Milujete gaštany? Vyberte si tieto odrody a budete sa tešiť z bohatej úrody

17. máj 2017Úžitková záhrada1

Gaštany zaraďujeme do skupiny škrupinového ovocia. Sú mimoriadne obľúbené najmä v kuchyni – ako výborná pochutina. Dajú sa bezproblémovo pestovať aj v menšej záhrade.

Milujete gaštany? Vyberte si tieto odrody a budete sa tešiť z bohatej úrody

Gaštany (Castanea sativa) botanicky zaraďujeme do čeľade Fagaceae. Tvoria vysoké statné stromy s guľovitými korunami. Pestujú sa najmä v južných krajinách Európy (Španielsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Portugalsko), kde má ich pestovanie dlhoročnú tradíciu a klimatické podmienky umožňujú pestovať širokú škálu odrôd. U nás sa pestujú hlavne v záhradách a parkoch, v okolitých krajinách však ostalo z minulosti niekoľko starých gaštanových sadov.

Gaštany

Dlhoveké dreviny

Gaštany patria medzi dlhoveké dreviny, na stanovišti ich vďaka tomu pestujeme dlhé desaťročia. Vďaka svojim rozmerom je potrebné ich pestovať v dostatočne širokom spone, optimálne 10 – 12 m od seba. Na pôdu nie sú náročné, viac im však vyhovujú kyslejšie pôdy, ktoré sú pre ich dokonalý rast prirodzenejšie. Koreňová sústava je pomerne hlboká, vyhnúť sa preto treba podmočeným pôdam a polohám s vysokou hladinou podzemnej vody.

Gaštan

Pri gaštanoch je jemne posunuté vegetačné obdobie. V praxi to znamená, že začínajú vegetovať pomerne neskoro. To je svojím spôsobom ich výhodou, nakoľko u nich zväčša nedochádza k poškodeniu neskorými jarnými mrazmi. Neskoré je tiež kvitnutie – zvyčajne až koncom júna. Súkvetia sú pri väčšine odrôd cudzoopelivé, na čo treba myslieť už pri výbere vhodnej odrody. Ako neskoro gaštany začnú vegetovať, tak neskoro následne aj vegetáciu ukončia – listy držia na strome často až do konca októbra. Dlhé vegetačné obdobie limituje rozšírenie pestovania gaštanov na južné a stredné polohy.

Gaštany

Gaštany možno pestovať ako semenáče alebo štepené odrody. Výhodou semenáčov je jednoznačne ich nízka cena, resp. možnosť dopestovať si ich prakticky zdarma doma. Negatívom je ich neskorý vstup do plodnosti a neisté vlastnosti budúcich plodov. Naopak, štepené odrody majú svoje vlastnosti vopred dané, čiže záhradkár vopred vie, čo má od konkrétnej odrody očakávať. Ďalšou výhodou je veľmi skorý vstup do plodnosti, nevýhodou je, naopak, vyššia predajná cena výpestkov.

Vyberáme odrody

Odrodový sortiment gaštanov je pomerne úzky. Najrozšírenejšie sú u nás slovenské odrody Bojar a Mistral vyšľachtené vo VÚOOD v Bojniciach. Čoraz častejšie k nám prenikajú aj odrody svetového šľachtenia – najmä francúzskeho pôvodu, ktoré vynikajú nielen veľkými plodmi a vysokými úrodami, ale tiež často svojou samoopelivosťou.

Bojar

Odroda Bojar
Bojar

Tvorí mohutné stromy s kompaktnými valcovitými korunami a veľmi dobrého zdravotného stavu. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú veľké, lesklé, tmavohnedej farby, na priereze bielej farby. Plodnosť z jedného stromu je do 80 kg.

Mistral

Mistral
Mistral

Odroda tvorí redšie košaté koruny guľovitého tvaru. Plody sú pretiahnutého tvaru, tmavohnedej farby, so smotanovobielym jadrom. Do plodnosti vstupuje pozvoľna, následne prináša pravidelné a vysoké úrody. S odrodou Bojar sa veľmi dobre vzájomne opeľujú.

Volou

Volou
Volou

Veľmi plastická odroda, ktorá sa u nás v posledných rokoch objavuje s úspechom. Vyznačuje sa umierneným rastom, možno pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Je úrodná, plody sú stredne veľké až veľké a veľmi sladké. Odroda je spoľahlivo samooopelivá.

Marionia

Marionia
Marionia

Vysokoúrodná odroda gaštana, určená prevažne do teplejších polôh. Vyniká veľmi veľkými chutnými plodmi s vysokou výťažnosťou jadra. Odroda je cudzoopelivá, dobre ju opelí napríklad odroda Volou. Od tej sa odlišuje predovšetkým väčšími plodmi, chuťou sa jej však nevyrovná.

 

 

Text a foto: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r.o.
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

  • avatar

    registrovaný 22. 8. 2017

    22. aug 2017

    &nbspGaštan na Slovensku v tej podobe, ako ho poznáme z minulosti končí. Najväčšie gaštanice v okolí Modrého Kameňa, ale aj v Malých Karpatoch a inde v posleddných desaťročiach hynú. Stromy čo žili stovky rokov a ďalšie stovky ešte mohli žiť… keby… Kosí ich tzv. “rakovina” gaštanov- hubové ochorenie spôsobujúce praskanie kôry a postupné odumieranie koruny. Strom potom ešte živorí- vyháňa z koreňa ešte dlhé roky, ale už nikdy sa nespamätá. Na severoamerickom kontinente už pred sto rokmi zlikvidovala táto pohroma prakticky všetky gaštany. Prirodzenú odolnosť voči tejto hube majú iba ázijské- japonské a čínske gaštany, ktoré sú voči nej rezistentné, ale ju aj prenášajú. V USA a Kanade majú aj línie pôvodných gaštanov z línií, ktoré prežili predchádzajúce pohromy a tiež majú rezistenciu. Takéto línie sa určite vyskytnú aj u Európskych gaštanov, ale zatiaľ ich myslím nikto cielene neselektuje. Preto som voči našim Európskym odrodám gaštanov veľmi skeptický a neverím v ich deklarovanú dlhovekosť v dnešnej situácii. Skôr sa treba zamerať na introdukciu odolných stromov z ázie, hoci legislatíva v tomto smere spí a nechápe že vojna o európsky gaštan je už prehratá a ak tu chceme nejaké gaštany mať aj o 50- 100 rokov, tak musíme sadiť odolné stromy z iných kontinentov a nie sa im brániť, lebo prenášajú chorobu ktorá tu už aj tak dávno úraduje. A popri tom hľadať odolnú európsku genetiku. Kto chce dnes sadiť gaštan pre svoje vnúčatá, ten sa musí pozerať po rezistentných stromoch z Ameriky a Ázie.


Pridaj tvoj komentár

avatar
:);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

Reklama