Multifunkčné tekvice sú plodinou jesene. Ako ich pestovať a využiť?

  • 06.10.2020

Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Smelo do čítania!

Jesenný aranžmán s tekvicami, lístím a kukuricou

Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Šľachtiteľom sa rokmi práce podarilo odstrániť horkosť, za ktorú môže pre nás jedovatá látka kukurbitacín a tiež sa vyhrali v krížení jednotlivých druhov, až dospeli do odhadovaného čísla 800 druhov a odrôd všakovakých chutí, farieb i tvarov.

Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu. Pre nižší obsah kalórií sa dajú v redukčnej diéte využívať ako náhrada príloh (zemiakov, ryže, cestovín).

Dobrá rada:

Ak má tekvica horkú chuť, vyhodíme ju. 

Štyri základné skupiny

Tekvice sa rozdeľujú do štyroch základných skupín:

  • tekvica obyčajná – záhradná (Cucurbita pepo),
  • tekvica muškátová (Cucurbita moschata),
  • tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima),
  • tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia).

Tekvice na kope sena

Tekvica obyčajná

Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť. Výnimku predstavuje olejná tekvica, ktorú zberáme vždy až v dozretom stave.

Tekvica muškátová

Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‘Butternut’ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie. Dá sa i konzervovať.

Tekvica muškátová ‘Musquee de provence’
Tekvica muškátová ‘Musquee de provence’

Tekvica veľkoplodá

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‘Goliáš’, ale i oranžové ‘Hokkaido’, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‘Hokkori’ a sivomodrou ‘Blue Kuri’. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov. Zaujímavá je i okrasná turbanová tekvica ‘Turks Turban’ či ‘Mini turban’.

Tekvica figolistá

Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica. Napríklad v Mexiku sa však tento plazivý druh pestuje i na konzum, jedlé sú kvety, mladé výhonky, plody i semená.

Tekvice

Ako zberať a skladovať tekvice?

Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Zberáme ich jednoducho, odrezaním alebo zlomenín stopky.

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Potom prichádza na rad uskladnenie.

Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Veľké kusy skladujeme v jednej vrstve, malé môžeme naskladať na seba.

Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb. Rovnako ako pri ostatných druhoch skladovanej zeleniny a ovocia plody pravidelne kontrolujeme, nahnité kusy včas vyhodíme.

Tekvice rôznej farby

Tekvice v otázkach a odpovediach

Kedy vysievať a vysádzať tekvice?

V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji. Priamo von semená vysievame (aj podľa priebehu počasia) začiatkom mája, vzchádzajúce rastliny môžeme na noc zakrývať sklenenými či plastovými fľašami.

Aké sú spôsoby výsadby?

Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky – do „hniezda“. Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica (viac sa o ňom dočítate na str. 20). Ďalšou možnosťou je pestovanie tekvíc na komposte alebo na slamených balíkoch.

Tekvica muškátová ‘Butternut’
Tekvica muškátová ‘Butternut’

Ako pestovať tekvice?

Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou.

Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, alternatívou je mulčovanie pôdy.

Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie. Výživu rastlín zlepšíme, ak na niekoľkých miestach tekvicové šľahúne zasypeme kompostom – tie po zakorenení pomáhajú živiť rastliny.

Tekvica veľkoplodá ‘Jarrahdale’
Tekvica veľkoplodá ‘Jarrahdale’

Čo je okrem plodov jedlé?

Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký. Ak si na nich chceme pochutiť častejšie, zakúpime si odrodu označenú ako „jedlé kvety“, ktorá produkuje množstvo samčích kvetov.

Tekvice kvitnú, ale neplodia, čo s tým?

Zvyčajne je to spôsobené počasím. Môže to byť výrazné striedanie tepla chladu počas dňa a noci alebo počas niekoľkých dní, prípadne prílišné preschnutie substrátu, nepravidelná a nevyvážená zálievka. Stáva sa tiež, že ak na rastline rastie súčasne viac plodov, sústredí sa na ne a ďalšie miniplody zhnijú. Vtedy pomôže, ak väčšie kusy zozbierame.

Môžem si odkladať semienka z tekvíc na ďalšiu úrodu?

Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Ak chceme vlastné semená, musíme kvety chrániť pred opelením ešte pred rozkvitnutím, ručne ich opeliť a znovu chrániť pred opeľujúcim hmyzom.

Úroda tekvíc

Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Sú jedlé?

Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami. Takéto plody vyhadzujeme, horkastá chuť znamená vyššie množstvo látky, ktorá je pre náš organizmus škodlivá až jedovatá.

Aké sú to špagetové tekvice?

Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“. Je niekoľko osvedčených odrôd: ‘Small Wonder’ (malé guľovité plody do 1 kg), ‘Tivoli F1’, ‘Stripetti F1’.

 

 

Text: Daniela Dušková, Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku