Tekviciam stačí aj ranná rosa, hovorí ich pestovateľka Alena Bernadičová. Čo pre ňu táto plodina znamená?

Tekvice, ktoré  k nám prišli z Ameriky, sa dobre udomácnili aj v našich podmienkach. S trochou starostlivosti ich zvládne pestovať aj začiatočník. Čo je najdôležitejšie pri ich pestovaní? A postihujú túto plodinu škodce a choroby?

V rozhovore s Alenou Bernadičovou z Farmy Tekvička sme sa porozprávali o nenáročnosti pestovania tekvíc pre začiatočníkov aj o histórii ich farmy, kde sa pestovaniu venuje už viac ako 20 rokov. Pozrieme sa na špecifické odrody pestované na ich farme, zamerané na semienka bez šupky na lisovanie oleja, a vysvetlíme si proces výroby tekvicového oleja lisovaného za studena. Nezabudli sme ani na rozdiely medzi dekoračnými, konzumnými a halloweenskymi tekvicami, ako aj správne načasovanie výsevu, zberu a skladovania tekvíc.

Prečo by sme mali pestovať tekvicu v záhrade?

Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, poteší sa jej. Vieme ju tým pádom sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada. Jej nenáročnosť nám takto umožní pestovať aj na nevyužitých priestoroch na dvore.

Robí ju táto nenáročnosť vhodnou aj pre začiatočníkov?

Určite áno. Najdôležitejšie je vybrať si semienka, akú odrodu chceme pestovať podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať a potom už samotné pestovanie nie je vôbec náročné. Treba len držať záhon v čistote od burín a to je v podstate všetko.

Vyšľachtených odrôd tekvice už bolo stovky, koľko z nich pestujete u vás na farme?

Naša farma sa zameriava hlavne na dve odrody. Pestujeme tekvice, ktoré majú semienka so šupkou, a pestujeme tekvice olejnaté, tie majú semienka bez šupky. Posledné roky sa snažíme dopestovať aj ozdobné tekvičky. Tento rok sme mali zasiate aj halloweenske tekvice. Boli roky, keď sme mali aj rôzne iné: muškátovú, maslovú, hokkaido, aby sme priniesli zákazníkom aj tekvice, z ktorých si môžu niečo uvariť. Prevažne sa však zameriavame na tekvice, ktoré využívame na semená. Tie potom spracovávame na samotnú konzumáciu aj lisovaním do formy olejov.

Príbeh tekvicovej farmy

Ako sa vaša farma dostala k pestovaniu tekvíc?

Pestovaniu tekvíc sa venujú hlavne moji rodičia už viac ako dvadsať, možno aj dvadsaťpäť rokov. Začali sa tomu venovať veľmi dávno, keďže sme z časti Slovenska, kde to bolo tradičné. Naša obec sa nachádza pri Nitre a vtedy bolo bežné pestovať tekvicu. V mnohých záhradách sa pestuje dodnes. Ľudia radi lúskali jadierka, mali to ako jesennú zábavu.

Moji rodičia si privyrábali pestovaním tekvíc popri práci. Mali vtedy hostinec, chodili tepovať koberce a stále chceli od života troška viac než len bežnú prácu. Mali priestor, kde si mohli zasiať tekvice, tak to vyskúšali. A darilo sa im. Bola to sezónna záležitosť, nevyžadovalo to veľké úsilie, stačila vhodná pôda zbavená burín, párkrát to okopali, zálievku to nepotrebovalo, takže sa mohli súčasne venovať aj iným veciam. A keď prišla sezóna, tekvice sme zbierali ručne. Sušili sme ich na sitách vyrobených z dosiek priamo na slnku. Keď boli usušené, prefukovali sa ventilátormi, aby ostali len plné jadierka. Moja mama ich po nociach piekla a cez víkendy chodila predávať na jarmoky.

Tekviciam stačí aj ranná rosa, netreba ich veľa zalievať, no majú rady slnečné miesto a dobrú priepustnú pôdu.

Odvtedy však prešlo veľa rokov. Hostinec aj tepovanie kobercov museli nechať, pretože v tomto sa im začalo dariť. Môj otec je veľmi vynaliezavý a múdry, všetko si vedel dobre vypočítať a zarobené peniaze investovali do traktorov a techniky. Veľmi rýchlo sa z ich hobby stala hlavná zárobková činnosť. Podarilo sa im postaviť rôzne budovy, kde si sami zostrojili profesionálne sušičky, ktoré fungovali na princípe teplého vzduchu cirkulujúceho pod veľkými sitami. Už sme ich nemuseli sušiť na slnku a neboli sme odkázaní na pekné počasie.

Kúpili sa kombajny na vyberanie semienok z tekvíc, takže sa všetko zrýchlilo a posunuli sme sa na pestovanie na stále väčších plochách. Dokonca sme jeden rok pestovali až 1500 hektárov tekvíc, možno tri či štyri roky po sebe. Nikto na Slovensku dovtedy nepestoval takúto veľkú plochu. No bolo to náročné – boli sme odkázaní na počasie, najmä počas zberu. Keď sa nahrnuli tekvice, nesmelo pršať, aby nebolo blato a dalo sa ísť na pole. Keďže sme mali veľké plochy, zbierali sme na dvoch kombajnoch naraz a ledva sme to stíhali do prvých mrazov. Potom sme plochy začali znižovať a dali priestor aj iným plodinám, ktorým sa venujeme dodnes. Tekvica bola teda pomaly na ústupe.

Výroba tekvicového oleja

Okrem sušenia tekvicových semien ste pridali do sortimentu aj výrobu a lisovanie tekvicových olejov. Aký je proces výroby tekvicového oleja?

Povedala by som na začiatok, že nie je lisovanie ako lisovanie. Keď som skončila školu, našla som si manžela a chceli sme pokračovať v týchto poľnohospodárskych prácach. Začali sme naše produkty baliť do pekných obalov a predávať aj v obchodoch či na eshope. Na rôznych podujatiach sa nás ľudia často pýtali, prečo nelisujeme olej. Niektorí to poznali z Rakúska či Slovinska. Tak sme sa nad tým zamysleli, lebo od nás odchádzali kamióny bezšupkových jadierok práve do Rakúska na lisovanie. Naša firma to dovtedy nerobila, tak sme začali uvažovať, že si kúpime lis.

Lisovanie tekvicového oleja za studena pri teplote do 45°C zabezpečuje, že sa z jadierok uvoľnia všetky prospešné látky, ktoré by sa inak žuvaním neuvoľnili.

Keď som sa do toho zahĺbila a študovala, aké lisy existujú, zistila som, že v Rakúsku, Slovinsku či Chorvátsku sa lisujú tekvicové oleje na princípe tlakového lisu. Ten funguje tak, že sa jadierka zomelú, nahrejú na určitú teplotu a zmes v teple rotuje do vyparenia vody, až potom sa zmes tlakom vylisuje. Olej má potom orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upečú“.

Chcela som však zistiť, či existuje lis, ktorý by dokázal lisovať za studena na princípe šneku – ako starý liatinový mlynček na mak, ktorý mali naši starí rodičia. Našli sme firmu v Nemecku, ktorá nám ho vyrobila na mieru. Dokážeme lisovať pri teplote do 45 °C – tá teplota je potrebná, aby sa rozbili semená a uvoľnili vitamíny. Preto sú naše oleje prospešné, pretože sa z jadierok uvoľnia látky, ktoré by sa inak žuvaním neuvoľnili.

Momentálne sme zapojení aj do výskumu, ktorý robí rozbory vitamínov v našich olejoch a zisťuje, aké sú prospešné pre človeka a v akých dávkach ich užívať.

Druhy tekvíc

Je rozdiel medzi dekoratívnymi tekvicami a tými, ktoré sú určené na konzumáciu? Alebo môžeme zjesť aj tie ozdobné tekvice?

Určite sa nám nič nestane, keď zjeme aj dekoratívne tekvice. No ak si chceme tekvicu vysiať doma, mali by sme rozmýšľať nad tým, na čo ju budeme chcieť využiť. Ak chceme ozdobiť okná či vstup do domu, vyberáme si ozdobné tekvičky určené práve na dekoráciu. Keď však prídu prvé mrazy a tekvičky zostanú vonku, ľahko ich chytí mráz a začnú hniť, takže na konzumáciu sa už potom nehodia.

V zásade je očividné, ktoré tekvičky sú ozdobné a ktoré na jedenie. Jedine, že by sa v záhrade prepelili a prekrížili a vyrástlo nám niečo, čo nevieme identifikovať. Ale stále sú jedlé.

Regály v obchodoch sa na jeseň plnia halloweenskymi tekvicami, určenými primárne na vyrezávanie. Ide o nejaký špeciálny druh?

Halloweenskych tekvíc existujú stovky druhov. My pestujeme odrodu ‘Gladiátor’, ktorá dorastá do hmotnosti maximálne cca šesť kilogramov.

Halloweenske tekvice sú charakteristické tým, že majú krásnu sýtu oranžovú farbu a veľmi tenkú dužinu – práve preto sa dajú ľahko vyrezávať. Majú aj minimum semienok, takže sa do nich dá doslova „kresliť“ nožíkom. Naopak, bežné tekvice, ktoré pestujeme na semená, majú hrubú dužinu a tvrdú šupku, preto sa vyrezávajú omnoho ťažšie. Halloweenske sú vyšľachtené presne na tento účel. Sú však aj náročnejšie na pestovanie, preto ich nemáme každý rok. Keď sú vysoké teploty a málo vody, tenká dužina spôsobí, že tekvice v júli či auguste doslova „vyfučia“. Čiže slovenské halloweenske tekvice sa často ani nedožijú Halloweenu.

Keď si z halloweenskych tekvíc vyrežeme dužinu, môžeme ju následne použiť pri varení?

Dužina z týchto tekvíc je jedlá, dá sa upiecť či spracovať do omáčky, sirupu alebo polievky. Aj semienka sa dajú konzumovať – majú len trochu iný tvar než tie z olejnatých odrôd. Jediné, čo by som neodporúčala jesť, je šupka, býva totiž tvrdšia. Ale napríklad hokkaido tekvicu netreba šúpať vôbec, stačí ju umyť, vybrať semienka a použiť celú.

Dá sa podľa vzhľadu a dužiny určiť, do ktorej skupiny konkrétna tekvica patrí?

Áno, vo väčšine prípadov áno. V obchode, kde sú len tie najkrajšie prvotriedne plody, to rozoznáme ľahko. Vieme, či je to patizón, cuketa, ozdobná tekvička alebo hokkaido. Ale v záhrade to môže byť ťažšie, pretože tekvice sa medzi sebou môžu prepeliť a potom nás čaká malé prekvapenie. Nám sa to nestáva, pretože používame vždy originálne semená. Ale ak si niekto vezme semienka od susedy, môže ho čakať prekvapenie, keď vyrastie niečo úplne iné.

Líši sa pestovanie a starostlivosť o jednotlivé druhy tekvíc?

Nie veľmi. Všetky sa sejú približne v rovnakom čase a to koncom alebo začiatkom mája, podľa počasia. Rozdiel je len v rozostupoch, do akých sa sadia, cuketa nepotrebuje toľko priestoru ako objemnejšie či halloweenske tekvice.

Halloweenske tekvice sú charakteristické tým, že majú krásnu sýtu oranžovú farbu a veľmi tenkú dužinu – práve preto sa dajú ľahko vyrezávať.

Ktoré odrody sú vhodné pre začiatočníkov?

Na začiatok určite hokkaido – je sladká, chutná a netreba ju šúpať. Veľmi obľúbené sú aj maslové tekvice, a samozrejme cukety, ktoré sa hodia na sladko aj na slano. Kto chce mať aj dekoráciu, môže skúsiť pár halloweenskych tekvíc alebo malé ozdobné tekvičky. Všetky sa dajú kúpiť v semenárstvach v originálnych baleniach, takže sa netreba báť.

Výsev tekvice

Kedy je ideálny čas na výsev na začiatku roka?

Tekvica sa vysieva začiatkom, v polovici alebo koncom mája – podľa počasia. Pôda by mala byť teplá, nie príliš studená, aby semienka nezhnili. Ideálne je, keď je pôda vyčistená od buriny, prekyprená a vlhká, aby semená dobre vyklíčili.

My ako veľká firma máme skúsenosti len s priamym výsevom semien, nie s vysádzaním priesad, no v posledných rokoch ľudia zháňajú aj priesady. Určite sa dajú kúpiť, ale treba dôverovať predajcovi, pretože podľa listov sa často nedá rozpoznať, aký druh tekvice to je. Potom na vás môže čakať prekvapenie, čo sa nakoniec urodí. Pri semienkach máte istotu, na obale je vyobrazený presný druh, takže je to spoľahlivejšie. Rastlinky z týchto semien potom vzchádzajú v júni.

Starostlivosť je jednoduchá do času, kým sa rastliny nerozrastú a „nezatiahnu“ riadky. Odvtedy sa už do porastu nesmie vstupovať, ak by sme rastlinku pošliapali alebo zlomili výhonok, ďalej už nerastie. Takže dôležité je po vzídení už do porastu nevstupovať a nechať ho tak.

Môže sa stať, že semená nevyklíčia, aj keď je pôda teplá a vlhká?

Áno, môže. Najmä v chladnejších oblastiach, kde sú ešte studené noci. Tekvici sa darí najmä v južnejších regiónoch Slovenska. Ako pestovateľka vždy hovorím – riaďme sa tým, čo pestujú susedia. Ak sa v okolí určitej rastline darí, porastie aj vám. Netreba experimentovať s druhmi, ktoré v oblasti nerastú, lebo to často vedie len k sklamaniu. Tekvica má rada teplo a slnko.

Pestovanie tekvíc

Okrem slnečného stanovišťa je potrebné ešte niečo zohľadniť pri výbere miesta?

Tekvica má rada úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň. Vyhovuje jej dobre vyhnojené miesto, ale nie úplne suché.

Slnka máme posledné roky stále viac, môže sa stať, že ho má tekvica až priveľa. Dá sa pred silným slnkom nejako chrániť?

My to pri veľkých plochách robiť nevieme, ale v záhrade by som medzi riadky tekvíc vysadila napríklad lahôdkovú kukuricu, ktorá poskytne čiastočný tieň.

Koľko miesta potrebuje tekvica v záhrade?

Menšie druhy, ako cukety, by som sadila asi po 35 cm. Väčšie tekvice, ako napríklad maslové či hokkaido, potrebujú viac priestoru – aspoň 80 cm.

V záhrade by som medzi riadky tekvíc vysadila napríklad lahôdkovú kukuricu, ktorá poskytne čiastočný tieň.

Často sa spomína problém s opelením. Môže sa stať, že sa kvety neopelia?

Áno, najmä ak je počas kvitnutia daždivo – včely vtedy nelietajú a nemajú možnosť rastliny opeliť. Tento rok sa nám to tiež stalo. Našťastie tekvice vykvitli ešte raz a potom už opelenie prebehlo.

Koľko vody tekvica potrebuje?

Najviac v období klíčenia a rastu mladých rastlín. Tekvica má plytké korene, takže jej často stačí ranná rosa. Vďaka veľkým listom si vytvára tieň pre plody a listami zároveň prijíma časť vlahy. Nie je nutná veľká zálievka alebo kvapková závlaha, zalievať stačí len pri výseve a v počiatočnej fáze rastu.

Máte osvedčený trik na podporu úrody alebo veľkosti plodov?

Pre nás je najdôležitejšie a osvedčené používať originálne, kvalitné semená. To je ten najlepší trik.

Zber tekvíc

Kedy prichádza čas zberu?

Závisí od počasia. Tento rok bolo veľa dažďa a chladnejšie počasie, tekvice boli opelené neskôr, takže aj dozrievanie sa posunulo. Olejové tekvice s jadierkami bez šupky sme tento rok pozbierali až v polovici októbra. Tekvice s jadierkami so šupkou môžeme zberať už v septembri – spoznávame to podľa suchej stopky a oranžovej farby plodu.

Ako je najlepšie tekvicu zbierať – odlamovať alebo strihať?

Jedlé tekvice (hokkaido, maslové, muškátové) treba odstrihnúť nožnicami. Nikdy ich nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť. Pri tekviciach na semienka stopka sama odpadne – potom plod rozrežeme, semienka vyberáme rukavicami, pretože dužina veľmi štípe, ak sa dostane pod nechty.

Ako si upiecť tekvicové semienka

Dá sa aj z domácich semienok, napríklad z hokkaido, niečo pripraviť?

Určite áno. Ľudia ich bežne pečú a sú výborné. Odporúčam semienka však akejkoľvek tekvice nepremývať, dužina, ktorá na nich zostane, dodá výbornú chuť. Ja doma zámerne nechávam čo najviac dužiny a len pokropím mliekom a osolím, dám na plech a suším pri 100 °C s ventilátorom asi dve hodiny, kým šupka nepraská. Treba ale dávať pozor, aby nezhoreli.

Ako to robíte na farme?

My semienka musíme premyť, aby nesplesniveli. Sušíme ich na veľkoplošných sušičkách a skladujeme v surovom stave. Pečieme ich až tesne pred balením, aby boli čerstvé.

Na tento váš recept s dužinou môžeme použiť akýkoľvek druh tekvice?

Áno, hokkaido aj halloweenske tekvice sú vhodné. Ozdobné druhy však nie – tie majú tvrdú dužinu a semienka sa z nich ťažko vyberajú.

Skladovanie a mrazenie tekvice

Ktoré tekvice vydržia najdlhšie počas skladovania?

Tekvice skladovať vieme, ale nie som si istá, či aj počas zimy. V obchodoch ich vieme dostať aj v iných obdobiach, než iba na jeseň. No tie sú skôr dovážané z krajín, kde dozreli v tom období. Existuje aj postrek na plody, ktorý zabezpečí, že šupka nehnije. My to však nerobíme a asi ani v domácich podmienkach to ľudia nevyužijú.

Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto. Musia mať stopku, bez nej sa rýchlejšie kazia. V takýchto podmienkach vydržia zvyčajne do novembra alebo decembra.

Ak ich chceme dlhšie uchovať, môžeme ich zamraziť?

Určite áno. Pre fanúšikov tekvicovej chuti, ktorí si chcú vychutnať to vlastné ekologicky dopestované hokkaido, je zmrazenie ideálne. Nakrájané na kocky, pokojne aj so šupkou. Môžete si tiež pripraviť pyré a zamraziť ho – využijete ho neskôr do polievok, koláčov či tekvicového latté.

Choroby a škodce tekvíc

Postihujú tekvice choroby alebo škodce?

Choroby veľmi nie – tekvica skôr reaguje na počasie. Potrebuje teplo, primeranú vlahu a nemá rada extrémne horúčavy. Zo škodcov sú najväčší problém myši. Často sa pustia do plodov ešte pred zberom a aj jeden malý hryz znamená, že tekvicu už nevieme skladovať.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: podcast Záhrada 

Ďalšie zaujímavé články

10 kilo plodov kivi z jedného kra? Spočiatku som o ňom veľa nevedel, prezrádza dlhoročný pestovateľ exotických rastlín Nesaďte cesnak v októbri! To, čo bolo zaužívané, už neplatí, hovorí uznávaný šľachtiteľ cesnaku Dajú sa u nás dopestovať pistáciové oriešky? Problém je zatiaľ v prezimovaní, hovorí ich pestovateľ Ako vyzerá prvé hniezdo sršňa ázijského na Slovensku? A bolí jeho bodnutie? Toto odhalil výskum slovenských vedcov Krásne kapustové hlavy bez prasknutia a škodcov? Jednou z možností sú kombinované záhony, radí šľachtiteľ zeleniny Kytica, ktorá nezvädne! Mladá pestovateľka podniká so sušenými kvetmi už 6 rokov. Ako sa jej to darí?