Bažant, obyvateľ poľnohospodárskej krajiny: Prečo by sme ho nemali lákať do záhrady?

Ak ich aj nespozorujeme v záhrade, isto na ne natrafíme počas prechádzok v prírode. Hoci ide o vtáky na území Slovenska nepôvodné, pohodlne u nás prežívajú už niekoľko storočí. A to aj napriek intenzívnemu lovu.

Samec a samica bažanta obyčajného v zime
Počas zimných mesiacov sa rodinky bažantov zhlukujú do väčších skupín. Foto: Shutterstock

Bažant obyčajný (Phasianus colchicus) sa radí k najrozšírenejším druhom vtákov na svete, za čo vďačí najmä človeku. Jeho areál rozšírenia pôvodne siahal od Čierneho mora cez Kaukaz a celú Áziu až po Tichý oceán. Kedysi sa myslelo, že do Európy ho priniesli starovekí Gréci z oblasti Kolchidy, čo je v dnešnom Gruzínsku.

Voľne žijúce populácie pôvodných foriem bažantov boli objavené v Grécku pri rieke Nestos. Výskumy ukazujú, že sa tu vyskytovali odnepamäti a prirodzene tu žijú dodnes. Nie je presnejšie známe, kedy sa objavili na území dnešného Slovenska. Dnes ich nachádzame v celej Európe a Severnej Amerike. Obľúbené sa stali pre ich pekný vzhľad, nenáročný chov v zajatí a možnosť lovu i konzumácie.

Kurovitý vták s dlhým chvostom

Bažant sa radí medzi kurovité vtáky s hmotnosťou kohútov približne 2 kg. Samice sú menšie a asi o pol kila ľahšie. Hoci sa v regiónoch sveta vyskytuje vo viac ako 30 rôznych formách, na Slovensku žijúce populácie sú typické hnedosivým sfarbením.

Kohúty majú pestrú modro-červenú hlavu s výrazným kovovým leskom, čo dopĺňajú biele prvky najmä na krku a vrchu hlavy. Okolie oka je holé s červenou bradavičnatou kožou. Tá sa v čase reprodukcie zdurí a jej farba sa zintenzívni. Typický je aj vyše pol metra dlhý chvost.

V zajatí dochádza ku kríženiu a k šľachteniu rôznych foriem, pričom sem-tam niektoré uletia, preto možno vonku nájsť aj odlišne sfarbené jedince.

Bažant - kurovitý vták s dlhým chvostom
Pre bažanta je typické hnedosivé sfarbenie a vyše pol metra dlhý chvost. Foto: Shutterstock

Bažant obýva otvorenú krajinu

S bažantmi sa najčastejšie stretneme v nížinných oblastiach a pahorkatinách. Tam obývajú otvorené biotopy poľnohospodárskej krajiny, čiže lúky, pasienky, ornú pôdu, stromoradia a remízky. Odhady počtu hniezdiacich párov na Slovensku sú rôzne, no číslo sa pohybuje medzi 20- až 40-tisíc. Jedným z dôvodov je prirodzený odchov pomerne vysokého množstva mláďat a taktiež cielené vypúšťanie jedincov z chovných zariadení.

Obdobie rozmnožovania sa začína už v marci, keď si kohúty tokaním vytvárajú teritóriá a aktívne ich bránia proti iným kohútom. Aby zastrašili svojich sokov, nastavujú pernaté ušká a zdurujú krk, čím pôsobia hrozivejšie a mohutnejšie. Počas súbojov dokážu aj skákať.

Ide o polygamný druh, čiže jeden kohút môže mať vo svojom teritóriu viacero samíc. Samice po párení tvoria plytké jamkovité hniezda, často ukryté pod konármi kríkov či vo väčších trsoch tráv. Tam kladú 7 až 18 žltohnedých vajíčok, z ktorých sa po 22 až 27 dňoch liahnu kuriatka. Sú chúlostivé na prechladnutie, a tak sa v prvých dňoch zdržujú blízko matky. Rýchlo rastú a už po 35 dňoch sú schopné letu.

Živia sa rôznou potravou, najčastejšie semenami tráv, klíčkami, hmyzom, slimákmidážďovkami. Pohlavne dospievajú až v druhom roku života. Dospelé jedince sa na rozdiel od mláďat živia prevažne rastlinnou potravou. Počas zimných mesiacov sa jednotlivé rodinky bažantov zhlukujú do väčších skupín.

Bažanty
Bažant váži približne 2 kg, samice sú menšie a asi o pol kila ľahšie. Foto: Shutterstock

Obľúbená zver medzi poľovníkmi

Bažanty sú poľovnou zverou s určeným časom lovu vo voľnej prírode od 1. novembra do 15. januára. Keď ich neuloví človek, sú častou obeťou predátorov, najčastejšie líšok, jazvecov a dravých vtákov. Znášky vajíčok bažantov sú, podobne ako u jarabíc a iných na zemi hniezdiacich vtákov, potravou divých svíň, plazov a kún. Kuriatka bažantov sú zas pochúťkou pre ježky.

Keďže ide o u nás nepôvodne žijúce vtáky, nie sú zaradené medzi chránené živočíchy. Stali sa však súčasťou našej prírody a jej potravových reťazcov. Medzi najväčšie ohrozenia patria vtáčie ochorenia a agresívna agrárna politika.

Kohút bažanta obyčajného
Ako u nás nepôvodne žijúci vták nie je zaradený medzi chránené živočíchy. Foto: Shutterstock

Rady biológa: Prečo ich nelákať do záhrady

Biológ Adrián vysvetľuje, prečo bažanty nelákať do záhrady.

  • Teritoriálny kohút dokáže v záhrade narobiť riadnu paseku. Aktivita bažantov v záhrade sa môže podpísať na našej úrode.
  • Kohúta najčastejšie priťahujú predmety, v ktorých vidí odraz vlastného tela, pretože mu pripomína konkurenčného samca.
  • Lákanie bažantov na záhradu, aby sme ich mohli pozorovať, nemá veľký význam. Hoci by sme mohli vystaviť kŕmidlá pre hydinu zamerané výlučne na prikrmovanie bažantov, hrozí, že nimi prilákame aj iné divé zvieratá. Okrem toho veľké krmoviská zrna predstavujú hygienický problém pre pôdu a roznášanie chorôb voľne žijúcich vtákov.
  • Keď chceme bažanty z pozemku vypudiť a odstrašiť ich, bežné plašenie zvyčajne nepomáha. Býva nutné siahnuť po krajnom riešení a osloviť miestne poľovnícke združenie.
  • Mnohé farebné formy bažantov sa chovajú výlučne na okrasné účely. Chov okrasných bažantov je veľmi pekná záľuba, ku ktorej je však potrebný dostatočne veľký pozemok, voliéra a dostatok času.
  • Bažantie mäso má málo tuku a považuje sa za zdravé. Varí sa z neho polievka alebo sa pripravuje ako pečený bažant. Kde kúpiť bažantie mäso, keď nie sme sami poľovníci ani nik okolo nás nie je poľovník? Bažantie mäso sa dá objednať aj prostredníctvom internetu.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie