Chrústa pozná každý, no čo jeho menší príbuzný? Biológ vysvetľuje, či chrústik škodí záhrade
Adrián Purkart Teplé letné večery sprevádzajú rôzne druhy hmyzu. Niektoré sa vyskytujú v záhradách náhle a masovo, no aj napriek tomu o nich veľa nevieme. Bezpochyby sem patria aj chrústiky, ktoré sú vzdialenými príbuznými známejších chrústov.
Kto by nepoznal chrústa obyčajného (Melolontha melolontha)? Ide o nášho najbežnejšieho a najznámejšieho chrústa. Hoci stál v druhej polovici minulého storočia na prahu vyhubenia, jeho populácia sa dokázala spamätať.
V lete možno nájsť aj náš najväčší druh chrústa a ním je chrúst mramorový (Polyphylla fullo). Vyskytuje sa v územiach s piesčitými substrátmi, ale len lokálne až vzácne. Typický je okrem veľkosti aj zaujímavou fľakatou kresbou na krovkách.
Spoznajte aj príbuzných chrústa, o niečo menšie chrústiky.
Chrústik letný, možný škodca trávnikov
Najbežnejším druhom, ktorého v lete možno pozorovať v záhradách a parkoch, je chrústik letný (Amphimallon solstitiale). Na prvý pohľad pripomína zmenšeného chrústa obyčajného. Dosahuje veľkosť necelé dva centimetre.
Vyskytuje sa v teplejších oblastiach Slovenska, no nájdeme ho prakticky v celej Európe. Preferuje biotopy, kde nachádza dostatok nižšej trávy. Ide totiž o primárnu zložku potravy jeho lariev – pandráv, ktoré žijú v zemi a živia sa jej korienkami.
Vývin tohto druhu trvá dva až tri roky. Dospelé chrústiky sa začínajú liahnuť koncom júna až v júli, v podhorských oblastiach aj neskôr. Ak nechtiac nepristanú vo vlasoch, možno ich za súmraku pozorovať poletujúc vo väčších množstvách niekoľko metrov nad zemou.
V tomto období sú významným zdrojom potravy pre niektoré hmyzožravé vtáky a zároveň netopiere. Intenzívne rojenie striedajú chrústiky s odpočinkom, ktorý nie je pre záhradkárov až taký lichotivý. Živia sa totiž aj listami ovocných stromov. Netreba sa obávať, aj pri väčšom počte sú škody spôsobené požerom zvyčajne malé.
Nasýtené samičky sa po spárení so samcom uchyľujú k trávniku, kde každá nakladie do vlhkej pôdy až 35 vajíčok. Prvé malé pandravy sa z nich liahnu už v druhej polovici leta a ihneď začínajú požierať korienky.
Prečítajte si tiež
Väčšie populácie pandráv sa môžu prejaviť žltnutím drnov tráv až úplným schnutím trávnika. Tento jav dobre poznajú ich predátory, najmä škorce, vrany či ježkovia, ktoré trávnik úmyselne rozrývajú, aby sa k bucľatým pandravám dostali.
Menej vyberavý chrústik záhradný
Podobným druhom je chrústik záhradný (Phyllopertha horticola), ktorý je menší (asi 12 mm), no farebne nápadnejší ako chrústik letný. Obľubuje záhrady, sady, lúky a iné trávniky.
Chrústiky záhradné sú aktívne počas slnečných dopoludní a hromadné roje možno pozorovať najmä v júni. Životný cyklus tohto druhu trvá len jediný rok.
Samice sa po párení zahrabávajú do pôdy a kladú vajíčka v blízkosti trsov tráv, približne štyri centimetre hlboko. Postupne, ako sa samica prehrabáva pôdou, kladie každých asi šesť centimetrov jedno vajíčko. Spolu ich takto rozdistribuuje približne 50.
Vyliahnuté pandravy rastú rýchlo a už s príchodom jesene dosahujú dospelú veľkosť. V nej prezimujú a na jar sa zakuklia, aby sa z nich po pár týždňoch stali imága.
Dospelé jedince ohrýzajú listy, kvety a plody rôznych rastlín. Z pozorovaní záhradkárov vyplýva, že najradšej si pochutnávajú na ružiach, jahodách, čerešniach, jabloniach, ale aj duboch, lieskach a brezách.
Kým chrústik letný preferuje pre vývin lariev suchšie lokality, chrústik záhradný má radšej miesta s vyššou pôdnou vlhkosťou. Samice oboch druhov zvyknú klásť vajíčka v miestach, kde sa samy úspešne vyvinuli. Ide teda o jav, keď väčšinou neriskujú s hľadaním nových stanovíšť a stavia na istotu.
Niektoré výskumy však hovoria, že samice môžu preletieť za život aj štyri kilometre v snahe nájsť nové zákutie, kde by nakládli svoje vajíčka.
V záhrade skôr zriedkavý chrústik
Samotných chrústikov je ešte viac druhov. Príkladom môže byť aj chrústik (Amphimallon burmeisteri), ktorý sa podobne ako predchádzajúce druhy vyskytuje koncom jari a začiatkom leta.
V záhradách ho však možno vídať menej často, keďže obľubuje hlavne voľne rastúce druhy, napríklad brezu, dub, lipu, topoľ a vŕbu. Len občasne ho možno nájsť aj na ovocných stromoch.
Rady biológa: Ako využiť prírodné vzťahy na zníženie množstva chrústov a chrústikov v záhrade
- Najúčinnejším zdrojom regulácie chrústika v trávnikoch je podpora jeho prirodzených nepriateľov, ako sú napríklad drozdy, škorce, krtkovia a ježe. Hoci škorce nepatria medzi obľúbené vtáky záhradkárov, práve v čase hniezdenia sa živia veľkým množstvom hmyzu vrátane jeho lariev.
- Ak si nechceme do pôdy zaniesť chémiu, overenými ničiteľmi pandráv chrústikov sú entomopatogénne dravé hlístice (Heterorhabditis bacteriophora). Tie sa vo vlhkej pôde rýchlo množia a znížia počet pandráv v miestach aplikácie. Je vhodné ich používať len lokálne, napokon, môžu byť patáliou aj pre ostatnú užitočnú pôdnu faunu.
- Imága – dospelé jedince chrústikov, ktoré možno zbierať aj manuálne, podobne ako mandelinky. Najjednoduchšie sa chytajú počas sychravého počasia alebo skoro ráno, keď sedia na listoch drevín. Dajú sa zbierať buď priamo z dreviny, alebo striasaním na plachtu rozprestretú pod korunou stromu.
- Plošné chemické postreky môžu záhrade viac uškodiť ako pomôcť. Práve zdravá pôda plná života je základom pre dlhodobo udržateľnú vitálnu záhradu. Pôdna fauna udržuje nielen nenahraditeľný kolobeh živín, ale aj zamedzuje vzniku jednoduchých plesní a ich spór, ktorých prítomnosť naše zdravie rozhodne nezlepší.
Galéria k článku
Zdroj: časopis Záhrada
