Jesennú výsadbu cibule ešte stále stíhate. Oproti tej jarnej má svoje špecifiká

  • 28.10.2021

Bez cibule sa v kuchyni prakticky nezaobídeme. Ide o druhovo veľmi bohatú zeleninu. Viete ale, že si ju čerstvú môžete dopriať aj počas zimy? 

Cibuľa

Aromatická a viac či menej štipľavá cibuľa tvorila odjakživa základ kuchyne. Konzumovala sa čerstvá, tepelne spracované aj zavarená. Poznali ju už starí Egypťania i Rimania, ktorých bojovníci sa jej šťavou dokonca potierali. Vraj aby im dodala silu, ktorú má. Kyslá kapusta bez nej prakticky neexistuje, rovnako ako zavarené uhorky či tradičný guláš a ďalšie v našich podmienkach bežné jedlá a pochúťky.

Najväčšej pozornosti sa teší cibuľa kuchynská (Allium cepa) s niekoľkými odrodami. Dobre sa skladuje, hoci rôzne odrody sa v tomto ohľade môžu výrazne líšiť. Sadzačka sa vysádza na jar a cibuľa sa zberá v lete. Viete však, že existuje aj zopár odrôd, ktoré sa môžu sadiť už na jeseň?

Výsadbu sadzačky ešte stihnete

Známou a aj v obchodoch na jeseň dobre dostupnou odrodou je napríklad Shakespeare. Sadzačku tejto odrody môžeme vysádzať od septembra do októbra, pokiaľ to však počasie dovolí, je možná aj výsadba v novembri.

Sadzačka musí do zimy stihnúť zakoreniť, no zároveň by nemala príliš vypučať. Dôležitým rozdielom oproti jari je hĺbka výsadby. Na jar sa vysádza tak, aby vrchol cibuľky mierne vyčnieval nad pôdny povrch alebo bol len ľahko prekrytý tenkou vrstvou zeminy. Pri jesennej výsadbe musí cibuľka prečkať aj silné mrazy, ktoré prichádzajú častokrát už o mesiac, preto sa vysádza 8 až 10 cm hlboko.

Jednotlivé cibuľky sadíme od seba na vzdialenosť približne 5 cm, v radoch s medzerou minimálne 25 cm. „Zimné“ odrody cibule pestujeme predovšetkým pre zelenú vňať, ktorá sa zbiera už skoro na jar, keďže klasické odrody cibule predbehne o niekoľko týždňov. Za pozornosť stoja aj mladé cibuľky, ktoré sa na jar vytvoria. Čo na jar neskonzumujeme, necháme normálne dozrieť. Istou nevýhodou môže byť kratšia skladovateľnosť dozretých cibúľ, hoci niektoré odrody sú výnimkou.

Výsadba cibule

Sadzačka vhodná na jesennú výsadbu

Žlté odrody na jesennú výsadbu:

  • Shakeaspeare – dá sa veľmi dobre skladovať a je pre ňu typický veľký výnos.
  • Radar – má pevnú vonkajšiu suknicu, dá sa krátkodobo skladovať.
  • Senshyu Yellow – je vhodná predovšetkým na suchý zber plocho guľovitých cibúľ.

Červené odrody na jesennú výsadbu:

  • Rolein – má guľovitý tvar so silnou šupkou a bordovočervenou farbou, je vhodná na krátkodobé skladovanie.
  • Electric – je určená najmä na priamu spotrebu.

Biele odrody na jesennú výsadbu:

  • Silvermoon – má jemnú chuť

Zber cibule

Kedy uprednostniť jesennú výsadbu?

Keď máme záhradku v suchej oblasti a zároveň je problém so zálievkou, jesenná výsadba môže byť výhodou. Cibuľa totiž na svoj štart využije aj jesennú a zimnú vlahu. V porovnaní s výsadbou na jar je potom v takejto oblasti úroda vyššia.

Poznáte zimnú cibuľu?

Hovorí sa jej cibuľa zimná alebo aj vytrvalá (Allium fistulosum) a je to príbuzná cibule kuchynskej. Jej zelená vňať je bohatým zdrojom vitamínu C, je ho tam oveľa viac než v listoch klasickej kuchynskej cibule. Dá sa použiť do rôznych nátierok, krémov, polievok alebo šalátov, použitie je podobné ako pri pažítke. Mladé cibule sa hodia ako základ teplých pokrmov a tiež nasurovo do zeleninových šalátov či chuťovo ostrejších nátierok.

Aj ozimnej cibuli vyhovujú rovnaké pestovateľské podmienky ako cibuli kuchynskej, čiže slnečné a dobre vetrané stanovište, ako aj hlinitopiesočnatá pôda s neutrálnym alebo mierne zásaditým pH. Rastliny v ťažkej ílovitej pôde alebo vysadené v polotieni sú oveľa náchylnejšie na hubové choroby.

Je dostupná najmä v podobe semien. Vysievame ju na jar alebo od začiatku jesene až do zimy. Pri neskorých výsevoch v októbri či začiatkom novembra záhon zakryjeme netkanou textíliou alebo čečinou či mulčom. Keďže prezimuje, zelenú vňať získame oveľa skôr, ako keď vysadíme na jar sadzačku. Ako trvalku ju pestujeme v trsoch, po 2 – 3 rokoch trsy rozdelíme, a tým ju zmladíme.

Zimná cibuľa
Zimná cibuľa

Odrody:

  • Gerda, Entita, Bajkal, Satschen, – s bielymi suknicami
  • Red Toga – suknice do fialova

Záhon neprehnojíme

Cibuľa patrí medzi plodiny druhej trate, preto záhon nehnojíme nikdy čerstvým hnojom. V prípade, že je pôda vyčerpaná, pred výsadbou ju možno pohnojiť napríklad Cereritom. Hoci ide o úplne bežnú zeleninu, ktorú zvládnu pestovať aj deti, býva častým cieľom chorôb aj škodcov. Proti nim je účinná prevencia. Spočíva v jednoduchom pravidle, a to, že cibuľu nepestujeme opakovane na rovnakom mieste.

Dobrí aj nevhodní susedia

Dobrým susedom pre cibuľu sú rastliny z čeľade kapustovité, ďalej majorán, ktorý zvyšuje odolnosť proti hubovým chorobám a podporuje jej výraznú chuť. V blízkosti cibuľových záhonov môžeme pestovať aj jahody, repu, šalát alebo paradajky.

Čo sa týka striedania plodín, nemala by sa pestovať v rovnakom záhone po cesnaku alebo póre, čím by sa stala náchylnejšia na choroby a škodce. Vyhovuje jej výsadba napríklad po zemiakoch, po ktorých je pôda nielen prekyprená, ale stále dobre vyhnojená, hoci už „neprekypuje“ dusíkom.

Úroda cibule v rukách pestovateľa

Počas vegetácie

Cibuľa je na prihnojovanie nenáročná, v pôde by ale malo byť dostatok fosforu a draslíka. Počas sucha je vhodné záhony zalievať, inak vysadené cibule ostanú malé. Zalievame výdatnejšie, ale menej často. Slabá zálievka, ktorá zmáča listy a len tenkú vrstvu pôdy, je nielen takmer zbytočná, ale aj nebezpečná, pretože práve tento spôsob vedie k rozvoju hubových chorôb. Záhon odburiňujeme, zo začiatku aj zľahka kypríme. V suchých oblastiach môžeme aj mulčovať.

 

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku