Život v záhrade očami biológa: Slimáky s ulitou, tolerovaní spoločníci
Slimákov s ulitou si všímajú a rady pozorujú najmä deti. Možno aj vďaka tomuto putu, ale aj faktu, že na rozdiel od ich vzdialených príbuzných slizniakov nenarobia veľa škody, ich v našich záhradách tolerujeme.
Slimáky patria medzi mäkkýše. Ich mäkké, slizovité telo chráni ulita, ktorá je vlastne vonkajšou kostrou zloženou z viacerých vrstiev. Pevnosť jej dodáva najmä kalcit a aragonit. Vytvára sa už v štádiu vajíčka, z ktorých sa liahnu malé slimáky. To, aká bude jej pevnosť, veľkosť či sfarbenie kresby, je pri každom druhu jedinečné a závisí najmä od okolitých podmienok.
Okrem mechanickej ochrany zraniteľného tela slúži aj ako ochrana pred pálčivým slnkom a umožňuje slimákom prečkať dlhšie obdobie sucha. Robia to tak, že si zo slín a vápna vytvoria v ústí ulity viečko, ktoré zamedzí úniku vlhkosti. Ak treba, dokážu sa stiahnuť ešte hlbšie dovnútra a podobných vnútorných priečok si vytvoria viacero. Podobne sa chránia aj pred mrazom. Keď nastanú vhodné podmienky, doslova sa vybúrajú von z ulity. Aj z tohto dôvodu môžeme pozorovať slimáky loziť najčastejšie vo vlhkom prostredí či po daždi.
Tento životný štýl vyžaduje vysokú spotrebu vápenca. Aj preto sú hojné najmä v zásaditom prostredí. Väčšina z nich sú hermafrodity, čo znamená, že každý jedinec má funkčné samčie aj samičie pohlavné orgány. No na to, aby vznikli vajíčka, si musia nájsť partnera rovnakého druhu.
S ulitou až 5 cm
Najznámejším druhom je slimák záhradný (Helix pomatia). Patrí medzi naše najväčšie druhy. Jeho ulita môže byť široká až 5 centimetrov. Na Slovensku žije v hájoch a v záhradách do nadmorskej výšky asi 1 000 m. Raz ročne, zvyčajne koncom jari, kladú samice do pôdy 40 až 80 vajíčok. Mláďatá sa liahnu do mesiaca.
Živia sa listami a kvetmi rôznych druhov bylín. Výnimočne si pochutnajú aj na šalátoch, no nepatria k významným škodcom. Majú ústny aparát, kde sa nachádza tzv. radula, čo je akoby pevná škrabka, ktorou z povrchu pôdy, kôry a murív zoškrabujú aj povlaky siníc, rias, lišajníkov a machov a premieňajú ich na humus. Funguje to podobne, ako keď si ľudia vkladajú slimáky do akvária, aby im čistili sklá od rias.
Rastú pomerne pomaly – dospievajú po 2 až 4 rokoch. Ich vek môže presiahnuť úctyhodných 20 rokov. V minulosti boli obľúbenou kulinárskou špecialitou. V súčasnosti je ich konzumácia už menej hojná, pričom dôvodom sú čoraz častejšie obdobia dlhotrvajúceho sucha a agresívne poľnohospodárske postupy.
V pásikavej ulite
Veľmi častým druhom v záhradách je slimák meňavý (Cepaea hortensis), prípadne veľmi podobný slimák pásavý (Cepaea vindobonensis). Oproti slimákovi záhradnému sú menšie, s ulitou do 2 cm. Najčastejšie majú belavé až žlté sfarbenie s tmavými pruhmi rôznej šírky. Sú to jedny z najbežnejších druhov naprieč celou Európou. Pôvodne žili v svetlých lesoch, no zapáčili sa im aj riedke porasty krov a stromov v okolí ľudských sídiel. Jeden- až dvakrát ročne kladú približne 30 vajíčok do pôdy.
Hoci sa v zajatí dožívajú až 6 rokov, v prírode sú to len 2 až 3 roky. Dôvodom je, že sú obľúbenou pochúťkou rôznych predátorov, najmä vtákov. Živia sa hnijúcimi listami rastlín. Požieraniu čerstvých listov sa vyhýbajú. Pre svoju nenáročnosť na potravu si jeden jedinec vystačí s priestorom len troch štvorcových metrov.
V tmavších kútoch záhrad
Tmavšie kúty záhrad a miesta na okraji lesa obýva slimák červenkastý (Monachoides incarnatus). Priemer ulity dosahuje jeden a pol centimetra. Je prevažne hnedý s červenými až čiernymi fľakmi. Živí sa najmä odumierajúcim lístím. Podobne ako ostatné spomenuté druhy slimákov, aj tieto sú schopné pochutnať si na hnijúcom ovocí a zelenine. Požierajú ich však až potom, čo sú prvotne poškodené inými živočíchmi.
Rady biológa
Adrián radí, ako podporiť život slimákov s ulitou v záhrade alebo, naopak, ako ho obmedziť.
- Pri tvorbe okrasnej skalky použite vápence. Aj na malej ploche so zásaditým substrátom sa môže vytvoriť miesto s vyššou biodiverzitou ulitníkov.
- V čase nedostatku inej potravy môžete slimáky s ulitou nájsť napríklad na listových šalátoch, určite však nespôsobujú také škody ako slizniaky. Vtedy ich stačí pokojne pozbierať a odniesť niekam do prírody. Vzhľadom na ich nízke pohybové schopnosti sa rozhodne nevrátia.
- Ak žijete v prostredí, kde je slimákov, naopak, príliš veľa, nesiahajte zbytočne po chemických prostriedkoch. Radšej sa snažte do svojej záhrady nalákať vtáky. Najväčšími predátormi slimákov sú drozdy, vrany, straky, sojky a škorce.
- Parazitické hlístice používané v záhradách proti slizniakom ich podľa môjho názoru zabijú takisto, nie sú až tak vyberavé.
- Na prezimovanie majú rady kôpky humusu, rastlinného odpadu, ale najčastejšie sa doslova zavŕtajú do kyprého substrátu.
- Ak nájdete prázdne ulity uhynutých slimákov, neničte ich. Existuje množstvo druhov živočíchov, ktoré sa špecializujú na život v nich. Medzi nimi sú aj niektoré samotárske včely, ktoré si v ich dutinách tvoria hniezda so zásobami peľu. Môžete ich náhodne rozmiestniť na bezpečné stanovištia do polotieňa napríklad pod okrasné kríky.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Vytvorte kŕmidlo pre vtáctvo z obyčajnej rolky toaletného papiera. Toto je fotopostup ako na to
Súťaž o predplatné časopisu Záhrada a kalendár Rok záhradkára 2022 – výhercovia
Na návšteve: Inšpirujte sa záhradou, v ktorej si každý nájde to svoje
Nenahraditeľné opeľovače, zemné samotárske včely
Kompostujte v obývačke, kancelárii aj kuchyni: S týmito dážďovkami to ide všade!
Včela medonosná možno nie je naším najdôležitejším opeľovačom. Poznáte tieto tvrdo pracujúce druhy?
Môj domAký vkus má Brad Pitt? V provensalskom zámku ho čaká ocenené víno, v L. A. hranatá vila
Urob si sámNedarí sa vám pripraviť perfektné palacinky? S týmito trikmi to zvládnete
Môj domAko na údržbu kompozitnej terasy? 6 tipov, ako si poradiť s bežnými aj odolnými škvrnami
Môj domNa potulkách japonskými záhradami
Pekný deň, Ako náhradu za tuje sme vysadili červienky (photinie - red robin). Sú…