Na jar ako čerstvo vykopaná! 24 dôležitých otázok a odpovedí, ako uskladniť koreňovú zeleninu

Dá sa povedať, že koreňová zelenina je kráľovná neskorej jesene. Viete, ako ju uskladniť, aby v dobrom stave vydržala až do jari?

To, či mrkva, petržlen, zeler, paštrnák alebo čierny koreň vydržia, kým ich nespotrebujeme, prípadne až do jari, nezávisí iba od podmienok samotného skladovania. Úlohu hrá i výber odrody, pretože nie všetky sú vhodné na dlhodobé skladovanie, obzvlášť pri mrkve.

Aj termín výsevu je dôležité dodržať, aby boli korene na konci jesene dostatočne vyzreté. Príliš mladé sú šťavnaté, majú vysoký podiel vody, a preto spravidla vydržia pri skladovaní kratšie – rýchlejšie podliehajú hnilobe. I prehnojenie záhona, vedúce síce k veľkým koreňom, zato s krehkými pletivami, je negatívnym faktorom. Tiež dobrý zdravotný stav počas vegetácie je podmienkou dlhej výdrže koreňov.

Ďalším atribútom je počasie počas obdobia zberu, hygiena pivnice i debničiek. Samozrejme, mali by sme byť schopní dodržať teplotné a vlhkostné podmienky skladovania. Čo však robiť, keď nemáme dostatočne vlhkú a chladnú pivnicu? Je možné niektorú z týchto zelenín zimovať priamo v záhone a zberať ju aktuálne podľa potreby? To všetko a omnoho viac sa dozviete v nasledujúcich otázkach a odpovediach o skladovaní koreňovej zeleniny.

Ako dlho vydrží koreňová zelenina pri správnom skladovaní?

Mrkva môže v optimálnych podmienkach vydržať 4 až 6 mesiacov. Petržlen a paštrnák sú v porovnaní s mrkvou menej náchylné na hnilobu a môžu vydržať až 5 mesiacov. Zeler vydrží 4 až 5 mesiacov. Čierny koreň, ktorý je menej známou koreňovou zeleninou, vydrží 3 až 4 mesiace.

Kedy sa zbiera koreňová zelenina na skladovanie?

Správne načasovanie zberu umožní zelenine uložiť dostatok cukrov a udržať si chuť, pevnosť a výživové hodnoty. V zásade platí, že sa ju snažíme udržať v pôde čo najdlhšie. Zber plánujeme aj podľa predpovede počasia. Ideálne je, keď je sucho, prípadne jemne vlhko, a mrznúť má až o pár dní. Neexistuje jeden presný termín, priebeh počasia v tom-ktorom roku je vždy iný a závisí aj od lokality.

V zásade platí, že koreňovú zeleninu, ktorú plánujeme skladovať, zberáme v októbri až začiatkom novembra, keď teploty klesajú, ale ešte neprišli prvé mrazy.

Ktoré druhy môžeme v pôde ponechať a vyberať ich podľa potreby priebežne aj v zime?

Paštrnák a čierny koreň sú mrazuvzdorné druhy koreňovej zeleniny, ktoré môžeme ponechať v pôde počas zimy. V takom prípade sa odporúča prikryť ich hrubšou vrstvou mulču alebo slamy, aby boli chránené pred zamrznutím pôdy. Vďaka tomu ich môžeme počas zimy vybrať a vychutnať čerstvé korene priamo zo záhrady.

Najneskôr ich pozberáme, keď sa začnú prebúdzať k novému rastu. Ide totiž o dvojročné zeleniny, čiže uloženú energiu koreňa v ďalšej sezóne využijú na tvorbu kvetov a semien, pričom sa koreň znehodnocuje.

Ako zberáme korene?

Korene podrývame rýľom a vyťahujeme. Zľahka oklepeme od pôdy, uložíme na fúrik a prevezieme pod strechu, napríklad pod pergolu či do šopy. Každý druh zberáme a skladujeme zvlášť. V prípade, že je veľmi veľké sucho a korene sa pri vyberaní lámu, deň pred plánovaným zberom môžeme riadky trochu zaliať.

Čo robíme s koreňovou zeleninou hneď po zbere?

Očistíme ju rukavicami od hrubej zeminy, v žiadnom prípade neumývame. Korene triedime podľa veľkosti, no predovšetkým vyraďujeme poškodené, zlomené či škodcami napadnuté, ktoré prednostne spracujeme.

Vňať odstránime, zo stoniek by malo ostať približne 0,5 – 1 cm, aby bola istota, že sme nepoškodili „srdiečko“. Keď sme nemali inú možnosť a museli sme zberať vo vlhku či za dažďa, pod strechou korene necháme obschnúť, pokojne do ďalšieho dňa, podmienkou je, aby nemrzlo.

Môže sa koreňová zelenina skladovať spolu, alebo ju treba oddeliť podľa druhu?

Odporúča sa skladovať jednotlivé druhy zeleniny v rámci jednej pivnice oddelene, pretože majú rôznu trvanlivosť a nároky na skladovanie. Ale napríklad mrkva a paštrnák môžu byť spolu v prepravkách s pieskom alebo pilinami, ale je dobré ich uložiť do samostatných vrstiev alebo oddeliť, aby sa prípadná hniloba nešírila na ostatné druhy.

Môžem s koreňovou zeleninou skladovať aj ovocie?

Najmä jablká a hrušky pri dozrievaní v pivnici uvoľňujú etylén – plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie inej uskladnenej úrody. Môže tiež viesť k rýchlemu klíčeniu a zmäknutiu koreňovej zeleniny, najmä mrkvy a zeleru.

Aké podmienky musí spĺňať pivnica vhodná na skladovanie koreňovej zeleniny?

Ideálna teplota na skladovanie je medzi 0 – 4 °C. Vlhkosť má byť vysoká, približne 90 – 95 %. V suchšej pivnici môžeme umiestniť nádoby s vodou alebo vlhký piesok, ktoré pomôžu udržať vlhkosť na požadovanej úrovni. Podmienkou je tiež tma.

Ktoré nádoby a materiály sú ideálne na skladovanie v pivnici?

Na skladovanie koreňovej zeleniny sú najlepšie nádoby, ktoré umožňujú prúdenie vzduchu a stabilnú vlhkosť, čiže v ich dne a stenách sú otvory. Takými sú napríklad plastové prepravky s prieduchmi. Dobre sa aj čistia, nepodliehajú skaze vplyvom vlhkosti a dajú sa používať opakovane mnoho rokov.

Drevené debničky prijímajú vlhkosť zo vzduchu pivnice, časom sa na nich tvoria plesne či inak degradujú. Dajú sa používať opakovane, ale ich životnosť je obmedzená. Čo najskôr ich potrebujeme dostať z pivnice a uložiť na suché miesto. Kým plast môžeme v lete vystriekať vodou, či umyť ekologickým saponátom, drevo zľahka okefujeme a vystavíme na pár dní na slnko, pretože UV žiarenie dokáže zničiť aj spóry plesní. Na slnku ich otáčame.

Ako pripraviť pivnicu a debničky pred skladovaním?

Pred uskladnením zeleniny pivnicu dôkladne vyčistíme a vydezinfikujeme, čo je najlepšie urobiť už na konci jari až začiatkom leta, keď sme z nej všetko spotrebovali. Najprv odstránime všetky zvyšky starej úrody, pavučiny a prach. Podľa toho, či ide čisto o zemnú pivnicu, alebo steny sú z betónu a namiesto pôdy je dole podlaha s kachličkami, pokračujeme.

Keramické obklady a police umyjeme teplou vodou s prírodným čistiacim prostriedkom alebo mydlom. Potom ich dezinfikujeme roztokom vody a octu (1 : 1) alebo jemným roztokom chlóru (1 diel chlóru na 10 dielov vody), použijeme prípravok Savo. Miestnosť dobre vyvetráme, aby sa zbavila zápachu a z povrchov sa odparila voda.

Debničky pred skladovaním tiež vyčistíme od zvyškov prachu a zeminy.

Jutové alebo plátenné vrecká sú vhodné na kratšie uskladnenie jedného až dvoch mesiacov. Dovoľujú síce zelenine dýchať, no zelenina má sklon vysychať, vädnúť. Ľahko sa vo vysokej vzdušnej vlhkosti na nich uchytia spóry plesní.

Pomôže aj vápnenie alebo sírenie pivnice?

Vápnenie a sírenie sú tradičné metódy používané na dezinfekciu povrchov v pivnici. Vápnenie vykonávame pomocou haseného vápna, ktoré zmiešame s vodou a nanesieme štetcom na steny a strop. Vápno má prirodzené dezinfekčné vlastnosti a pomáha absorbovať prebytočnú vlhkosť. Môžeme ho aplikovať každý rok.

Sírenie je účinné, ale vyžaduje opatrnosť. Nie je potrebné robiť ho každý rok, ale až vtedy, keď je výskyt plesní alebo škodcov vážnejší. Sírnu sviecu dáme do starého hrnca či do inej nehorľavej nádoby, zapálime uprostred prázdnej pivnice, veľmi rýchlo odídeme, pretože dym je toxický a rýchlo začne dráždiť dýchacie cesty. Hoci neuvidíme plameň ako pri dreve, sírna svieca sa spaľuje. Dvere zatvoríme, prípadne utesníme a necháme plyn pôsobiť niekoľko hodín, i do druhého dňa. Následne pivnicu dôkladne vyvetráme.

Čo ak máme v pivnici okienko? Prekáža svetlo skladovaniu?

Svetlo spôsobuje klíčenie zeleniny, preto okienko zakryjeme, zamaľujeme, prípadne umiestnime debničky do najtmavšej časti pivnice. Alternatívou je prikrytie debničiek tmavou netkanou textíliou, ktorá zároveň umožní cirkuláciu vzduchu.

Ako ukladať korene do debničiek?

Korene ukladáme do debničiek zvyčajne zvyškom vňate nahor alebo naležato a tak, že ich prekladáme pieskom alebo pilinami, ktoré musia byť mierne vlhké. Toto je jedna z najlepších metód na dlhodobé uskladnenie koreňovej zeleniny, pretože piesok alebo piliny pomáhajú udržať stálu vlhkosť a bránia vysychaniu.

Je jedno, aký piesok použijeme?

Najlepšie je použiť čistý a jemný riečny piesok. Tento piesok má vhodnú zrnitosť a zadržiava vlhkosť bez toho, aby príliš tlačil na zeleninu. Pred použitím ho jemne navlhčíme, nesmie byť však príliš mokrý.

Keď nemáme piesok, aké piliny použiť?

Najvhodnejšie sú čisté piliny z tvrdého dreva, ako je dub, buk. Nerozkladajú sa tak rýchlo ako piliny z mäkkého dreva a vydržia dlhšie bez plesnenia. Nepoužívame ich opakovane, po skončení skladovania nimi namulčujeme hriadky, zapravíme do pôdy alebo dáme do kompostu. Mali by byť bez chemikálií, lepidiel alebo lakov, ktoré by mohli zeleninu kontaminovať alebo spôsobiť nežiaduce reakcie.

Vyhýbame sa tiež pilinám, ako je borovica či smrek. Obsahujú totiž živice a mohli by uvoľňovať látky, ktoré prípadne ovplyvnia chuť zeleniny. Piliny pred použitím jemne navlhčíme, podobne ako piesok.

Dá sa namiesto piesku alebo pilín použiť aj vlhká rašelina?

Dá a je to asi najdostupnejšie riešenie, stačí zájsť do záhradných potrieb. Má podobné vlastnosti – pomáha udržať stálu vlhkosť okolo zeleniny a zabraňuje jej vysychaniu. Nesmie byť príliš mokrá, ale len mierne vlhká. Navyše, je ľahšia než piesok, takže ju niektorí záhradkári preferujú, najmä ak skladujú väčšie množstvo zeleniny v debničkách alebo nádobách, pričom debničky na seba skladajú.

Je potrebné pivnicu vetrať?

Pivnicu počas skladovania pravidelne vetráme, čím bránime hromadeniu prílišnej vlhkosti a vzniku plesní. Čerstvý vzduch pomáha udržať optimálne podmienky na skladovanie koreňovej zeleniny.

Ako často vetrať a pri akých podmienkach?

Vetráme približne raz za týždeň, prípadne častejšie, pokiaľ cítime nadmernú vlhkosť alebo zatuchnutý vzduch. Počas chladných a suchých dní otvoríme okno alebo dvere do pivnice, pretože studený vzduch obsahuje menej vlhkosti a pomáha znižovať úroveň vlhkosti v pivnici.

Nevetráme v daždivých alebo hmlistých dňoch, keď je vonku vysoká vlhkosť. Počas suchších dní môžeme vetrať dlhšie, zatiaľ čo v dňoch s vyššou vlhkosťou postačí kratšie vetranie.

Keď nemáme vhodnú pivnicu, ale len studenú dielňu alebo studenú garáž, ako skladovať práve tam?

Studená dielňa alebo garáž môže byť alternatívou na skladovanie koreňovej zeleniny, ak je v nich stabilná teplota a dostatočná ochrana pred mrazom. Pokiaľ teplota v dielni alebo garáži môže klesnúť pod bod mrazu, čo by mohlo zeleninu poškodiť, prepravky so zeleninou obalíme starými dekami, prikrývkami alebo umiestnime do izolovaných boxov, napríklad polystyrénových.

Podlaha je často najchladnejšou časťou priestoru, preto prepravky umiestnime na drevené palety alebo na polystyrénovú dosku. Sledujeme teplotu v garáži alebo dielni teplomerom, aby sme vedeli, či nehrozí zamrznutie. Ak očakávame extrémne chladné dni, môžeme prepravky dodatočne zabaliť alebo ich dočasne preniesť na teplejšie miesto. Aj garáž alebo dielňu pravidelne vetráme.

Keď nemám kde skladovať, iba v špajze v byte?

Bytová špajza zvyčajne nemá optimálnu teplotu ani vlhkosť na dlhodobé skladovanie, koreňová zelenina v nej môže vydržať 1 až 2 mesiace. Zeleninu umiestnime do najchladnejšej časti špajze, najlepšie na podlahu alebo v blízkosti vonkajšej steny, kde je teplota najnižšia. Teplotu 0 – 4 °C síce nedosiahneme, ale chladnejšia časť pomôže predĺžiť jej čerstvosť.

Vysychaniu zeleniny, čo býva v suchších podmienkach bytu častým problémom, bránime uložením zeleniny do vlhkého piesku alebo pilín v plastových boxoch. Neuzatvárame ich, inak pomerne rýchlo nastane proces hnitia. Keď piliny či piesok vyschnú, mierne ich navlhčíme. V špajze v byte sa podmienky môžu meniť, preto je dobré zeleninu kontrolovať každý týždeň, či sa nevyskytujú známky hniloby, vysychania alebo klíčenia.

Čo ak nemám pivnicu, studenú dielňu ani špajzu – ako uchovať koreňovú zeleninu?

Môžeme využiť chladničku. Ak zeleninu obalíme do vlhkého papiera, vydrží aj niekoľko týždňov. Aj v tomto prípade platí, že neumývaná zelenina vydrží dlhšie.

Koreňovú zeleninu môžeme tiež mraziť. Korene umyjeme, očistíme, prípadne ošúpeme. Podľa toho, ako sme zvyknutí ich používať pri varení, mrazíme korene vcelku alebo nakrájané. Tiež sa dajú krátko blanšírovať a zmraziť.

Koreňová zelenina sa dá aj sušiť. Zeleninu umyjeme a ošúpeme, nakrájame na tenké plátky a sušíme v rúre alebo sušičke. Následne skladujeme v suchu v nádobách. Usušenú môžeme zmixovať, prípadne si vytvoriť vlastné koreniace zeleninové zmesi či domácu vegetu.

Používame ju aj do zeleninových zmesí, ktoré kvasíme. Kvasená zelenina navyše získa probiotiká a pri správnom skladovaní vydrží niekoľko mesiacov.

Koreňová zelenina sa dá aj zavárať ako súčasť zeleninovej zmesi alebo samostatne, napríklad ako slaná zmes na polievku. V pohároch vydrží niekoľko mesiacov.

Čo keď pri skladovaní koreňová zelenina trochu zvädne? Dá sa ešte konzumovať?

Mierne zvädnutie je bežné pri dlhodobom skladovaní, najmä ak sa zelenina skladuje v suchších podmienkach. Stále je však bezpečná na konzumáciu. Zvädnutie zvyčajne znamená, že stratila časť vody, čo spôsobilo jej mäkkosť, no stále si zachováva výživné látky a chuť.

Zvädnutú koreňovú zeleninu môžeme oživiť namočením do studenej vody, kde ju necháme pár hodín, pokojne aj cez noc. To pomôže zelenine znovu absorbovať vodu a stať sa pevnejšou. Ak sa zelenina nevráti do pôvodnej pevnosti, môžeme ju stále použiť do polievok, omáčok, vývarov alebo pečených jedál. Zvädnutie nemá vplyv na chuť, najmä ak zeleninu varíme alebo pečieme.

Zvädnutú zeleninu môžeme očistiť, nakrájať a zamraziť, aby sme ju mali pripravenú na budúce varenie. Mrazená zelenina sa dá použiť priamo do polievok a vývarov. Ak máme väčšie množstvo zvädnutej zeleniny, môžeme ju využiť na prípravu zeleninového vývaru, ktorý potom zamrazíme alebo uskladníme na neskoršie použitie. Takto môžeme efektívne využiť aj menej čerstvú zeleninu.

Je potrebné korene počas skladovania kontrolovať? Ako?

Kontrolujeme ju približne raz za mesiac, čo nám umožní rýchlo zasiahnuť pri prvých znakoch poškodenia i hniloby. Prezrieme každú debničku, či neuvidíme hnilobu, plesne alebo vysychanie. Ak narazíme na poškodenú zeleninu, okamžite ju odstránime, aby sa problém nerozšíril na ostatné.

Zároveň si všímame, či zelenina nie je príliš suchá, či príliš vlhká. Ak sa zdá, že sa niektoré kusy scvrkávajú, môže to byť znakom nízkej vlhkosti, v takom prípade môžeme do pivnice pridať nádoby s vodou alebo piesok, piliny či rašelinu, ktoré mierne navlhčíme.

Keď je zelenina uskladnená vo vrstvách (napríklad v piesku či pilinách), opatrne odhrnieme vrchnú vrstvu, aby sme videli aj spodné kusy. Spodná časť má obmedzený prístup k vzduchu a korene sú v nej náchylnejšie na hnilobu.

Keď vojdeme do pivnice, všímame si pachy. Ak cítime nepríjemný alebo zatuchnutý zápach, môže to byť znakom hniloby. V takom prípade skontrolujeme všetky vrstvy a odstránime pokazené kusy.

Aké najčastejšie škodce sa zvyknú vyskytnúť v pivnici s koreňovou zeleninou?

K častým patria myši a potkany, korene poškodzujú hryzením. Keď nahryzené kusy včas neobjavíme, príde na rad hniloba. Navyše, hlodavce v pivnici zanechávajú po sebe nečistoty a môžu prenášať choroby. Slimákom a slizniakom sa v pivnici páči vysoká vlhkosť. Zeleninu okusujú a zanechávajú po sebe slizové stopy. Niektoré druhy hmyzu, napríklad aj žižiavky, sa môžu živiť zvyškami organického materiálu a priťahujú ich vlhké a tmavé priestory, kde nájdu útočisko.

Okrem škodcov sú v pivniciach pomerne časté plesne a iné hubové choroby, ktoré môžu koreňovú zeleninu výrazne poškodiť. Ako je známe, vyhovuje im práve vlhké prostredie.

Galéria k článku

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

ÚKSÚP varuje: Mrkva a zeler v ohrození! Toto je odporúčaná prevencia a ochrana Domácej vegete sa nič nevyrovná. Jedna ingrediencia vás prekvapí! Keď sezóna končí: Toto sú posledné práce v zeleninovej záhrade Stručný prehľad, kedy a ako vysievať semená obľúbených zelenín a byliniek Ako správne skladovať úrodu? Ochutnajte aj tieto nakladané špeciality! Ktoré plodiny sú vhodné na výsev začiatkom decembra?

Urob si sámChystáte sa vykopávať mrkvu a petržlen? Majte na pamäti tieto 3 základné pravidlá!Môj domIdeálne víkendové miesto pre rodinu s tínedžermi: Jednoduchá stavba narúša predstavy, ako má vyzerať chata v leseASB.skRealitný trh na východe naberá dych. Dopyt je veľkýMôj domZimné orezávanie stromov: Pre ktoré dreviny je vhodné a ako pri ňom postupovať?