Včely samotárky pomáhajú opeľovať, vytvorme im vhodné prostredie

Samotárske včely nevytvárajú vyspelé spoločenstvá ako včely medonosné, ale žijú solitérnym spôsobom života.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Na území Slovenska ich žije viac ako 600 rôznych druhov a sú dôležitou zložkou ekosystémov. Ich najvýznamnejšou úlohou je opeľovanie rastlín. V miernom pásme Európy sa na tento vzťah rastlín a živočíchov spolieha takmer 78 % flóry. Dokonca viac ako 75 % hospodárskych plodín je odkázaných na opeľovanie hmyzom. Včely, samozrejme, ani len netušia, aké sú pre život rastlín dôležité.

V súčasnosti pribúdajú informácie o rozsiahlom úbytku hmyzu na území Európy a dôsledky doposiaľ nedokážeme predvídať. Samotárskym včelám škodí predovšetkým rozdrobenie biotopov a chemizácia prostredia. Kým v minulosti sa živočíchy poľahky dokázali presúvať naprieč krajinou z jedného miesta na druhé, v súčasnosti im v tom bránia rôznorodé prekážky. Človek, aby dosiahol čo možno najvyšší hospodársky výnos, postupne zredukoval remízky, stromoradia, prirodzené lúky a háje, ako aj močiare a prirodzené vodné toky.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Živočíchy pri prekonávaní čoraz väčších vzdialeností za novými potravnými zdrojmi hynú vyčerpaním. Izolovaním jednotlivých populácií dochádza k ich postupnej genetickej degenerácii. Paradoxne, v prípade samotárskych včiel môžu mať ľudské sídla pozitívny dosah. Pestrá mozaika záhrad na pozemkoch s menšou rozlohou im zabezpečuje dostatočnú ponuku potravy a úkrytov. V kontraste s rozsiahlymi monokultúrami plodín na poliach tak predstavujú ľudské usadlosti sekundárne oázy života.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Už od skorej jari

Mnohé druhy samotárskych včiel sa dajú pozorovať už v skorom jarnom období. Lietajú z kvetu na kvet podobne ako včely medonosné a čmeliaky. Na rozkvitnutých ovocných stromoch nachádzame zástupcov rodu Osmia. Majú čierne telo so žltým až oranžovým ochlpením bruška. Veľkosťou sú podobné včele medonosnej, na rozdiel od nej však nezbierajú peľ pomocou špeciálnych „košíčkov“ na zadných nohách, ale vďaka ochlpeniu na spodnej strane bruška. Sadnú si na kvetné tyčinky, obtierajú sa o ne, čím sa peľ na nich zachytáva. Táto metóda zberu je však menej efektívna, pretože peľ z ich tela opadáva. Pre rovnaké množstvo peľu musí včela samotárka navštíviť približne 10-krát viac kvetov ako včela medonosná. Práve preto sú významnými opeľovačmi a vítanými návštevníkmi záhrad a sadov.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Druhová previazanosť

Veľké množstvo druhov samotárskych včiel je dôsledkom úzkeho vzťahu s hostiteľskými rastlinami. V prípade, že vyhynie nejaký druh rastliny, je pravdepodobné, že opeľovač, ktorý sa naň spoliehal, bude mať problémy prežiť. To isté platí aj opačne. Keď vyhynú konkrétne skupiny opeľovačov, znížia sa možnosti správneho opelenia na ne naviazaných rastlinných druhov. Čím rôznorodejšia je skladba pôvodných kvitnúcich rastlín v záhrade a v okolí, tým má toto územie väčší potenciál na prilákanie rozmanitejšieho druhového spektra samotárskych včiel.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Nie sú nebezpečné

Včely samotárky nie sú pre človeka nebezpečné, hoci nesú žihadlo. Sú povahovo mierne a žihadlo používajú iba pri nevyhnutnej obrane, napríklad pri silnom zovretí prstami. Stávajú sa tak skvelým objektom na pozorovanie každého nadšenca prírody. Uvedomelý hospodár, ktorý sa snaží pestovať prírode blízkym spôsobom, tak môže aj za pomoci samotárskych včiel monitorovať, nakoľko je vo svojej snahe úspešný. Aby sa „samotárkam“ darilo, potrebujú aj dostatok „hniezdnych“ možností, kde sa môžu nerušene rozmnožovať. Hniezdia v rôznych materiáloch. Väčšina si hĺbi jednoduché diery v zemi, iné využívajú dutiny v mŕtvom dreve, prípadne v murive alebo osídľujú duté steblá. Hniezdo tvorí prevažne jednoduchá chodba, kde oplodnená samica nosí a hromadí nektár a peľ. Ak je množstvo potravy dostatočné, nakladie naň jedno vajíčko a chodbu uzavrie blatom. Od tohto momentu sa o svoj plod nestará a odlieta preč, hľadá iné miesto na hniezdenie, kde sa cyklus opakuje.

Vyliahnutá larva si musí vystačiť s množstvom potravy, ktoré jej zanechal rodič. Larva žerie a rastie, zakuklí sa a z kukly sa neskôr liahne nový jedinec. Väčšina druhov má svoju letovú periódu iba niekoľko týždňov v čase vegetačnej sezóny a zvyšok roka prečkáva v inom vývinovom štádiu. Už spomínaná včela rodu Osmia hynie po odkvitnutí drevín, no plod, ktorý samica založila, prečkáva v podobe kukly. Z nej sa ďalšiu jar liahnu nové jedince v čase kvitnutia ovocných stromov. Ak sú nepriaznivé klimatické podmienky, stáva sa, že plod prečkáva až dva roky, kým vyrastie dospelec.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Rady biológa

Ako podporiť život a druhovú pestrosť samotárskych včiel v záhrade?

Výskyt samotárskych včiel podporíme sadením rôznorodých kvitnúcich druhov a budovaním vyhovujúcich miest na ich hniezdenie, napríklad v podobe hmyzieho hotela.

Súčasťou hmyzieho hotela sú rôzne materiály, do ktorých sú vyvŕtané diery. Tie simulujú hniezdne dutiny vytvorené iným hmyzom v prírode, kde samotárske včely hniezdia. Najvhodnejšie je staršie drevo listnatých drevín, no podobne môžeme upraviť aj iný nenasiakavý materiál. Vytvoríme diery s priemermi 3 až 12 mm. Hĺbka dier by mala presahovať 5 cm, v prípade väčších priemerov 8 cm. Diery vŕtame vo veľkom počte, no dávame pozor, aby sa v hĺbke navzájom nespájali a tiež aby sme materiál neprevŕtali skrz. Odstránime z nich prebytočné piliny a vyčnievajúce triesky, ktoré môžu samice včiel od hniezdenia odradiť. Medzery, ktoré vzniknú pri budovaní hmyzieho hotela, vyplníme nastrihanými dutými steblami rastlín, napríklad trsťou a bambusom. Striháme v blízkosti uzla, aby vznikla hlboká dutina.

Včely samotárky pomáhajú opeľovať

Hmyzí hotel umiestnime do polotieňa na miesto chránené pred vetrom, pretože horúce letné slnko môže usmrtiť vyvíjajúci sa plod. Aby včely mohli blatom zalepiť hniezdne dutiny, v prípade sucha vytvárame jednoduché „mláky“ s vodou alebo budujeme malé vodné prvky.

Mnohé druhy hniezdia aj v zemi, kde vyhľadávajú zväčša piesočnatú a trochu utlačenú pôdu, ktorá zlepšuje stabilitu hĺbených komôrok. V príkrom svahu alebo aj v skalke je pre ne možné vytvoriť „hniezdne steny“ – rýľ vsuniete kolmo do pôdy, pôdu odvalíte a malá „stena“ je vytvorená.

Vo väčšej záhrade kosíme trávnik po menších plochách v rôznych intervaloch. Samotárske včely a iné živočíchy týmto neprídu o svoj zdroj potravy naraz, ale budú ho mať k dispozícii neustále, hoci na menšej ploche.

Vysievame kvetinové lúky. Záhradu dopĺňame medonosnými rastlinami, ako sú šalvia, materina dúška, levanduľa, pamajorán, a druhmi našej pôvodnej flóry, ktoré sú v súčasnosti dostupné aj v rôznorodých okrasných kultivaroch.

 

 

Text: Mgr. Adrián Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama