Viete, že obsah rastlinného antioxidantu, resveratrolu, sa v búrskych orieškoch prakticky rovná obsahu v červenom víne? Aj to je jeden z dôvodov, prečo ich zaradiť do jedálneho lístka. Navyše, experimentovať môžete aj s ich pestovaním. Arašidy tak budete mať bio.
Mak siaty. Jeho semená využijeme v kuchyni v prospech našej chuti a zdravia, a prázdne makovice pri aranžovaní.
Figovníky sa u nás vďaka globálnemu otepľovaniu čoraz častejšie udomácňujú. Poradíme vám, kde a ako ich pestovať.
Prečo pestovať bôb? Je chutný, veľmi výživný a zdravý. Množstvom a obsahom plnohodnotných bielkovín v suchom stave sa blíži k sóji.
V dnešných záhradách, ale i jedálnych lístkoch je kapusta zaradená sporadicky, čo je pre jej zdraviu prospešné účinky škoda. Jedlá z kapusty pritom patrili kedysi na našom území medzi hlavné zdroje každodennej obživy a kapusta medzi najčastejšie pestovanú zeleninu.
V jeho domovine panujú drsnejšie podmienky ako na väčšine nášho územia. Aj vďaka tomu je tento druh brestu jednou z najrýchlejšie rastúcich drevín v našich záhradách.
Či už v záhone, alebo v kvetináči, chryzantémy prinášajú množstvo farieb v čase, keď je iných kvitnúcich rastlín pomenej. Rozkvitnuté rastliny sa v kvetináčoch objavujú už začiatkom jesene, pestované na záhone vykvitajú až na jej konci.
Krehké listy valeriánky s vyššou nutričnou hodnotou ako hlávkový šalát sa dajú v teplejších dňoch zbierať aj počas zimy. Pestuje sa skoro na jar ako predplodina alebo na jeseň ako následná plodina a používa sa ako šalátová zelenina.
Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Nedarí sa im ale všade. Pravdou je, že si vyžadujú ľahšie pôdy, pomerne teplo a primeranú pôdnu vlhkosť.
Čo sa dizajnu týka, vyvýšený záhon na pestovanie zeleniny a drobného ovocia predčí klasické hriadky zeleniny.
