Chrumkavý šalát nesmie chýbať v žiadnej záhrade. Ako ho vysievať a ktorý si vybrať?

  • 02.03.2021

Všeobecne platí, že šaláty majú veľmi krátky vegetačný čas. Sú preto vhodné na postupné výsevy a postupný zber. Jarné odrody pestujeme zvyčajne ako predplodinu, letné a jesenné ako medziplodinu alebo následnú plodinu.

Priesady šalátu

Pestujeme rôzne druhy aj odrody

Na pestovanie skoro na jar vyberáme skoré, prípadne poloskoré odrody šalátov s čo najkratším vegetačným obdobím. Okrem klasiky, hlávkového šalátu, môžeme pestovať aj listové formy šalátov, prípadne rímsky či ľadový šalát.

Listové šaláty zberáme už približne o sedem týždňov od výsevu, hlávkové po cca 10 – 11 týždňoch, na rímsky si počkáme o týždeň dlhšie a najdlhšie vegetačné obdobie má šalát ľadový. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o tri týždne.

Vyhovujú im skôr ľahké a humózne hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou pôdnou reakciou. Hoci vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, neprehnojujeme ich, pretože majú nízku celkovú potrebu živín.

Zaraďujeme ich do druhej až tretej pestovateľskej trate.
Veľmi dôležitá je pravidelná zálievka. Zavlažujeme ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo podvečer. Uvádza sa, že skoré odrody šalátov znášajú krátkodobý pokles teploty na cca -2 až -5 °C, s výnimkou ľadového, ktorý mráz neznáša.

Šalát v záhrade

Hlávkový šalát

Optimálna teplota na tvorbu hlávok šalátu hlávkového (Lactuca sativa var. capitata) je 12 až 15 °C. Najvyššie nároky na vlahu má tesne po výsadbe a v období tvorby hlávok. Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon od konca marca až do apríla do sponu 25 × 25 až 30 cm.

Listový šalát

Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa) vytvára nízku, ale hustú ružicu listov. Jeho výhodou je, že listy môžeme odlamovať postupne, ako dorastajú, a používať ich v kuchyni. Je dostupný v mnohých farebných aj kučeravých odrodách, čo spestrí jedlá v našej kuchyni.

Ak chceme, aby dorástol do konzumnej zrelosti, dodržíme odporúčaný výsledný spon, typ lollo 25 – 30 × 20 – 25 cm, typ dubolistý 30 × 25 – 30 cm. Ak plánujeme listy priebežne odtrhávať, pestujeme ho v riadkoch, medziradie cca 10 – 15 cm, v riadku cca 5 – 8 cm.

Šalát vo vyvýšenom záhone

Ľadový šalát

Podľa niektorých autorov ľadový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata. f. nidus jaggeri) neznáša teploty pod bodom mrazu, prípadne pod -1 °C. Preto ho až približne do začiatku až polovice mája pestujeme v krytých priestoroch, až potom ho vysádzame von. Je neutrálny voči dĺžke dňa a nevybieha do kvetu, pestuje sa prevažne v letnom období. Odporúčané rozstupy odrôd s menšími hlávkami sú 30 × 30 cm, s väčšími 30 – 40 × 40 cm.

Rímsky šalát

U nás zatiaľ menej známy aj menej pestovaný rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia) vytvára pretiahnuté listy. Ako dorastá, môžeme listy k sebe zviazať, čo jeho vnútro trochu vybieli a zjemní. Optimálny spon pri výsadbe priesad je 30 × 30 až 40 × 30 cm.

Rímsky šalát

Výsevy zo začiatku pod sklo, neskôr i von

Semená skorých odrôd vysievame vo februári do krytých pestovateľských priestorov, ako je skleník, fóliovník či parenisko, ktoré na noc zatvárame. Zatvorené ich nechávame aj v prípade denných mrazov.

Neskôr, zhruba od marca, sa môžu vysievať v teplých polohách aj von. Vzhľadom na to, že semienka sú pomerne malé, vysievame ich do riadkov alebo plošne, zriedka cielene po jednom.

Mladé rastlinky vo fáze jedného až dvoch pravých listov ďalej pikírujeme, čiže vysádzame jednotlivo do samostatných nádob, zakoreňovačov, vo februári stále „pod sklo“, aby spevneli, prípadne ich necháme trochu podrásť a rozsádzame ich v krytom pestovateľskom priestore priamo na záhon.

Spevnené sadenice z kvetináčov podľa počasia vysádzame von približne od polovice marca. Pre prípad väčších mrazov si pripravíme možnosť ich zakrytia v podobe netkanej textílie alebo prenosného fóliového tunela, pri malom množstve si vystačíme aj s obrátenými starými kvetináčmi alebo so sklenenými zaváracími fľašami.

 

Text: Ing. Hana Szabóová, Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku