Chemicky alebo bio?

19.10.2018

Hoci sú chemické prostriedky používané v záhradách tak trochu na pranieri, faktom ostáva, že sa aplikujú s cieľom záchrany úrody. Poradíme hlavné zásady používania týchto neraz toxických látok a vysvetlíme, prečo do pôdy aplikovať prospešné huby a postupne vybudovať biozáhradu.

Chemicky alebo bio?

Encyklopedické definície hovoria jasne: „Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a v lesníctve používajú proti chorobám, škodcom a burine. Boli vytvorené, aby usmrcovali alebo iným spôsobom poškodzovali živé organizmy.“ Podskupinami sú insekticídy – prípravky proti hmyzu, fungicídy – prípravky proti hubám, ale aj herbicídy, prípravky na ničenie burín.

Keďže ide o nebezpečné a často i zdraviu škodlivé látky, pri práci s nimi je potrebné dodržiavať všeobecné zásady osobnej ochrany a osobnej hygieny. Dôležité je používať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa odporučení výrobcu na etikete toho-ktorého preparátu, napríklad okuliare, rukavice, rúška alebo aj špeciálny pracovný odev. Predpísaný je dokonca aj spôsob likvidácie obalov, aby nedošlo k náhodným otravám alebo kontaminácii životného prostredia.

Chemicky alebo bio?

Vždy opatrne

Každý, kto pesticídy používa, je povinný zaobchádzať s nimi tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí a zvierat a ani k ovplyvneniu jednotlivých zložiek životného prostredia, ako sú voda, pôda, ovzdušie a vôbec všetky zložky prírody, a aby sa zabránilo zneužitiu týchto látok. Ku každému spotrebiteľskému baleniu musí byť pribalený návod na použitie, ktorý sa dá dohľadať aj na internete. Je vždy potrebné sa s ním dobre oboznámiť. Sú v ňom uvedené hlavné zásady na bezpečné zaobchádzanie s výrobkom, pokyny na prvú pomoc a pokyny na zneškodňovanie prázdnych obalov.

Pri práci s pesticídmi v žiadnom prípade nesmieme jesť, piť ani fajčiť, pretože vnikanie účinných látok cez ústa je najľahším spôsobom intoxikácie organizmu. Ak predsa dôjde k otrave, respektíve k expozícii človeka pesticídom, treba postihnutému podať prvú pomoc (uvedenú na etikete každého prípravku) a okamžite zabezpečiť lekárske ošetrenie.

Chemicky alebo bio?

Zvyšky chémie aj po ochrannom období

Mylná je laická predstava, že po uplynutí ochranného obdobia, ktoré je stanovené iné pre každý prípravok a rastlinu, zmiznú z ošetrovaných plodín pesticídy a ich zvyšky, nazývané rezíduá. Rezíduá sú v chemicky striekaných produktoch vždy, ide skôr o to, či sú pod hladinou škodlivosti. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa snažíme v dnešných časoch aj o pestovanie bez chémie.

Chemicky alebo bio?

Ochrana má byť aktuálna a cielená

Správne použitie metód ochrany rastlín vychádza z vedomostí, skúseností, intuície a najmä poznatkov agronóma, farmára či záhradkára. Je pre naše dobro získavať informácie nielen o pestovaní zeleniny či ovocia, ale aj o ochrane rastlín. Pri používaní prípravkov vždy vychádzame z aktuálnej situácie v poraste a uplatňujeme racionálnu, čiže nevyhnutnú a cielenú integrovanú ochranu. Iba takáto cesta vedie k maximálnej biologickej, ale aj ekonomickej efektívnosti ochrany poľnohospodárskych plodín a životného prostredia. Takto sa robí ochrana vtedy, keď sú prísne sledované produkty pestovateľov, ktorí musia využívať kombináciu všetkých spôsobov regulácie škodlivých činiteľov v poraste. Malý pestovateľ si ale môže vybrať, či ochranu od začiatku vegetácie urobí biometódami, aby ako konečný efekt dosiahol potraviny pre svoju rodinu bez rezíduí.

Chemicky alebo bio?

Ide to aj bio

Kde začať? Význam pri regulácii chorôb a škodcov v záhradách má aj zapravenie pozberových zvyškov, v lepšom prípade predplodín, do pôdy, čo ju obohatí o organické látky vrátane uhlíka, ktorý je základným stavebným prvkom rastlinných pletív. Zároveň sa tak zvyšuje aj intenzita mikrobiálneho života v pôde (uhlík ako konvertibilná valuta). Patogénne mikroorganizmy, ako sú napríklad Fusarium sp., Rhizoctonia sp., Sclerotinia sclerotiorum bežne v pôde prežívajú.

Chemicky alebo bio?

Zapravením organických zvyškov vytvárame podmienky na rozvoj organizmov antagonistických voči patogénom. Bolo preukázané, že prchavé látky uvoľňujúce sa zo zelených zvyškov pletív ovsa, kukurice a hrachu zapravené do pôdy pôsobia inhibične na rast patogénnej Rhizoctonia solani. Pritom treba brať do úvahy, že pozberové zvyšky jednotlivých plodín sa kvalitatívne líšia a dokonca, nie vždy má ich zapravenie do pôdy iba pozitívny účinok. Napríklad je známe, že zo zvyškov pletív rastlín z čeľade kapustovitých sa uvoľňujú prchavé látky s obsahom síry, ktoré naštartujú rozvoj Aphanomyces euteiches a ten je zodpovedný za hnilobu koreňov hrachu.

Riešením prípadných nepriaznivých dopadov je pred zapracovaním pozberových zvyškov aplikovať celoplošne prípravok Trifender, ktorý obsahuje užitočnú hubu Trichoderma asperellum. Táto huba je, jednoducho povedané, veľmi hladná, a tak v „boji“ s patogénmi o do pôdy zapracovaný uhlík v podobe pozberových zvyškov ich vlastne likviduje. Vďaka tomu môžeme očakávať pozitívny priebeh rozloženia pozberových zvyškov a dobrý štart pri získavaní úrody v ďalšom roku.