Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Advent patrí k najkrajšiemu a zároveň najtajomnejšiemu obdobiu v celom roku. Nesie v sebe čaro očakávania blížiacich sa vianočných sviatkov, kedy sú ľudia k sebe o čosi milší a prajnejší. V dnešnej dobe je advent oveľa hektickejší, než bol v minulosti. Odložme preto starosti chvíľu bokom a zaspomínajme si, aké to bolo kedysi.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Moja generácia aktuálnych tridsiatnikov už veľmi nepraktizuje veľa starých tradícií a zvykov. Preto som sa s nimi detailnejšie oboznámila vďaka študovaniu najrôznejších materiálov a rozprávaniu mojich rodičov a známych, ktorí si s úsmevom a nostalgiou zaspomínali na „staré dobré časy“.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Advent, čas stíšenia sa, ale aj bosoriek

Čas adventu priniesol čas ticha, rozjímania a príprav na blížiace sa Vianoce. Bujaré dedinské zábavy sa skončili na Katarínu, a tak mladí ľudia využívali na stretnutia tzv. stridžie dni, počas ktorých zažili veľa zábavy.

Na svätú Luciu si dievčatá pomaľovali tváre bielou farbou alebo potreli múkou a oblečené v bielom odeve chodili vymetať po domoch všetky kúty husacími pierkami.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Na Barboru zasa tradícia hovorila, že odrezané halúzky čerešne s menami slobodných mládencov predpovedia, koho si dievča zoberie za muža. Bola to halúzka, ktorá prvá zakvitla do Štedrého dňa.

Ondrej v kalendári znamenal veľa mágie najmä pre slobodné dievčatá. Odlievanie olova cez ucho kľúča do nádoby s vodou predpovedalo, aké povolanie bude mať nastávajúci ženích. Taktiež dievčatá na Ondreja triasli plotom, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej strany dediny mal pochádzať budúci ženích.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Z hospodárstva na štedrovečerný stôl

Štedrý deň bol na našom území odlišný, pretože kresťania dodržiavali počas celého dňa pôst. Gazdinky vstávali na Štedrý deň ešte za tmy a skoro ráno už mali napečené tradičné koláče z kysnutého cesta, plnené tvarohom, lekvárom, orechmi a makom. Gazdovia mali na starosti pripraviť dostatok dreva a nanosiť toľko vody, aby mali počas sviatkov pokoj.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Obilniny a strukoviny

Štedrý večer začínal prípravou štedrovečerného stola. Na stôl sa položil čistý biely obrus, ktorý bol zdobený hlavne červenou výšivkou. Do rohu izby sa položil malý snop obilia, pretože klas znamenal bohatú budúcu úrodu. Nohy stola gazda omotal železnou reťazou, ktorá znamenala súdržnosť celej rodiny. Pod obrus sa vkladali okrem drobných mincí aj rôzne strukoviny ako napríklad šošovica a fazuľa, aby bol nasledujúci rok bohatý nielen na peniaze, ale aj na úrodu.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Modlitba a ďakovanie

Samotná večera začínala čítaním zo Svätého písma. Nasledovala modlitba a nesmel chýbať prípitok, poväčšine hriatô, aby bolo celé osadenstvo zdravé a obchádzali ich všetky choroby. Takmer každý správny gazda mal z úrody ovocia vypálenú domácu pálenku, ktorá znamenala hojnosť v dome. Tento mok bol aj akýmsi poďakovaním za bohatú úrodu v záhrade.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Oblátky, med a cesnak

Od dávnych čias sa tradovalo pečenie oblátok. Kedysi ich v dedine piekol tzv. rechtor. Bol to dedinský učiteľ a z predaja oblátok následne kupoval pomôcky na učenie a podporoval farnosť.

Oblátky sa pripravovali tradične na veľkých železných kliešťoch, ktoré boli na konci ploché a nahrievali sa najskôr nad ohňom a neskôr položením na rozohriatu pec. Konce oblátok sa obstrihali nožnicami, aby boli krásne okrúhle. Počas štedrej večere sa jedli po prípitku práve oblátky. V niektorých regiónoch samotné, v niektorých regiónoch Slovenska zasa s medom alebo cesnakom. Cesnak symbolizoval pevné zdravie. Rodičia zvykli požehnať svoje deti aj medovým krížikom na čelo.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Jablká a slivky, ryby a kapusta

V dome bol zvyčajne dostatok ovocia –  jablká, hrušky a slivky. Slivky vydržali najdlhšie sušené a v niektorých regiónoch Slovenska tvorili súčasť tradičnej kyslej štedrovečernej kapustnice spolu s hríbami a kúskom ryby. Keďže bola táto kapustnica pôstna, práve údená ryba nahradila údené mäso a dodala jej spolu s ostatnými surovinami tradičnú chuť.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Jablká dotvorili atmosféru tradícií v podobe prekrajovania a hľadania súmernej hviezdice v jeho strede, ktorá znamenala dobré zdravie.

Počet chodov ako pre kráľov

Aj tu platilo pravidlo, aký kraj taký mrav. Niekde sa zvyklo na štedrovečerný stôl pripraviť sedem až dvanásť rôznych jedál. Čísla symbolizovali počet dní v týždni, alebo počet mesiacov v roku. Medzi typické jedlá patrili i polievky zo strukovín, ako napríklad šošovicová či fazuľová polievka, kaše z kukuričnej múky a pohánky, alebo viac tradičné „bobaľky“ či opekance s makom a pirohy s bryndzou alebo lekvárom. V bohatých rodinách si dopriali neskôr aj rybu a omastené zemiaky.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície
Dnes sa najčastejšie pripravuje kapustnica.

Doplnky z prírody

Počas Vianoc sa v domoch šírila nádherná vôňa ihličia. Práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome. Keďže neexistovali umelé stromčeky, v každom dome gazda pred Štedrým dňom priniesol z lesa malú jedličku, smrek alebo sosnu.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Stromček sa z praktických dôvodov malého priestoru v dome zavesil na strop a ozdobil sa malými jabĺčkami, orieškami, ozdobami vyrobenými zo slamy a neskôr nezdobenými medovníkmi alebo ďumbiernikmi. Ako retiazka slúžili šípky navlečené ihlou na dlhú niť, alebo si naši predkovia nastrihali tenké pásiky z papiera, polepili zmesou múky a vody a vytvorili tak papierovú reťaz, ktorou celý stromček dozdobili. Darčeky pre deti boli vyrobené z dreva, vlny a plátna a mali podobu bábiky alebo zvieratiek.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Na stole nesmel chýbať krížik ako znak kresťanstva a zapálená sviečka ako symbol svetla, večnosti a nového začiatku. Štedrý deň bol pre kresťanov novým začiatkom, narodením Ježiša Krista a pre hospodárov aj začiatkom nového hospodárskeho roka, kedy sa začal predlžovať deň a skracovať noc.

Veríte na mýty a povery? Pripomeňte si staré vianočné tradície

Či už dodržiavate tradície, alebo uprednostňujete trávenie predvianočného a vianočného obdobia po svojom, nezabudnite byť k sebe vľúdnejší, chápavejší a pozornejší. Darujme namiesto darčekov svoj čas celej rodine a priateľom. A nielen v tomto predvianočnom období. Veď malé Vianoce si môžeme doma urobiť svojim spôsobom aj každý deň.

 

 

Text: Mgr. Zuzana Mišotová
Foto: Mgr. Zuzana Mišotová, Pixabay, isifa/Shutterstock

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama