Tekvica v záhrade aj v kuchyni: Z ktorej variety pripravíme chutné pyré a ktorá poteší celiatikov?

Krátke jesenné dni a chladné večery už nabádajú na spracovanie tekvíc. Skvelé je, že to ide nasladko aj naslano. Oranžová dužina si vyslovene žiada kombináciu s korením. Ako tekvice využiť v kuchyni a čo o nich možno ešte neviete?

Zozbierané tekvice zo záhrady
Každý typ či odroda tekvice má v kuchyni trochu iné vlastnosti. Foto: Shutterstock

Rod tekvica (Cucurbita) je veľmi rozsiahly, zahŕňa niekoľko druhov, množstvo variet, subvariet, skupín i odrôd. Zvyčajne, keď sa zhovárame o tekviciach, máme na mysli tekvicu obyčajnú (Cucurbita pepo) s plodmi pokrytými šupkou oranžovej, žltej alebo zelenej farby. Botanicky do tohto druhu dokonca spadajú aj cukety či patizóny.

Každý typ či odroda tekvice má trochu iné vlastnosti

Tieto farebné krásky pochádzajú z oblasti tropickej a subtropickej Ameriky, ale u nás sa už dávno zabývali takmer v každej zeleninovej záhrade. Hoci je oranžová tekvica typickou „halloweenskou“ dekoráciou, bola by škoda nepustiť sa do varenia a pečenia. Každý typ či odroda má v kuchyni trochu iné vlastnosti.

Zatiaľ čo niektoré musíme lúpať, iné sa dokonale rozvaria aj rozpečú so šupkou. Z niektorých vykúzlime skvelé pyré, ktoré bude tvoriť základ mnohých pokrmov vrátane nátierok, iné sa dajú využiť ako príloha pri pečení mäsa.

Druhy a typy tekvíc v drevenom košíku
Tekvice pochádzajú z Ameriky, no u nás sa už dávno zabývali takmer v každej zeleninovej záhrade. Foto: Shutterstock

Pokiaľ tekvice pestujeme alebo si ich prinesieme napríklad z trhu, je dobré nechať ich niekoľko dní v tmavej a chladnej miestnosti odležať. Dužina potom bude obsahovať viac cukru. Už dávno neplatí, že sa oranžové plody hodia len na zaváranie, s tekvicami sa dá v kuchyni kúzliť a spotrebovať sa dajú často úplne celé vrátane semienok.

Tekvicové semienka obsahujú okrem iného horčík. Ten je dobrý pre kvalitný spánok, prácu svalov aj psychiku.

Akú tekvicu vybrať a čo z nej pripraviť? Úplným základom sú obľúbené odrody typu hokkaido alebo „halloweenska“ tekvica, z ktorej na jeseň vyrábame tradičné dušičkové dekorácie. V kuchyni sú výborné aj tekvica maslová, špagetová alebo muškátová. Experimentovať však môžeme aj s ďalšími, menej známymi.

Od špagiet, pyré až po halloweensku dekoráciu

Tekvica špagetová

Táto varieta tekvice obyčajnej je typická súdkovitým tvarom a svetložltou šupkou, ktorá je pri starších plodoch pomerne tvrdá. Výborne sa hodí na zapekanie, pretože nemá až tak veľmi výraznú chuť ako jej príbuzné. Navyše, jej vnútro sa vplyvom tepla rozpadá na dlhé vlákna, môžeme ňou hravo nahradiť klasické špagety.

Zeleninová náhrada špagiet je ideálna nielen pre celiatikov, ale aj pre tých, ktorí radi skúšajú netradičné prílohy alebo potrebujú znížiť príjem kalórií. Stačí ju aj so šupkou rozpoliť, jemne osoliť a pokvapkať olivovým olejom. Po pol hodine pečenia sa jej vnútro dá vidličkou jednoducho rozdeliť na jednotlivé „špagety“. Šupka ostane tvrdá, nekonzumná.

Tekvica špagetová
Dužina špagetovej tekvice sa po uvarení rozpadne na „zeleninové špagety“, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť. Foto: Shutterstock

Tekvica muškátová

Tekvica muškátová (Cucurbita moschata) je samostatný druh s dekoratívnymi, hlboko zvrásnenými plodmi. Šupka je najprv tmavozelená a postupne žltne.

Mladé plody sa dajú kuchynsky využiť aj so šupkou, tie staršie, zozbierané neskoro na, jeseň je lepšie olúpať. V každom prípade sa dajú zapekať, grilovať aj plniť mletým mäsom.

Tekvica muškátová
Muškátová tekvica má dekoratívne, hlboko zvrásnené plody, ktoré využijete aj v kuchyni. Foto: Shutterstock

Tekvica maslová

Ide vlastne o typ tekvice muškátovej. Z bežne pestovaných aj na trhu dostupných tekvíc má najvýraznejšiu chuť, v ktorej ucítime lieskové oriešky. Poznáme ju podľa svetložltej šupky a klasického hruškovitého tvaru.

Má relatívne malú časť so semenami, viac ostane pre kuchynskú úpravu. Dá sa skladovať niekoľko mesiacov. Používame ju ako prílohu k mäsu, k ďalšej pečenej alebo grilovanej zelenine či na výrobu tekvicového pyré.

Tekvica maslová
Maslová tekvica má chuť lieskových orieškov a spoznáme ju podľa svetlej šupky a hruškovitého tvaru. Foto: Shutterstock

Veľkoplodá tekvica

Tekvicu veľkoplodú (Cucurbita maxima) všetci zháňajú na jeseň hlavne z dôvodu, že si bez nej nevieme predstaviť jesennú výzdobu. Pravda však je, že nesklame ani v kuchyni.

Medzi najznámejšie odrody u nás patrí ‘Goliáš’, ktorého plody vážia často aj viac ako 30 kilogramov. Je vhodný na konzervovanie, na výrobu sladkého i slaného pyré, na prípravu sirupu, ale môžeme ho pridať aj k inej zelenine do chutney. Podobné využitie má aj ďalšia typicky „halloweenska“ tekvica ‘Gran Gigante’ alebo o niečo menšia ‘Yellowboys’.

Tekvica veľkoplodá
Bez veľkoplodej tekvice si už nevieme predstaviť jesennú výzdobu. Foto: Shutterstock

Víťaz menom ‘Hokkaido’

Ak by sme mali niektorú tekvicu vyzdvihnúť a označiť ju za najčastejšie pestovanú a predávanú vo veľkom objeme, potom je to odroda ‘Hokkaido’, patriaca k druhu tekvice veľkoplodej. Hoci ju máme pre kuchynské využitie zažitú ako tekvicu do hmotnosti jedného kilogramu s výrazne oranžovou šupkou, existujú aj ďalšie obdobné odrody so šupkou sýtozelenou. Aj hmotnosť plodov či tvar sa môžu líšiť.

Výnimočná je predovšetkým širokým uplatnením a aj tým, že aj starší pevný plod sa dá spracovať so šupkou. Varia sa z nej prvé detské príkrmy, hodí sa do zeleninových chutney, dá sa smažiť, piecť, grilovať. Nasladko sa hodí do koláča, zmrzliny, ale vyrobíme z nej aj jesenný sirup so škoricou aj s ďalším korením.

Tekvica hokkaido
Najobľúbenejšou v kuchyni je tekvica hokkaido, ktorú môžeme smažiť, piecť či grilovať.

Kedy zberať tekvice?

Pokiaľ pri tekviciach nemáme tak úplne jasno, kedy je na zber veľmi skoro a kedy príliš neskoro, je dobré vedieť, že záleží hlavne na tom, akú tekvicu pestujeme a na čo ju chceme použiť.

Napríklad prvé plody odrody ‘Hokkaido’ začínajú dozrievať už v júli. Ak ich chceme v krátkom čase spracovať na polievku alebo iný pokrm, pokojne ich môžeme zberať už počas leta. Pokiaľ chceme plody niekoľko mesiacov uchovať, musíme ich na rastline ponechať až dovtedy, kým stopka nesúca plod začne mierne zasychať a šupka plodu už je viditeľne pevná a plne vyfarbená.

Galéria k článku

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku