Čo znamená druhý výsev a ktorú zeleninu môžeme v lete vysievať? Viac prezradil v rozhovore odborník na osivá
Viete, že niektoré druhy či odrody zeleniny možno vysievať počas jednej sezóny aj viackrát? A prečo sa do toho pustiť, čo tým získate a najmä ako na to?
Viac o druhom vysievaní počas leta nám v rozhovore prezradil Václav Prášil, skúsený pestovateľ z českej šľachtiteľskej spoločnosti SEMO.
Špecifiká druhého výsevu
Čo znamená druhý výsev?
Ak máme nejakú zeleninu naozaj radi, môžeme ju počas roka vysiať niekoľkokrát. Týka sa to napríklad šalátov alebo reďkoviek, kedy môžeme stihnúť hneď niekoľko zberov. A tomu hovoríme druhý výsev.
Je toto isté ako letný výsev?
Je to veľmi podobné. Na letný výsev by som označil skôr plodiny, ktoré môžeme vysievať iba v lete, ako napríklad okrúhlicu alebo japonskú reďkovku.
O akom časovom rozsahu sa bavíme v prípade druhého výsevu? Kedy vieme začať?
Môžeme začať, keď sa nám uvoľní nejaké miesto na záhrade. Spravidla by som povedal, že je to jún, koniec mája.
Ako správne načasovať druhý výsev? Má nejaké svoje špecifiká?
Akonáhle máme miesto, môžeme v podstate vysievať. Čo sa týka plodín, ako sú šaláty a reďkovky, tie môžeme vysievať hneď, ako nám vznikne voľné miesto. Pri už spomínanej japonskej reďkovke musíme počkať až na ten správny termín.
Zelenina vhodná na druhý výsev
Skúsme si na úvod vymenovať niekoľko druhov zeleniny, ktoré sa dajú vysievať aj na konci jari alebo v lete.
Druhý výsev môžeme robiť pri šalátoch a kôpri. Tu by som zdôraznil odrodu Mamut, ktorá lepšie znáša vysoké teploty. Potom môžeme vysádzať alebo vysievať odrody ranej brokolice, kaleráby, karfiol, kel, samozrejme reďkovky. Tiež cibuľu, ak ju máme radi na zväzočky. Potom tam máme fazuľu na struky, hrášok, pažítku. Na ďalší rok si môžeme pripraviť pekingskú kapustu, reďkev a okrúhlicu.
To je veľké množstvo zeleniny, ktoré ešte vieme vysievať práve počas druhého výsevu. Existuje nejaké pravidlo, podľa ktorého si pamätáme, ktoré druhy zeleniny môžeme vysievať?
Pravidlo neexistuje, ale dá sa povedať, že ide o druhy, ktoré majú krátku vegetačnú dobu. Prípadne pri druhoch, ktoré majú široké spektrum odrôd, vyberáme odrody s krátkou vegetačnou dobou, aby sme stihli ešte zber úrody.
Podmienky druhého výsevu a zberu
Dokedy môže prebiehať zber druhej úrody?
Samotný zber môže prebiehať v priebehu celého leta, prípadne až do zimy. Niektoré druhy môžeme ponechať na záhone aj v počas chladných a mrazivých dní.
Keď vysievame zeleninu v období júna, máme k dispozícii menej výsevnej plochy, keďže časť z nej je obsadená v zásade až do jesene. Kam teda môžeme siať?
Buď budeme počítať s tým, že niektoré druhy potrebujeme vysievať neskôr a necháme si pre ne miesto, alebo vysievame tam, kde sa uvoľní miesto po plodinách, ktoré sme už zozbierali. Môžu to byť veľmi skoré druhy ako reďkovky, šaláty, špenát, valeriánka. Prípadne trochu neskoršie výsevy zvládame aj po cibuli, cesnaku a hrášku.
Takže bežne sa stáva, že sa v júni uvoľní nejaký záhon?
Určite. Po druhoch zeleniny, ktoré som spomínal, je to spravidla počas júna, najneskôr začiatkom júla.
Je potrebné na druhý výsev pripraviť aj pôdu?
Nie je potrebné robiť nejaké špeciálne kroky. Odporučil by som len zbaviť políčko buriny, dať tam prípadne nejaké hnojivo a pôdu prekypriť v prípade, že je zľahlá, aby rastlinky mali ten najvyšší komfort.
Môžeme vysievať aj nejaké kombinácie zeleniny?
Ja nie som veľkým fanúšikom kombinácií zelenín. Ak vykonávame ochranu rastlín, komplikuje to výber prípravkov, manipuláciu pri zbere alebo rôzne ďalšie práce, ktoré na záhone potrebujeme vykonávať.
Starostlivosť o rastliny z druhého výsevu
V čom sa odlišuje druhý výsev od prvého – jarného?
Hlavne v tom, že máme úplne iné vlahové a teplotné podmienky. Väčšinou býva teplejšie a vládne väčšie sucho. Preto dbáme na dostatočnú zálievku a starostlivosť o danú plodinu. Predídeme tak tomu, že nám plodiny iba vyklíčia – alebo nám ani nevyklíčia – a následkom sucha uhynú.
Zostaňme pri tejto téme. Ako vieme ochrániť už malé rastlinky pred teplom a UV žiarením tak, aby nám nezhoreli?
Ideálne je využiť bielu netkanú textíliu, ktorou môžeme záhon prikryť. Znížime tým vyparovanie vody z pôdy a dochádza aj k určitému zatieneniu, takže priame slnečné žiarenie nespôsobuje také škody, aké by spôsobilo, keby tam textília nebola.
Ako často v tomto období záhony polievať?
To je zložitá otázka. Záleží na aktuálnych poveternostných podmienkach. Ak svieti ostré slnko a k tomu ešte pofukuje vietor, pôda vysychá oveľa rýchlejšie, ako keď je pod mrakom a je bezvetrie. Napríklad mrkvu z letného výsevu by som odporučil zalievať denne, minimálne každý druhý deň, aby nevyschla.
Je ešte niečo, na čo by sme si mali dať pri druhých výsevoch pozor?
Hlavne si musíme vyberať odrody, ktoré sa na letné výsevy hodia. Napríklad v prípade reďkoviek máme odrody, ktoré sú veľmi skoré, ale ak ich vysejete v lete, vytvoria vám iba kvet a úroda nebude žiadna. Preto je lepšie voliť odrody ako ‘Tercia’, ktoré sú odolné voči vybiehaniu do kvetu. To isté sa týka aj šalátov, kde je odolnosť voči vybiehaniu do kvetu rovnako ako u reďkoviek testovaná.
Druhy zeleniny, ktoré vysievať v júni
Poďme k témam, ktoré nás určite zaujímajú najviac. Začneme júnovým výsevom a skúsme si povedať, ktoré druhy alebo odrody zeleniny môžeme vysievať v júni?
Tu by som odbočil a spomenul druhy, ktoré môžeme v júni vysádzať. To znamená, že si doma dopredu nachystáme sadeničky, ale na záhon ich dávame až v tomto čase, keď sa tam uvoľní miesto. Z druhov by som spomenul hlavne baklažán, vodný a cukrový melón. A potom pór, kedy vlastne máme aj pór zimný – odroda sa volá ‘Odrýn’. Môžeme ho zbierať celú zimu a pokiaľ je dobré počasie, aj celú zimu rastie. Ak ho zbierame niekedy vo februári alebo marci, vyberáme zo zeme naozaj krásny a veľký pór.
Čo sa týka druhov z výsevov, sú to tie štandardné zeleniny ako reďkovka, cibuľa na zväzočky, šalát, špenát. Potom tam môžeme vysiať alebo si tiež pripraviť sadenice brokolice, karfiolu, kalerábu a kapusty. Tu by som spomenul zaujímavú odrodu ‘Murdoc’. Je to odroda špicatej kapusty, ktorá je veľmi dobrá do šalátov. Je to teraz, povedal by som, módna záležitosť.
Veľmi obľúbeným druhom, čo sa týka pestovania, je aj sladká, prípadne supersladká kukurica. V prípade supersladkých môžem odporučiť odrodu ‘Luminox’ alebo ‘Longa’ – skôr by som odporučil ‘Luminox’, pretože je skoršia. Zaujímavou odrodou s dvojfarebnými zrnami je odroda ‘Ramondia’ a v prípade sladkých by som odporučil odrodu ‘Elán’. Tieto kukurice nie je problém vysiať takto neskoro, pretože ich budeme zbierať v priebehu augusta a začiatkom septembra.
Druhy zeleniny, ktoré vysievať v júli
Prejdime ďalej, od júna k júlu. Vonku sa nám ešte viac otepľuje a klesajú zrážky. Ktoré druhy alebo odrody zeleniny môžeme vysievať práve v júli?
Môžeme pokračovať výsevom štandardných druhov, ktoré som menoval už viackrát, ako je šalát alebo reďkovka. Práve v júli a potom do polovice augusta prichádza čas na výsev špecifických plodín, ktoré potrebujú byť vysiate až v júli alebo v auguste, a to je pekinská kapusta a reďkev s veľkými, dlhými bielymi koreňmi – nie sú to štandardné malé reďkovky. Ešte spomeniem také špecifikum – čiernu reďkev, ktorá je guľatá a mnohonásobne väčšia ako štandardná reďkovka. A ďalším druhom, ktorý môžeme takto vysievať, je okrúhlica.
Sú to zeleniny pôvodom z Japonska alebo z Ázie a zvyknuté na iné podmienky. Musíme ich vysievať až takto neskoro, inak nám vytvoria iba kvet a žiadny úžitok z nich mať nebudeme.
Je ešte nejaké iné špecifikum júlového výsevu?
Nepovedal by som, že je tam nejaké špecifikum. Čo sa týka týchto troch druhov, je nutné ich vysievať až takto neskoro. Pri ďalších zeleninách, ktoré by sme mohli vysievať cez leto, je akurát potrebné dávať si pozor na vlahové podmienky, prípadne na úpal slnkom.
Čo sa stane, keď niektoré z tých odrôd, ktoré ste spomenuli pri júni, vysejeme v júli?
Záleží na tom, o čom je reč. Čo sa týka reďkoviek, tam nebude žiadny problém. Pri šaláte by to malo byť tiež v poriadku, pretože sú to odrody určené na letné pestovanie a mali by sa držať bez toho, aby vykvitli. Ale môže sa nám stať, že ak si vysejeme napríklad brokolicu alebo karfiol, nedozrejú nám včas. Budeme ich mať síce na záhrade celé leto aj časť jesene, ale už z nich nemusíme mať žiadny úžitok.
Druhy zeleniny, ktoré vysievať v auguste
Vieme niektoré druhy zeleniny vysievať aj v auguste?
V auguste už je pomerne neskoro, ale stále máme nejaké varianty, čo sa dá na záhradku dať. Stále môžeme vysiať reďkovku, šalát a špenát. Môžeme vysiať aj ozimnú cibuľu, ktorú budeme zbierať až ďalší rok neskôr na jar – v máji, v júni.
V auguste a prvej polovici septembra môžeme vysievať okrem ozimnej cibule aj dlhšie ozimné kultúry. Ide hlavne o špenát, kde by som odporučil odrodu Piáno alebo ozimný šalát, veľmi vhodná odroda je Humyl. V neposlednom rade sa dá vysievať valeriánka poľná, z ktorej môžeme mať veľmi skorú úrodu napríklad vo februári.
V auguste už teda nevieme vysiať nič, z čoho by sme ešte zbierali úrodu v tom istom roku?
Reďkovku, šalát a špenát ešte môžeme vysiať a zberať tento rok.
Informácie na obale semien
Spomínali ste, že niektoré druhy sú určené na jarný a niektoré na neskorý výsev. Vieme si to prečítať aj na obale, keď si kupujeme semienka?
Budem sa držať modelového príkladu – reďkovka a šalát. Pri týchto druhoch máme odrody, ktoré sú určené na jarný výsev, prípadne na rýchlenie v skleníkoch. A potom máme odrody, ktoré sú určené na celoročné pestovanie. Tie nám, samozrejme, poskytnú veľmi dobrú úrodu aj na jar. Majú však tú výhodu, že ich môžeme vysievať celoročne.
Najväčším problémom u odrôd, ktoré nie sú určené na celoročné alebo letné pestovanie je to, že začnú tvoriť kvet namiesto toho, aby tvorili hlávku šalátu alebo buľvičku reďkovky.
My ako firma tieto informácie uvádzame na obaloch. Na každom obale je tiež uvedené odkedy dokedy je možné vysievať, prípadne vysádzať, a potom aj zbierať.
Škodce a choroby pri neskoršom výseve
Ako je to so škodcami a chorobami pri neskorších výsevoch?
Je to oveľa horšie ako na jar. Napríklad v prípade kapustovitej zeleniny, kam spadá reďkovka, kel, karfiol, brokolica, je oveľa väčší tlak škodcov. Najväčší problém je so škodcami, ktoré sa stihnú namnožiť a prilietajú aj z okolia. Je ich oveľa viac, ako na jar. Samozrejme sa týmto plodinám nevyhýbajú ani choroby.
O akých škodcoch sa rozprávame?
Ide napríklad o skočky, vošky. Prípadne môže začať škodiť aj siatica, ktorá na jar určite nehrozí.
Správna voľba odrody a termín zberu
Je ešte niečo, čo sme možno nespomenuli, alebo na čo by si mali dať pestovatelia pozor?
Chcel by som zdôrazniť správnu voľbu odrody. Pretože je dôležité nezamieňať alebo nepliesť si pojem neskorá odroda, čo neznamená neskorší výsev a neskorší zber. Neskorá odroda znamená to, že ju na pozemku budeme mať dlho. Typický problém vzniká napríklad pri mrkve. Ak chceme robiť neskorší výsev mrkvy, ktorý je vhodnejší aj z hľadiska skladovania, je vhodné zvoliť ranú odrodu. Dáme ju tam síce neskoro, ale ona za tých 90 – 100 dní vytvorí koreň a správne dozreje. Neskorá odroda by nám žiadny koreň už nevytvorila. Tú je potrebné vysiať v marci a potom ju zberáme tiež neskoro – spolu s ostatnými poslednými výsevmi.
Ktorý termín v roku je hraničný na zber úrody? Vieme sa tešiť z úrody aj v decembri?
V prípade, že nebude mrznúť, čo posledné roky veľmi nemrzne, môžeme zberať úrodu v podstate počas celej zimy. Limitujúci je len silý mráz, kedy nie sme schopní zeleninu zo zamrznutej zeme dostať. Je dobré organizovať záhradu tak, aby sme nemali kúsok tam a kúsok na druhej strane. Plodiny, ktoré chceme mať dlho na záhone a zberať ich neskôr, by mali byť pri sebe a nenarušovať zbytočne celistvosť pozemkov.
V prípade veľmi neskorých zberov odporúčam napríklad nechávať si na záhone mrkvu. Ak nemáme správne skladovacie priestory, napríklad pivnicu, necháme si ju tam. Ona vydrží, nič sa jej nestane, a v prípade, že ju nezvládneme zozbierať, na jar ju len zlikvidujeme.
Pán Prášil, ďakujeme za to, že ste prišli medzi nás a mohli sme sa porozprávať práve o druhých výsevoch, ktoré nás čakajú. Veríme, že mnohým záhradkárom sme vnukli inšpiráciu, ktoré druhy a odrody možno zvážiť pri druhom výseve.
Text: Václav Prášil zo spoločnosti SEMO, Eva Fačková
Rozhovor prešiel redakčnou úpravou
Foto: isifa/Shutterstock
Dobrý deň, chcem sa opýtať 1x v živote si idem vypestovať vlastné priesady zo…