím semienka aj so šťavou do skleneného pohára s uzáverom. Nechám ich dva, tri dni na svetle prekvasiť, pretrepem, cez sitko precedím a nechám dobre vysušiť. Neprekvasené semienka majú trochu horšiu klíčivosť a ak by aj bol na nich nejaký patogén, tak ich to môže zničiť. Skladujem ich v chladnej a suchej miestnosti so stabilnou teplotou okolo 10 °C. Neprekáža im ani slabší mraz, dôležité je však, aby nekolísala teplota a nebola tu vlhkosť. Dobrú klíčivosť si udržiavajú minimálne 4 – 5 rokov.

Chyby, choroby a škodce

Aké najčastejšie chyby robia podľa vás záhradkári?

Nie všetci, samozrejme, ale ide o zle pochopené odstraňovanie spodných listov. Sú i takí, ktorú rastlinu „oholia“ od listov a obnažia plody. Asi sa opakujem, ale každého zdravého listu nad plodmi, o ktorý prídeme, je škoda.

Vyskytla sa už u vás na paradajkách bzdocha Nezara viridula? Ako s ňou bojujete?

Zatiaľ nie, ale očakávam, že sa skôr či neskôr objaví. Rastliny priebežne sledujem a keď nejaké uvidím, budem ich ručne zberať, pretože nechcem aplikovať chémiu.

Čo sa týka plesne zemiakovej, robíte v prípade zlého počasia či nástupu jesene aj nejaké preventívne kroky? Ako sa vám osvedčili?

Párkrát som sa s touto chorobou stretla, a to bol dôvod, prečo som prestala pestovať zemiaky. Aj minulý rok, keď sme boli na dovolenke, pár rastlín jej podľahlo, ale plesniam odolné odrody vydržali. Skôr ma tu v našej lokalite zvyknú potrápiť krúpy. Keď vidím, že niektorá rastlina nie je na tom zdravotne dobre, radšej ju vyhodím.

Našťastie virózy som ešte nemala. Stáva sa mi, občas sa mi ozývajú pestovatelia, že ich rastliny majú ovisnuté alebo krútiace sa listy. Zvyčajne nejde o chorobu. Listy sa v horúcom lete bránia väčšiemu odparu vody skrútením, prípadne ovisnutím. Niekedy je to aj odrodová vlastnosť, napríklad listy pri biftekových srdciach vyzerajú ako zvädnuté, prípadne tzv. paprikové paradajky majú tiež tenšie a ovisnuté listy. Listy niektorých odrôd zase tvarom pripomínajú mrkvovú vňať či listy zemiaka.

Spracovanie paradajok

Čo všetko pripravujete z paradajok?

Najviac pripravujeme šťavu, ktorú pijeme bežne namiesto napríklad džúsov. Tiež vyrábam omáčky na štýl salsy, sugo, ale s vyšším podielom paradajok, rôzne zmesky inšpirované ajvarom, dosť odrôd aj suším. Alebo len zapečiem rajčiny v trúbe s bylinkami, dám do pohárov, prípadne biftekové natlačím do pohárov, posolím, zasterilizujem. Cherry zaváram na sladkokyslo s oreganom, tymianom, cibuľkou a cesnakom, pričom zálievku pripravím menej kyslú ako na uhorky.

Ako sušíte paradajky?

Prevažne v sušičke, ale keď je vhodné počasie, tak zakryté sieťkou kvôli muchám aj vonku. Cez deň ich vyložím na slnko a na noc dám dovnútra. Usušené ponechám v pohároch alebo dám do mrazničky. Po vybratí z mrazničky ich prelejem horúcim sladkokyslým nálevom, nechám postáť dve hodiny, zlejem a zakapem slnečnicovým olejom, pridám cesnak a rôzne bylinky podľa chuti. Vždy pripravím len toľko, koľko práve zjeme. V chladničke vydržia 2 – 3 týždne. Za najlepšie plody na sušenie považujem tie s veľkosťou sliviek, ale môžu byť aj cherry.

Chute i spôsoby spracovania sa rôznia, ale ktoré odrody vás natoľko oslovili, že sezóna bez nich nemôže byť?

Najviac mi už 40 rokov stále chutí odroda ‘Start S F1’. Nezahanbí ani naše najskoršie, vo svete stále uznávané ‘Stupické skoré poľné’, vhodné aj do vyšších polôh. Je to zatiaľ jediná dedičná odroda z bývalého Československa.

Z kokteilových odrôd sa občas ešte vraciam k ‘Bejbinu F1’. Výborná oranžová a vnútri červená je i ‘Zlatava’. Napríklad u nás populárne ‘Tornádo F1’ som pestovala kedysi asi dvakrát a už viac nebudem.

Celá rodina milujeme biftekove srdcia, ktoré majú veľa dužiny a menej semienok. Sú všestranne upotrebiteľné. K nim patrí napríklad i sladká ‘Orange Russian 117’, ‘Mrs. Schlaubaugh Famous Strawberry’, séria 4 skorších sŕdc (‘Tajga’, ‘Tundra’, ‘Midnight Sun’, ‘True Colours’) so zemiakovými listami od šľachtiteľky z Kanady.

Z pôvodne slovenských šľachtencov nám chutí biftek ‘Jergus F1’ a odroda s klasickou veľkosťou plodov ‘Milica F1’. Máme radi aj sladké kokteilové a čerešňové odrody, ako sú žltá novinka ‘Aprikola F1’, ‘Delikano F1’, ‘Odat F1’, prevísajúca balkónovka ‘Tomfall’, menší oválny ‘Mandat F1’, oranžové ‘Datlo’ či ‘Gardenberry F1’, ‘Maglia Rosa’, zelené ‘Green Tiger’…

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Monika Felixová
Foto: Eva Tomišová, isifa/Shutterstock

Ďalšie zaujímavé články

4 kroky k zdravým rajčinám z vlastnej úrody Ako si vybrať z veľkej ponuky odrôd paradajok tú najvhodnejšiu? Pomaly nastáva vhodný čas na nákup semien paradajok. Ako si vybrať tie správne odrody? Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú Všetko, čo vás zaujíma o pestovaní paradajok: Odpovedáme na 45 najčastejších otázok Ktoré paradajky sú vhodné na dlhodobé uskladnenie? Skúsení pestovatelia vás prevedú čarovným svetom rajčín

Môj domPetra Tóthová nás pustila do svojho kráľovstva. Ako vyzerá kuchyňa známej profesionálnej cukrárky?Môj domZáhradná architektka: Netkanú textíliu som prestala používať, keď som zistila, aké škody pácha. Na boj s burinou sú najlepšie rukyMôj domVlastnú domácnosť som organizovala skoro dva roky. Zázrak sa neudeje z večera do rána, vraví slovenská Marie KondoMôj domPodlahy máme vizuálne chladné, ale funkčné. Je zbytočné meniť veci, len aby som splnila svoje predstavy, vraví známa vinárka