Starodávny prírodný liek, ktorý precestoval svet. Aké účinky má dubová kôra?

Dubová kôra patrí medzi najstaršie liečivé suroviny, ktoré ľudstvo používa naprieč kontinentmi. Čo presne obsahuje, ako pôsobí na pokožku, sliznice a trávenie a kde sa stretáva tisícročná tradícia s modernou vedou?

Dub je strom, ktorý si rešpekt žiadať nemusí, jednoducho ho dávno má. Nielen pre svoju majestátnosť a dlhovekosť, ale aj preto, akú dôležitú úlohu zohráva v liečiteľských tradíciách po celom svete. Od európskych kláštorov cez ázijskú tradičnú medicínu až po domorodé kmene Severnej Ameriky – dubová kôra sa opakovane objavuje ako univerzálny prírodný liek.

A hoci si moderná veda zakladá na presných dôkazoch a klinických štúdiách, jedno sa dubu uprieť nedá – ľudia mu dôverujú už tisíce rokov. Dub nám tak pripomína, že nie všetko staré je dávno nahradené a nie všetko prírodné je nevedecké. Niekedy sa len čaká na chvíľu, kým moderná veda dopíše poslednú kapitolu.

Dub ako liečivá rastlina vo svete

Rod Quercus zahŕňa stovky druhov a mnohé z nich sa tradične využívajú v liečiteľstve. Prehľadová štúdia z roku 2020, publikovaná v odbornom časopise Evidence-Based Complementary and Alternative Medicine, poukazuje na to, že domorodé kultúry po celom svete používali dub pre jeho protizápalové, antibakteriálne a antioxidačné účinky už po celé stáročia.

V Európe bola dubová kôra súčasťou liečby hnačiek, kožných zápalov, hemoroidov a zápalov ústnej dutiny. V indických oblastiach Kumaon a Garhwal sa druh Quercus leucotrichophora používal pri infekciách močových ciest, bolestiach žalúdka, hnačkách, dyzentérii, astme, krvácaní či močových ťažkostiach. V Ázii sa dub uplatnil pri liečbe infekčných ochorení, kožných problémov a zápalových stavov.

Kórejská ľudová medicína ho pozná ako účinný prostriedok proti hnačke a kožným ochoreniam, zatiaľ čo v Malajzii sa dubové hálky (Quercus infectoria) tradične používali na ošetrenie rán po pôrode. Aj v Severnej Amerike pôvodné domorodé kmene považovali dub za silné antiseptikum a posilňujúci prostriedok.

Ak sa rovnaká rastlina objaví v liečiteľských systémoch, ktoré medzi sebou historicky nemali kontakt, ide o jasný signál, že jej účinky nie sú len výsledkom náhody alebo viery.

Prečo práve kôra z dubu letného?

V európskej fytoterapii zohrávajú hlavnú úlohu najmä dva druhy: dub letný (Quercus robur) a dub zimný (Quercus petraea). Ich kôra má veľmi podobné chemické zloženie aj účinky, a preto sa z liečivého hľadiska považujú za zameniteľné.

Najcennejšia je kôra z mladých konárov, ktorá sa zbiera na jar a v lete. Vtedy obsahuje najvyšší podiel biologicky aktívnych látok.

Hlavné účinné látky v dubovej kôre

Hlavnými účinnými látkami dubovej kôry sú triesloviny, odborne označované ako taníny, pričom najvýznamnejšiu skupinu tvoria elagitaníny. Obsah trieslovín v dubovej kôre sa pohybuje medzi 10 až 20 %, čo z nej robí jednu z najbohatších rastlinných surovín v tejto kategórii.

Tieto látky majú výrazný sťahujúci účinok – znižujú opuch a zápal, obmedzujú drobné krvácanie a vytvárajú ochranný film na pokožke a slizniciach. Zároveň vykazujú antibakteriálne a antifungálne pôsobenie, ktoré bolo potvrdené v laboratórnych podmienkach.

Práve kombinácia účinkov v zmysle „stiahnuť, upokojiť a ochrániť“ vysvetľuje, prečo sa dubová kôra tradične používala pri stavoch, kde bolo potrebné utlmiť podráždené tkanivá.

Účinky a využitie dubovej kôry v praxi

Odvary a obklady

Pri kožných ochoreniach, ako sú ekzémy, dermatitídy, psoriáza, mokvajúce rany, uštipnutia hmyzom či drobné popáleniny, sa dubová kôra používa vo forme kúpeľov alebo obkladov. Triesloviny pomáhajú zmierniť svrbenie, stiahnuť pokožku, znížiť zápal a podporiť hojenie. Použitie v tejto oblasti je natoľko ustálené, že ho schválila aj nemecká Komisia E.

Na obklad stačí povariť 2 až 3 polievkové lyžice dubovej kôry v 0,5 litri vriacej vody približne 25 minút. Následne odvar preceďte, namočte do neho mäkkú tkaninu a prikladajte na postihnuté miesto.

Dubová kôra má svoje miesto aj pri zápaloch ústnej dutiny a hrdla. Kloktanie odvaru sa tradične využíva pri aftách, zápaloch ďasien, krvácaní ďasien a bolestiach hrdla. Sťahujúci účinok pomáha spevniť sliznice a obmedziť rast mikroorganizmov.

Vnútorné použitie

Jedným z najznámejších vnútorných použití dubovej kôry je podpora pri akútnej hnačke. Triesloviny znižujú sekréciu v črevách a pomáhajú upokojiť podráždenú črevnú sliznicu. Aj keď moderné klinické štúdie zatiaľ chýbajú, nemecká Komisia E toto použitie oficiálne odporúča.

Na vnútorné použitie sa 1 kávová lyžička dubovej kôry varí 10 minút v 0,2 l vody, potom sa nechá 10 minút vylúhovať v prikrytej nádobe. Pije sa 2 až 3-krát denne.

Kúpele a zábaly

Sedacie kúpele z dubovej kôry sa tradične využívajú pri hemoroidoch, kŕčových žilách a iných cievnych problémoch. Ich cieľom je znížiť opuch, svrbenie a zápal, pričom sťahujúci účinok hrá kľúčovú úlohu. Sedací kúpeľ si pripravíte tak, že 10 minút povaríte 50 až 150 g dubovej kôry na liter vody.

Podobne sa dubová kôra používala aj pri dne, reume a bolestiach kĺbov, najmä vo forme teplých kúpeľov a zábalov, ktoré mali uľaviť od zápalu a bolesti.

Vďaka schopnosti sťahovať tkanivá si dubová kôra našla uplatnenie aj pri nadmernom potení, predovšetkým vo forme kúpeľov nôh alebo celkových kúpeľov.

Čo na to moderná veda?

Laboratórne štúdie potvrdzujú, že dubová kôra má antibakteriálne účinky, napríklad proti baktériám rodu Staphylococcus, protizápalové pôsobenie a významný antioxidačný potenciál. Zároveň však treba dodať, že rozsiahle klinické štúdie na ľuďoch zatiaľ chýbajú. Tradičné použitie je silné a biologický mechanizmus účinku dáva zmysel, no moderná medicína zostáva opatrná.

Dubová kôra je chemicky aktívna, historicky dobre zdokumentovaná a oficiálne uznávaná v európskej fytoterapii. Triesloviny majú preukázateľný účinok najmä na pokožku a sliznice. Veda však oprávnene požaduje silnejšie klinické dôkazy.

Dub nás tak učí rovnováhe: rešpektu k starým poznatkom a zároveň kritickému mysleniu. Nie je to zázračný liek, ale rozhodne ani prázdna legenda.

Galéria k článku

Text: Rebeka Slobodová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: pmc.ncbi.nlm.nih.gov, www.ebsco.com, hugokaempf.de