Aj počas chladných častí roka môžeme založiť kompost. Na rozdiel od jari a leta však treba zohľadniť niekoľko rozdielov. Viete, ktoré to sú?

Kompostovanie je počas sezóny pomerne jednoduché. Teploty pre rozklad sú primerané (až na dni s extrémnymi teplotami a suchom) a je k dispozícii množstvo čerstvého a šťavnatého materiálu, ktorý sa, preložený drevnatými zvyškami po rezoch drevín, rýchlo rozkladá.
Na rozdiel od toho počas jesene a v zime teplota v komposte klesá až do bodu, keď prestáva rozklad. Rozkladný proces v dobre založenom komposte si vytvára svoje vlastné teplo a tepelná izolácia, napríklad kartón, starý koberec či plastové vrecia so slamou ho v tomto období môžu lepšie udržať. Počas zimy je tiež dôležité kompostér zakryť vekom, aby jeho obsah nebol príliš premáčaný.
Tajomstvo dobrého kompostu spočíva v zmiešaní či vo vrstvení správnych ingrediencií. Počas leta je dôležité v extrémnom teple a suchu kompost občas zaliať a inak si ho všímať príliš nemusíte. Ak ho však založíte až na konci jesene, venujte mu počas zimy trochu pozornosti, ak chcete, aby proces rozkladu prebiehal.
1. Udržte vnútri teplo
Kompostéry zakryté vekom umožňujú organickému materiálu zahriať sa (teplo vzniká činnosťou baktérií a rozkladom), a tak v nich proces kompostovania prebieha rýchlejšie. Kryt zabráni, aby sa dovnútra kompostu dostali studené zimné dažde, ktoré by ho ochladili a premáčali. Hoci aj záhradný odpad navŕšený len tak v kope sa časom rozloží, kompostér je oveľa efektívnejší.
Ešte lepšie je použiť dva kompostéry. Kým v jednom už prebieha rozkladný proces, druhý len plníte. Je pritom jedno, či používate zakúpený plastový kompostér, alebo drevený svojpomocne zbudovaný z dosák alebo paliet. Vysteľte ich kartónmi, napríklad z použitých škatúľ.

2. Strihajte a drvte
Drevný materiál je najlepšie pridávať do kompostu podrvený alebo nastrihaný, tým zväčšíme povrch, na ktorom môžu pracovať mikroorganizmy. Urýchli sa tak tvorba kompostu a produkcia tepla. Keby ste drevný odpad, ktorý získate počas zimy z prerezávok stromov a krov, nezmenšili, bude trvať roky, kým sa rozloží.
Ručné strihanie na malé kúsky ide pomaly, prácu urýchli drvič, ktorý si môžete zakúpiť alebo zapožičať. Veľké množstvá lístia je lepšie kompostovať zvlášť, a to buď v ohrádke z pletiva s malými okami, alebo v plastových vreciach s dierami, ktoré prepichnete napríklad vidlami.

3. Vytvorte rovnováhu
Snažte sa zachovať rovnaký pomer medzi suchým a vlhkým materiálom, niekedy sú označované ako hnedý (suchý) a zelený (vlhký).
Vlhkého, na dusík bohatého materiálu, ako je pokosená tráva a burina bez semien je počas zimy nedostatok, naopak, k dispozícii je veľa hnedého odpadu, ako sú podrvené drevené konáriky, opadané listy, čo môže spôsobiť, že kompost vyschne.
Nedajte do kompostéra všetok suchý materiál, prebytky odložte bokom a použite ich počas leta, keď je dostatok zelených čerstvých zvyškov, aby ste ich mohli vrstviť v správnom pomere.

4. Zamerajte sa na rýchlosť
Dostať vzduch do kompostu doň doslova vženie život, zvýšia sa populácie organizmov, odpad sa začne zahrievať a vďaka tomu sa rýchlejšie premení na kompost.
Aby sa kompost premiešal, tlejúci materiál vyberte a vráťte späť tak, že to, čo bolo bližšie okrajom, dáte naspodok a dovnútra, a čo bolo vnútri, sa dostane k okrajom a navrch. Tak sa všetko rozloží rovnomerne.
Ak chcete získať kompost čo najrýchlejšie, prehadzujte častejšie alebo si zadovážte kompostér s otáčaním.

5. Pridajte izoláciu
Dážďovky a iné organizmy budú v zime aktívnejšie, ak bude kompostér počas zimy teplý. Dajú sa kúpiť aj zateplené kompostéry, ale sú drahšie. Namiesto toho zakryte svoj kompostér rozloženými kartónovými krabicami, starým kobercom alebo veľkými plastovými vrecami naplnenými slamou.
Počas zimy je tiež lepšie, na rozdiel od leta, postaviť kompostér pred naplnením na slnečné miesto.

Čo môžeme pridať do kompostu?
Priebežne zberajte zásoby jednotlivých prísad do kompostu, napríklad podrvené konáriky z rezu, ktoré potom primiešate k ďalším materiálom, keď ich budete mať. Na zvyšky uvareného jedla použite vermikompostér. Korene trvalkových burín, ktoré sa ľahko rozrastajú, zaviažte do plastového vrecka a nechajte pár mesiacov bokom, kde zhnijú, a až tak ich dajte do kompostéra.
√ Vhodné:
- Pokosená tráva
- Listy
- Rastlinné zvyšky z okrasných aj zo zeleninových záhonov (bez chorôb a škodcov)
- Podrvené konáriky z rezu drevín
- Nevarený kuchynský odpad, t. j. podrvené vajíčkové škrupiny, eko-čajové vrecká
- Šupky zo zeleniny a z domáceho ovocia
- Hnoj a podstielka od bylinožravých zvierat
- Postrihaný textil z prírodných vlákien
- Drevný popol
× Nevhodné:
- Korene trvalkových burín
- Semená burín
- Choré rastliny a ich časti
- Psie a mačacie exkrementy
- Zvyšky vareného jedla
- Zvyšky mäsa a mliečnych výrobkov
- Kosti
- Popol z uhlia
- Chemicky ošetrované drevo
- Veľké drevené kusy vcelku
- Prach z vysávača
- Piliny z drevotriesky a drevoplastu
Galéria k článku
Text: Sue Fisher
Foto: isifa/Shutterstock, iStock, Jason Ingram/Gardener´s World
Zdroj: časopis Záhrada
















Jeseň k nám akosi rýchlo prikvitla a vraj chce zostať až do zimy ... :-)