Mučenka: Liečivá rastlina s úchvatnými kvetmi a chutnými plodmi

Kvet mučenky uchváti svojou doslova neopakovateľnou krásou, plody vynikajúco chutia a celá rastlina je liečivá. Mučenka je ťahavá a bujne rastúca liana s úponkami, preto jej pri pestovaní poskytujeme oporu.

Pôvodným domovom originálnej liany – mučenky – je tropická a subtropická Amerika. Rod Passiflora je veľmi bohatý, je známych dokonca viac ako 500 rôznych druhov. Niektoré sú zaujímavejšie ako originálne kvitnúce okrasné rastliny, iné skôr vďaka chutným plodom a liečivým účinkom.

Asi 50 druhov mučeniek rodí konzumné plody. Kvôli plodom sa mučenky (najviac mučenka jedlá – Passiflora edulis, mučenka pleťová – P. incarnata a mučenka obrovská – P. quadrangularis) pestujú na plantážach na drôtených oporách vysokých asi 2,5 m.

V trópoch začínajú kvitnúť 5 – 6 mesiacov po vysadení a na zavlažovaných pozemkoch kvitnú a plodia celý rok. V subtrópoch začínajú kvitnúť vo veku 1 – 1,5 roka a kvitnú dvakrát do roka, na jar a na jeseň a zrejú 2 – 3 mesiace po kvete. Nechávajú sa rodiť 5 – 6 rokov, potom ich výnosy klesajú. Plody mučeniek s kvetmi ozdobenými jemnou korunkou z farebných tenkých vláskov sa zvyčajne nazývajú „granadilla“ (zo španielskeho označenia pre malé granátové jablko), s trúbkovitou korunkou kvetu sa nazývajú „marakuja“ podľa ich domorodého názvu.

Ako rastlinný suvenír

A ako sa mučenky dostali do Európy? Krásou kvetov upútali pozornosť cestovateľov, ktorí si ich ako rastlinný suvenír priniesli domov. Zo začiatku sa pestovali za oblokmi palácov a botanických záhrad, neskôr aj v mnohých dedinských chalupách.

Pri pestovaní mučeniek v našich podmienkach rešpektujeme priložený návod na pestovanie, pretože každý druh má vlastné nároky na teplo, svetlo a kvalitu substrátu.

Pre nás najvhodnejšími druhmi pestovanými na okrasu i pre chutné plody sú Passiflora edulis, P. ligularis, P. alata, P. coerulea, P. incarnata, P. maliformis, P. mollissima, P. quadrangularis. Špeciálne pre liečivé účinky celých rastlín sa pestujú Passiflora icarnata, P. edulis, P. ligularis.

Niečo z botaniky

Všetky teplomilné druhy pochádzajúce z trópov sú vždyzelené liany, z ktorých mnohé dorastajú i do výšky niekoľko desiatok metrov. Pomocou dlhých špirálovitých úponkov sa pevne prichytávajú na stromy a iné opory. Ich cieľom je vyšplhať sa čo najvyššie, k slnku. Na rôzne tvarovaných stopkách listov je umiestnených niekoľko párov nektárií.

Z pazúch listov vyrastajú veľké solitérne kvety, ktoré majú pod kalichom 3 veľké listene. Päťcípy kalich a koruna bývajú zrastené do miskovitého útvaru. Keďže kališné lístky sú neraz rovnako sfarbené ako koruna, kvet vyzerá ako jedna desaťpočetná koruna. Zvláštnosťou tohto rodu je farebne odlišná pakorunka tvorená niekoľkými sústredenými kruhmi dlhých či kratších a jemných výrastkov. Zo stredu kvetu vyrastá masívny stĺpik s piatimi tyčinkami na silných nitkách, vrchný jednopuzdrový semenník a tri robustné čnelky s veľkými bliznami.

V domovine kvet opeľuje hmyz a kolibríky, pri pestovaní v našich podmienkach sa o to musíme postarať my pomocou štetca namočeného do octu. Peľ berieme z inej rastliny a inej odrody.

Na svetle

Mučenky u nás pestujeme v nádobách s objemom minimálne 10 litrov alebo priamo v pôde vykurovaného skleníka. Keďže sú to liany, poskytneme im oporu. Môžeme ich nechať šplhať do výšky, do oblúka alebo okolo okna. Pôdu potrebujú kyprú, humóznu, hlbokú a drenážovanú.

Pravidelná zálievka je veľmi dôležitá najmä v období nasadzovania kvetov a plodov, pričom premokrenie nie je vhodné. Aj výživa so strednou dávkou dusíka musí byť v čase vegetácie pravidelná.

Mučenky umiestňujeme na najsvetelnejšie miesto, od čoho závisí kvitnutie a kvalita plodov. Neznášajú prievan, v ktorom prestávajú kvitnúť. Väčšina druhov vyžaduje teplotu prostredia 18 – 24 °C, teplomilné 24 – 26 °C (prezimujú pri teplote 10 – 15 °C), tropické do 30 °C (prezimujú nad 15 °C). Odolné druhy znesú aj 1 °C, krátkodobo i –2 °C. Mučenky zvyčajne letníme vonku a zimujeme vnútri.

Na jeseň pred zazimovaním ich výrazne rezom skrátime, cca o jednu tretinu. Bočný obrast skracujeme na 1 – 4 očká. Na jar kvetináč vyložíme na balkón alebo do záhrady k mriežke, po ktorej sa bude ťahať, zaplní ju a prinesie krásne kvety, prípadne i plody.

Množíme

Mučenky množíme niekoľkými spôsobmi. Semenáče často zakvitnú už v 2. roku. Vyzreté odrezky s 2 – 4 listami pred zapichnutím do pôdy stimulujeme koreňovým práškovým stimulátorom. Vhodné sú i potápanie a koreňové odrezky. Stáva sa, že okolo rastliny vyrastá z koreňov množstvo nových jedincov, ktoré môžeme presadiť. Teplota pri klíčení semien a zakoreňovaní odrezkov by mala byť okolo 25 °C.

Liečivá mučenka

Mučenka predstavuje akúsi malú lekáreň proti mnohým i vážnym civilizačným ochoreniam. Starí Mayovia napríklad verili, že mučenka prináša krásne sny a „rozpúšťa“ srdcové problémy.

• Šťava mučenky obsahuje okrem vody 2,4 % bielkovín, 2,5 % tuku, 17 % sacharidov, 2,2 % kyselín, 3,7 % vlákniny, 1,2 % popolovín. Je bohatá na vitamín C (30 – 50 mg%). Obsahuje tiež vitamíny B2, B3, B6, B9, vitamín E, ale aj provitamín A – 700 m. j., žltá odroda až 2000 m. j.. Je bohatá aj na horčík, vápnik, draslík, fosfor, meď. Železa (1,6 mg v 100 g) obsahuje viac ako vajcia (1,41 mg), pričom sa vďaka prirodzene vyššiemu obsahu vitamínu C veľmi dobre vstrebáva, čo pomáha anemikom.
• Podobne ako celá rastlina, i plody obsahujú účinné látky, ako sú lykopén, passiflorín a ďalšie karotenoidy. Flavonoidy a polyfenoly pomáhajú znižovať krvný tlak, podporujú trávenie a majú mierne preháňavý účinok. Zlepšuje tiež sexuálne funkcie a zvyšuje počet spermií. Prospievajú aj pri neurózach, nepokoji, úzkosti, nespavosti, predmenštruačnom syndróme a pri podráždených deťoch. Semienka mučenky znižujú v krvi hladinu lipidov, triglyceridov a cholesterolu.
• Mučenka v spojení s hlohom pomáha pri srdcovom zlyhaní
• Upokojujúce čaje z mučenky sa užívajú i na bolesti nervového pôvodu (napríklad pri bolestiach hlavy) ako denné sedatívum, lebo výrazne neznižujú sústredenie a netlmia pozornosť.

Krátky prehľad druhov

Mučenka jedlá

Ľudovo sa nazýva tiež purpurová granadila a má viacero variet. Mučenka jedlá
(Passiflora edulis) je vždyzelená rastlina pochádzajúca z Brazílie, kde dorastá do výšky 8 – 10 m. Priemer jemne voňavých kvetov je asi 8 cm. Pestuje sa v trópoch a subtrópoch pre purpurové plody – vajcovité, takmer guľaté bobule – dlhé cca 5 – 8 cm s hmotnosťou okolo 70 g, ktoré majú liečivé účinky. Dutina plodu obsahuje až 300 čiernych plochých semien obalených žltým šťavnatým mieškom. Aromatická, príjemne kyslastá šťava tvorí z hmotnosti plodu až 40 %. Pri pestovaní v byte ju upravujeme rezom. Kvety umelo opeľujeme, najlepšie napoludnie. Krátkodobo znesie teplotu 1 °C. Prezimujeme ju pri 10 °C.

Žltoplodej variete mučenky jedlej (Passiflora edulis f. flavicarpa Degener) sa hovorí marakuja. Má bujnejší rast a pestrejšie kvety. Aromatické a podstatne šťavnatejšie plody s hmotnosťou až 120 g sa využívajú na výrobu nápojov, džúsov, lekvárov. Pestuje sa podobne ako mučenka jedlá. Vyžaduje teplotu v rozmedzí 24 – 26 °C. Rodiť začína v 6 – 8 mesiacoch a v trópoch rodí celý rok.

Mučenka sladká

Pestuje sa v trópoch i subtrópoch Brazílie, Mexika, Peru a Austrálie ako sladká granadila. Jej asi 8 cm veľké žlté plody patria k najchutnejším.

Mučenka sladká (Passiflora ligularis) kvitne voňavými kvetmi s priemerom až 10 cm, u nás v skleníku od januára do augusta. Nároky na pestovanie má podobné ako mučenka jedlá.

Mučenka banánová

Mučenka banánová (Passiflora mollissima) je národným ovocím Kolumbie. Ide o subtropickú lianu rastúcu v Andách, ale i na Havaji a Novom Zélande.

Kvet s priemerom cca 8 cm má trúbkovitý tvar. Jemne plstnatý žltý plod s hmotnosťou okolo 100 g pripomína banán a je dlhý 12 cm. Má vynikajúcu sladkokyslastú chuť a z mučeniek je najmäkší. V porovnaní s ostatnými druhmi vyžaduje celoročne nižšie teploty a krátkodobo znesie i -2 °C.

Mučenka hroznovitá

Patrí medzi najkrajšie mučenky s prekrásnymi trúbkovitými šarlátovými kvetmi, ktoré kvitnú v hroznovitých súkvetiach.

Mučenka hroznovitá (Passiflora racemosa) sa pestuje v tropických oblastiach Ameriky a plodí dužinaté bobule plné hnedočiernych semien so 100 % klíčivosťou. Pôdu vyžaduje ľahkú a priepustnú s dobrou drenážou a bohatou zálievkou v lete, v zime, naopak, s minimálnou. Prezimujeme ju pri teplote nad 15 °C.

Mučenka jablčná

Pestuje sa v Ekvádore a Kolumbii, kde dorastá do 5 m. Plod mučenky jablčnej (Passiflora maliformis) sa podobá jablku. Je takmer guľovitý s priemerom 5 cm a ostávajú na ňom kališné lístky. Zelenobiele voňavé kvety s fialovými škvrnami a s priemerom cca 8 cm sú po obvode skrášlené korunkou bielych bŕv. U nás kvitne v júli až v auguste. Dužina plodu chutí skoro ako hrozno.

Mučenka hroznolistá

Mučenka hroznolistá (Passiflora vitifolia) pochádza z trópov Venezuely a Kolumbie, kde dorastá do výšky 6 m.

Jej rúrkovitý kvet patrí medzi najatraktívnejšie. Známy je najmä červenokvetý kultivar Scarlet Flame. Bohato kvitne celé leto a dobre sa rozmnožuje pomocou odrezkov. Sladkokyslé plody sa podobajú plodom mučenky jablčnej a využívajú sa najmä na výrobu osviežujúcich štiav.

Mučenka obrovská

Mučenka obrovská (Passiflora quadrangularis) pochádza z Brazílie. Má cca 12 cm veľké kvety, ktoré treba ručne opeľovať.

Pestuje sa na tropických plantážach pre plody s dĺžkou až 30 cm a hmotnosťou 2 kg, ktoré majú v porovnaní s inými mučenkami vyšší obsah vitamínu C. Používa sa na výrobu štiav a jej nezrelé plody sa upravujú ako zelenina. U nás na pestovanie potrebuje teplý a vlhký skleník, kde v zime neklesá teplota pod 15 °C.

Mučenka najkrajšia

Bohatosťou kvitnutia je mučenka najkrajšia (Passiflora violacea) zrejme na prvom mieste, lebo kvitne stovkami prekrásnych kvetov veľkých 8 – 10 cm.

Kvety sú na dlhých stopkách atraktívne vyfarbené vo všetkých odtieňoch fialovej farby. Listy sú srdcovité, trojlaločné, hlboko vykrajované. U nás sa dobre pestuje v nádobách s obsahom cca 50 l. V lete je vďačná za umiestnenie na priamom slnku. Nie je mrazuvzdorná, na zimu podstatne skrátime výhony a prenesieme do zimoviska s teplotou okolo 15 °C.

Viete, že…

… kvet mučenky sa pre svoj tvar stal i náboženským symbolom? Keď kvet prvýkrát uvidel v 16. storočí jezuita Ferari, povedal „Passiflora“, čo v preklade znamená kvet utrpenia (passio – utrpenie, mučenie, flora – kvet). V kvete totiž uvidel symboly ukrižovania Krista. Desať okvetných lístkov mu pripomenulo 10 apoštolov, ktorí sa zúčastnili ukrižovania, 5 tyčiniek 5 Kristových rán. Korunka z jemných vláskov mu symbolizovala svätožiaru alebo tŕňovú korunu. Aj pápež bol krásou a tajomnou symbolikou taký uchvátený, že odporučil, aby sa tento kvet stal učebnou pomôckou pri šírení evanjelia v Amerike a pri obracaní pohanských Indiánov na kresťanov. Pomenovanie Passiflora sa stalo i odborným názvom. Aj naše pomenovanie rastliny – mučenka – má pôvod v slove mučenie. Jej ľudový názov je Kristova koruna.

Text Ing. Jaroslav Pížl
Foto isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Exotické krásky: Naučte sa ich pestovať Ako si vypestovať plumériu? Je to jednoduché a radosť vám bude robiť roky Zamilujte si cínie! Sú to vďačné kvety do vidieckych kytíc, vo váze vydržia aj viac ako týždeň Vyskúšajte osvedčenú exotiku – ázijské hrušky Rakytník: Dokonalý liek, ktorý si dopestujete v záhrade. Čo potrebuje a ako ho rezať? Spestrite si záhradu voňavými odrodami ruží

Urob si sámNajlepší spôsob, ako vypestovať silné a zdravé sadenice v interiéri, a prečo ich nie je dobré pestovať na parapetochUrob si sámOd jadra až po rastlinu: Ako si doma vypestovať avokádo a akú starostlivosť strom potrebujeUrob si sámJe naozaj dobré zalievať rastliny zriedenou kávou?Môj domAko sa starať o ľalie vo váze, aby vydržali čo najdlhšie?