Apríl v znamení výsevov zeleniny: Všetko, čo by ste mali vedieť, aby ste sa tešili z krásnej úrody

  • 13.04.2021

V tomto mesiaci sa rozširuje sortiment druhov, ktoré môžeme vysievať aj priamo von do záhona.

Apríl v znamení výsevov zeleniny: Všetko, čo by ste mali vedieť, aby ste sa tešili z krásnej úrody

V apríli už zberáme šaláty a reďkovky zo skorých jarných výsevov. Priesady šalátu a hlúbovín, ktoré dorástli v parenisku, skleníku alebo fóliovníku, rozsádzame von do záhona. Von vysievame aj reďkovku, špenát, šalát, hrach, na rozdiel od februára a marca, ale siahame najmä po stredne skorých, stredne neskorých až neskorých odrodách.

Vo väčšej miere vysievame ľadový a rímsky šalát, ktoré sú v porovnaní s hlávkovým šalátom tolerantnejšie k vyšším teplotám. Nastáva tiež hlavné obdobie výsevu koreňového petržlenu a neskorej mrkvy. Ako sa otepľuje, do hriadok vysievame červenú repu, ktorú vždy, keď hlásia pokles nočných teplôt pod 0 °C, zakryjeme bielou netkanou textíliou.

Von vysádzame priesady skorých hlúbovín a sejeme semená neskorých hlúbovín. Do krytých pestovateľských priestorov začneme s výsevmi teplomilných druhov, ako sú uhorky a tekvice, ktoré neskôr, keď pominie riziko mrazov, môžeme aj nemusíme presadiť von do záhonov.

Červenú repu môžeme vysievať v niekoľkých termínoch

Červená repa, zvaná cvikla (Beta vulgaris subsp. vulgaris), je dvojročná rastlina, ktorá v 1. roku tvorí v pôde a sčasti aj nad zemou jedlé buľvy. Kvitne a semená tvorí až v 2. roku. Buľvy sú hlavnou konzumnou časťou, a ak nie je prehnojená dusíkom, možno konzumovať aj jej listy.

Čepele listov, ale najmä ich dlhé stopky, obsahujú červenkasté odtiene. Krvavočervená dužina mladej cvikly je jemná, chutná a šťavnatá. Naopak, staršia či prerastená cvikla (s priemerom väčším ako 10 cm), ako aj cvikla pestovaná pri nedostatočných závlahách, je vláknitá, tuhá a celkovo menej chutná. U nás sa preferuje cvikla s jednoliato červenou dužinou, existujú však aj odrody so žltou dužinou či so svetlo- a tmavočervenými kruhmi.

Vysievať červenú repu môžeme aj v niekoľkých termínoch na postupný zber. Celkové vegetačné obdobie cvikly podľa odrôd je 3 až 4 mesiace, ale „baby“ repu možno zberať už aj 9 týždňov po výseve.

Cvikla červená, biela a žltá

Ako pestovať cviklu

Pestovanie je pomerne jednoduché. Vyžaduje pôdy dostatočne zásobené humusom a základnými živinami, len nesmú byť čerstvo pohnojené maštaľným hnojom. Vyhovuje jej teda takzvaná druhá trať, najlepšie po strukovinách alebo zemiakoch. Po cvikle alebo príbuzných zeleninách (špenát, mangold) vysievame cviklu znovu až po 3 rokoch. Vo vápenitej pôde nesmie chýbať bór, inak cvikla trpí hnilobou hornej časti buľvy a listov.

Keďže ide o rastlinu schopnú vo väčšej miere akumulovať dusičnany prijaté z pôdy, lepšie je neprihnojovať ju dusíkom. Pestujeme ju na plnom slnku. Keď chceme dopestovať kvalitné a jemné buľvy, dbáme na pravidelnú zálievku (pôda však nesmie byť premokrená) a kyprenie v medziradoch.

Semená vysievame od apríla do konca júna do riadkov vzdialených 25 až 30 cm a do ryhy hlbokej 2 cm. Keď rastlinky vytvoria 2 až 3 lístky, jednotíme ich na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ak chceme dopestovať takzvanú „baby“ repu, pretŕhavame len na vzdialenosť 7 cm (buľvičky zberáme, keď majú priemer 3 až 5 cm).

Na jeseň cviklu pozberáme ešte pred príchodom mrazov. Podoberieme ju vidlami a dáme pri tom pozor, aby sme ju nepoškodili. Rukou vykrútime listy, pričom sa snažíme nepoškodiť listové srdiečko. Buľvy založíme v pivnici (s teplotou 1 až 2 °C) do vlhkého piesku (ten občas mierne navlhčíme, aby sme zabránili vysychaniu cvikly).

Cvikla

Koreňový petržlen si vyžaduje kyprú pôdu

Petržlen záhradný (Petroselinum hortense) pestujeme pre korene, pričom jeho vňať má intenzívnu vôňu a chuť. Petržlen kučeravý (Petroselinum crispum), nazývaný aj listový, má ozdobnú vňať, ale korene sú príliš malé. Petržlen je 2 ročná rastlina. V prvom roku tvorí vretenovitý, biely až žltkastý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku na rozkonárenej kvetnej stonke vysokej 1 až 1,20 m prináša drobné, vajcovité plody – nažky. Vegetačné obdobie petržlenu záhradného sa pohybuje okolo 170 – 200 dní, petržlenu kučeravého 90 – 95 dní.

Dobré úrody koreňového petržlenu dosiahneme v hlinitopiesočnatých a humóznych pôdach s dostatkom draslíka a vápnika. Kamenisté a štrkovité pôdy nie sú vhodné. Je veľmi odolný proti chladu a poklesom teplôt, preto môže aj bez poškodenia prezimovať v záhone.

Petržlen na hriadke

Ako pestovať petržlen 

V osevnom postupe ho zaraďujeme do II. trate po plodovej zelenine, strukovinách. Príprava pôdy je dôležitá, dbáme najmä na jemné spracovanie do hĺbky. Odstránime kamene a rozbijeme hrudy, inak môžu byť príčinou deformácií koreňov.

Petržlen vysievame nahusto už od konca marca do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 30 – 40 cm. Hĺbka výsevu je 1 – 3 cm. Klíči a vzchádza pomaly, 3 až 4 týždne, preto musíme byť trpezliví. Výsev možno opakovať až do júna.

Pri dlhšom vzchádzaní a súčasnej zálievke je riziko, že sa na povrchu pôdy vytvorí silný prísušok, ktorý nevládzu semienka preraziť a preto zahynú. Riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou, aby bola zabezpečená rovnomerná vlhkosť pôdy v záhone. Opatrne tiež kypríme povrch pôdy, aby sme rozrušili pôdny prísušok. Povrch medzi radmi skyprujeme až do zapojenia porastu. Keď rastliny dosiahnu výšku asi 15 cm, jednotíme ich na vzdialenosť cca 5 – 10 cm. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom môžeme kuchynsky spracovať. Dôležitá je pravidelná závlaha.

Petržlen

Petržlenovú vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy. Skoré koreňové odrody zberáme v priebehu septembra, neskoré v októbri. Zároveň pritom vyberieme mladé, zdravé, jemné listy, ktoré môžeme konzervovať mrazením a sušením buď v celosti, alebo nasekané na drobno.

Pred dlhodobým uskladnením vňať odlomíme alebo odkrútime rukou tak, aby rastový vrchol – srdiečko, zostalo zachované. Očistené korene ukladáme do piesku zmiešaného s rašelinou, agroperlitom (udržiavajú potrebnú vlhkosť) do debničiek rastovým vrcholom nahor. Debničky uložíme na chladnom, vetrateľnom mieste priamo na betónovú podlahu alebo dlaždice. Ak v pivnici máme hlinenú podlahu, je najlepšia. Teplota v priestore by sa mala pohybovať od -1 do +1 °C. Dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť až 90 %. Skladované korene priebežne kontrolujeme a hnijúce likvidujeme.

Náročné hlúboviny

Táto veľmi pestrá skupina zelenín získala svoj názov podľa dužinatého a jedlého hlúbika. Okrem kapusty, kelu či kalerábu sem patria i karfiol a brokolica. S výnimkou kalerábu však ide o zeleninu náročnejšiu na pestovanie. Vyžaduje vysoký obsah živín v pôde (pestuje sa v I. trati), intenzívnu zálievku počas relatívne dlhého vegetačného obdobia a kyprenie i odburiňovanie. Navyše, hlúboviny sú pomerne často napádané ťažko zničiteľnými chorobami a škodcami.

Vhodnými predplodinami sú strukoviny, šalátová a koreňová zelenina, nevhodné sú všetky hlúboviny. Po sebe ich nepestujeme minimálne 4 roky. Obľubujú otvorené vzdušné polohy, kde natoľko netrpia chorobami. Vyhovujú im stredne ťažké pôdy bohaté na humus a živiny s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody.

Hlúboviny

Na jeseň záhon zrýľujeme a zapracujeme maštaľný hnoj alebo aspoň kompost v dávke asi 6 až 10 kg na 1 m2. Pôdu necháme v hrubej brázde, na jar záhon urovnáme. Priesady veľmi skorých a skorých odrôd predpestujeme v debničkách a pareniskách. Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení ich rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov, aby sme dopestovali silnú priesadu. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté.

Neskoré odrody vysievame v apríli až máji do hriadok vo voľnej pôde. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami a pred výsadbou ich cca 7 – 10 dní otužujeme. Väčšina hlúbovín nie je príliš náročná na teploty. Pri klíčení je optimum +15 až +18 °C, v noci minimálne +8 až +10 °C. Neskoré odrody sú odolné proti chladu a krátkodobo znesú aj jesenné mrazíky -5 až -8 °C.

Pestujeme kapustu

Môžeme sa rozhodnúť pre kapustu bielu (Brassica oleracea varieta capitata forma alba) alebo červenú (Brassica oleracea varieta capitata forma rubra), ktorá tvorí menšie hlávky. Hustota uloženia listov je dôležitým ukazovateľom kvality hlávok. Tie môžu byť ploché, plocho guľovité, podlhovasté až zahrotené. Čím sú listy uložené tesnejšie na sebe, tým je hlávka kompaktnejšia, ťažšia, a teda kvalitnejšia.

Odrody rozlišujeme podľa dĺžky vegetačného obdobia na skoré, ktoré dorastú približne za 120 – 130 dní, poloskoré za 130 – 140, poloneskoré za 150 – 160 a neskoré za 180. Na skladovanie a prípravu kyslej kapusty sú vhodné neskoré odrody. Skoré odrody vysádzame koncom marca v spone 50 × 40 cm, poloskoré v druhej polovici apríla v spone 50 × 60 cm, poloneskoré až neskoré koncom mája až začiatkom júna v spone 70 – 80 × 60 cm.

Kapusta

Obľúbený kaleráb

Kaleráby (Brassica oleracea var. gongylodes) vysievame riedkym výsevom do debničiek po jednom semienku a umiestnime na svetlo s teplotou okolo 15 – 20 °C. Skoré a poloskoré odrody na jarné pestovanie (výsadba približne v apríli) majú krátke vegetačné obdobie, cca 75 – 85 dní, neskoré sú vhodné i na zimné uskladnenie a od výsevu po zber dorastú za cca 90 – 150 dní. Vysádzame ich plytko do fóliového tunela alebo ich prikryjeme netkanou textíliou (zvýši sa teplota, zníži sa výpar vody, znemožní sa prístup škodcom).

Neskoré odrody môžeme v priebehu apríla vysievať aj priamo von do riadkov vzdialených od seba 30 cm. Porast jednotíme po vytvorení 3 – 5 pravých listov na vzdialenosť 30 – 40 cm.

Kaleráb na hriadke

Kučeravý a ružičkový kel

Odrody kučeravého kelu (Brassica oleracea L. conv. acephala) podľa výšky stonky rozlišujeme na nízke (dorastajú do 15 – 20 cm), polovysoké (do 30 – 60 cm) a vysoké (do 100 – 150 cm). Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok inej čerstvej zeleniny zo záhrady. Pestujeme ich z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm.

Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera) vydrží v zime v záhone až do -12 °C. Dĺžka vegetácie od výsevu po zber je cca 165 dní. Priama sejba do záhona je možná v teplejších lokalitách, a to približne od polovice apríla až do júla. Vysádzame len zdravé a silné sadenice od polovice apríla do konca mája, a to do sponu 70 × 50 – 70 cm, nižšie a skoré odrody do sponu 60 × 60 cm.

Karfiol

Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Vyšľachtené sú aj odrody netradičnej farby – fialové, oranžové a žlté. Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 – 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 – 200 dní.
Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona.

Karfiol

Brokolica

Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica). Vzhľadom sa podobá na karfiol, lenže má mohutnejší vzrast a výšku až 40 – 60 cm. Na zber v júni ju vysievame na jar – v marci až apríli. Na jesenný zber v októbri až novembri ju vysievame koncom mája až do začiatku augusta. Výsev robíme do riadkov vzdialených od seba 60 cm, v riadku tiež na 60 cm alebo nahusto, pričom neskôr rastliny jednotíme alebo rozsadíme.

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl, Ing. Monika Králová, Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie