Slivky mali koncom sezóny tmavé škvrny? Nečakajte, teraz je čas zasiahnuť proti roztočcovi!

Na slivkách sme si v lete všimli zvláštne škvrny, ktoré sa na konci prázdnin rýchlo zväčšovali a tmavli. Najskôr boli svetlé, žltkasté, až prešli do hnedej farby a listy, ktoré zhnedli takmer celé, opadávali. Na internete sme našli, že tieto príznaky spôsobuje škodca, ktorý sa nazýva roztočec ovocný. Čo s tým máme robiť? Treba teraz striekať, alebo to cez zimu zahynie a nemáme sa čoho báť v ďalšej sezóne?

Popravde, tento dopyt prišiel ešte v minulom roku na sklonku sezóny, no odpovedám naň až teraz, pretože práve v tomto období je čas proti tomuto škodcovi zasiahnuť. Na konci sezóny to už totiž nemá až taký zmysel a určite nie pomocou chemických postrekov.

Cesta chemickej ochrany

Niežeby boli chemické postreky úplne neúčinné. Ak ste tvrdohlavý zástanca chémie, môžete postrekovať aj na sklonku sezóny, presnejšie teda až po opade listov slivky – ideálne za bezvetria pri teplote vyššej ako 10 °C.

Použite postrek sírnatými alebo meďnatými prípravkami, ktoré ničia prezimujúcich škodcov vrátane roztočcov, vlnovníkov a hálkovcov. Čiže už nebudete zasahovať proti aktívnym roztočcom (keďže tie už nakládli vajíčka na zimu a odumreli), ale postrekom likvidujete prezimujúce štádiá. Čo je vlastne vedľajší účinok, pretože primárne sú postreky sírou alebo meďou určené na potlačenie hubových chorôb.

Ak však chcete ísť touto cestou, odporúča sa i tak radšej chemická ochrana skôr v predjarí, teda tesne pred pučaním. Ak totiž postrek urobíte príliš skoro na jeseň, vajíčka môžu byť ešte príliš odolné a postrek im neublíži. Jarný termín však zasahuje liahnuce sa larvy, ktoré sú najzraniteľnejšie. Toto všetko však platí iba v tom prípade, ak by ste sa rozhodli pre chemickú ochranu.

Vo februári je najvyšší čas na bioochranu proti roztočcovi

Môj názor je, že by ste mali vyskúšať druhú cestu – a to je dôvod, prečo odpovedám na túto otázku práve teraz.

Ako som v úvode odpovede spomenul, vo februári máte najvyšší čas s tým niečo urobiť, a to prostredníctvom bioochrany. Treba však zdôrazniť, že jeden i druhý spôsob sa vzájomne vylučujú.

Ak sa rozhodnete ísť cestou bio ochrany, teda prostredníctvom predátora, čiže dravého roztoča, nesmiete postrekovať. Nesmiete robiť ani jesenné, ani predjarné postreky na báze pyretroidov, ako je napríklad často používaný Karate Zeon. Tie by dravého roztoča vyhubili, skôr než by stihol v záhrade začať pracovať.

Ak sa postrekovania nechcete vzdať, bezpečný pre dravého roztoča je sírnatý postrek (Sulka) v nízkych koncentráciách – a aj to len počas vegetačného pokoja.

Nasaďme do boja dravého roztoča (Typhlodromus pyri)

Dobre, všetky dôležité upozornenia už „odzneli“ – poďme priamo na spôsob boja prostredníctvom dravého roztoča Typhlodromus pyri. Ten sa v poľnohospodárstve a záhradkárstve využíva ako vysokoúčinná biologická ochrana nielen proti roztočcom, ale aj proti larvám strapiek či proti hálkovcom a vlnovníkom, ktoré spôsobujú kučeravosť a plstnatosť listov viniča.

Na rozdiel od chemických postrekov, ktoré musíte opakovať, dravého roztoča Typhlodromus pyri stačí nasadiť iba raz za životnosť výsadby. Ak sa populácia uchytí, sama sa množí a prezimuje priamo v kôre stromov alebo viniča.

No pre silnejší účinok je lepšie, ak jeho populáciu raz za pár rokov opäť posilníte nasadením nových roztočov. Pritom, samozrejme, nehrozí, že by ste záhrade či životu v nej nejako ublížili, aj keby ste populáciu roztoča dopĺňali každý rok.

Neexistuje žiadne riziko „zvýšenej koncentrácie“, čo sa pri chemickej ochrane nedá zaručiť. Pri premnožení dravého roztoča sa nemusíte báť – nikomu inému ako škodcom neublíži. A ak už aj nemá dostatok koristi, dokáže sa krátkodobo živiť aj peľom. Keď nemá ani ten, dokáže nejaký čas i hladovať, vďaka čomu v záhrade nikdy úplne nevyhynie.

Takýto spôsob je skutočne efektívny a prirodzený spôsob, ako bojovať so škodcami, a to bez akýchkoľvek rezíduí.

Kedy a ako nasadiť dravého roztoča do záhrady?

Najlepší čas na nasadenie dravého roztoča Typhlodromus pyri do záhrady je práve teraz – od januára do polovice marca. V každom prípade by ste mali stihnúť obdobie, než teplota trvalo stúpne nad 15 °C a predtým, než začnú pučať ovocné stromy. V tomto období sa totiž roztoče nachádzajú v štádiu zimného spánku (diapauzy) vnútri plstených pásov. Práve nízke teploty ich držia v tomto štádiu.

Pásy pripevnite na kmene alebo kostrové konáre pomocou zošívačky alebo špagátu. V bežnej záhrade vám stačí jeden pás na ovocný strom alebo dva až tri pri veľkých stromoch. Po pripevnení na strom alebo vinič zostávajú v páse, kým sa na jar neoteplí.

Hneď ako začne byť počasie priaznivé, roztoče sa prebudia a začnú osídľovať rastlinu, čím zabezpečia ochranu od začiatku vegetačnej sezóny. Ak pásy neaplikujete, hneď ako ich kúpite, uchovajte ich v chladničke pri teplote do 7 °C, aby sa roztoče predčasne neprebudili.

Chcete sa opýtať Martina? Svoje otázky posielajte na martin.curda@jaga.sk.

Galéria k článku

Text: Ing. Martin Čurda
Foto: Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada