Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

  • 02.12.2022

Machovka je na jeseň obsypaná oranžovými „lampášikmi“, ktoré sa s obľubou využívajú nielen v aranžérstve, ale niektoré druhy aj v gastronómii.

Machovka peruánska
Machovka peruánska, foto: Shutterstock

V lampášikoch je totiž ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Jeho sladko kyslastá chuť pripomína egreš, jahodu či ananás.

Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko. Je vzdialená príbuzná rajčiny či zemiaku, patrí spolu s nimi do čeľade Solanaceae.

Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta. Teplomilnejšie formy machovky sa pestujú u nás ako jednoročné. Výnimku predstavuje machovka čerešňová (Physalis alkekengi), zvaná židovská čerešňa, ktorá u nás prezimuje a pestujeme ju ako trvalku.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji
Na aranžovanie sa v našich končinách používa najmä machovka čerešňová. Tento druh sa odporúča konzumovať len v malom množstve. Foto: Shutterstock

Zoznámte sa s machovkou

Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm. Úroda môže byť podľa druhu až 4 kg z 1 m2. Kvety na dlhších stopkách vyrastajú jednotlivo v úžľabinách listov, rôzne veľké plody sú obalené trvalým nafúknutým kalichom, ktorý sa v prípade väčšiny machoviek v zrelosti roztvára. Plody niektorých druhov samovoľne opadávajú i s kalichom ešte pred dozretím, ale na zemi alebo pri uložení dozrejú.

Veľkosť plodov je od 2 až do 5 cm, väčšie bývajú najmä u šľachtencov. Vytrvalým machovkám často počas chladného obdobia vňať odumiera, ale na jar sa z koreňov celá rastlina znovu obnoví. Machovky pestované vonku v nádobe môžeme prezimovať vnútri na svetlom a chladnom mieste s teplotou 8 až 10 °C.

machovka
Foto: Shutterstock

Ako ju pestovať?

Väčšina machoviek vyžaduje slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište s optimálnou teplotou 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Mexické druhy a odrody sú odolnejšie ako juhoamerické. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. V predstihu pred sadením priesad vyhnojíme 1 m2 pôdy 3 až 5 kg dobre vyzretého kompostu, pridáme 40 g superfosfátu a 30 g 40 % draselnej soli.

Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 – 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 – 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. Sadíme ich tzv. na vodu, čiže do jamky nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, zahrnieme pôdou a opäť zalejeme.

V teplejších polohách ju môžeme vysievať začiatkom mája aj priamo do hniezd po 5 – 8 semien. Na urýchlenie zberu riadky nastielame čiernou polyetylénovou fóliou. Machovku však môžeme pestovať aj v skleníku, fóliovníku, parenisku, na balkóne, v zimnej záhrade aj v závesnom košíku na terase. Najvyššiu plodnosť dosiahneme pri pestovaní v krytých priestoroch, a to predĺžením vegetačného obdobia a dobrou výživou.

Okrem výsevu drobných semien množíme trvalé machovky plazivými pakorienkami, ale aj vrcholovými odrezkami a odkopkami.

Machovka
Foto: Shutterstock

Ošetrovanie počas rastu

Vyššie druhy priväzujeme ku kolíku. Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. V období nasadzovania plodov prihnojujeme priamo ku koreňom týmto roztokom: v 20 l vody rozpustíme 40 – 60 g superfosfátu, 40 – 80 g 40 % draselnej soli a 40 g liadku.

Machovka kvitne a plody dozrievajú priebežne a dlhodobo až do mrazov. Ich zber sa začína asi 1,5 – 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Pri niektorých odrodách sa pri dozrievaní na povrchu vylučuje lepkavá nevoňavá látka, ktorá po dozretí plodu zmizne.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji
Machovka čerešňová je vhodná na aranžovanie. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok. Pri tomto druhu sa odporúča konzumácia iba v malom množstve, napríklad ako lieku. Foto: Shutterstock

Získavanie semien

Od polovice leta bohato a stále kvitnú. Často sú cudzoopelivé, dobre ich opeľujú najmä včely. Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov. Po odtrhnutí ich necháme ešte chvíľu na slnku, aby celkom dozreli. Potom dužinu rozpučíme a na sitku oddelíme od semien, ktoré na papieri dosušíme.

Semená môžeme od dužiny oddeliť aj tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 – 20 g semien s priemerom cca 1 – 2 mm. Semená sú veľmi malé, 1 000 kusov má hmotnosť iba 2 – 2,5 g.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji
Foto: Shutterstock

Čo obsahujú plody machovky?

Šťavnaté plody machovky dosahujú najmä v prípade šľachtených odrôd veľkosť až 60 – 70 g. Chuť sa líši podľa odrôd, no chutia osviežujúco a vzdialene pripomínajú jahody, egreše či ananás. Obsahom výživových látok sa podobajú rajčinám, ale tiež i goji, čo má však len 13 % bielkovín, zatiaľ čo machovka až 16 % bielkovín. Okrem toho obsahuje 10 – 12 % sacharidov, 1 % kyseliny citrónovej, 6 – 8 % sušiny, vlákniny a ako jediná zo zelenín aj vysoké percento pektínu. Svojím obsahom vitamínu C, 50 mg%, prevyšuje aj citróny.

Obsahuje tiež betakarotén a karotenoidy, horčinu physalin, niekoľko alkaloidov (najmä machovka čerešňová – Physalis alkekengi, preto jej plody jeme v malom množstve len ako liek), organické kyseliny, z minerálov draslík, vápnik, železo a stopové prvky, flavonoidy a škálu protirakovinových látok.

Dôležité je si uvedomiť, že tieto rastliny patria do čeľade Solanaceae ako napríklad zemiaky, a teda okrem plodov vybraných odrôd je celá rastlina jedovatá.

shutterstock 1564139389
Machovka dužinoplodá (Physalis philadelphica), Foto: Shutterstock

Liečivá machovka

V americkej domovine sa tamojšie druhy machoviek od nepamäti bohato využívali aj na liečenie. U nás liečebný význam plodov najmä druhu Physalis alkekengi objavil už dávno známy prírodný lekár Mathioli. Nedávno vedci objavili až 14 látok so silnými protirakovinovými účinkami v machovke dužinoplodej (Physalis philadelphica).

Machovky však pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Tým, že sú močopudné, pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene. Obsahujú imunoglobulín IgA, ktorý posilňuje imunitný systém. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Využívajú sa ako prevencia močových kameňov.

Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány. Pre vysoký obsah vitamínov sa používajú ako prevencia a podporná liečba pri nachladnutí, chrípke a v rekonvalescencii.

Machovka
Foto: Shutterstock

Čaj a kúpeľ

Priemerná jednotlivá dávka sušených plodov je cca 4 g, čo zodpovedá asi 20 až 25 plodom. Obyčajne sa denne pijú 4 šálky odvaru pripraveného povarením 10 g sušených plodov asi 5 minút.

Proti všetkým formám reumatizmu veľmi dobre účinkuje kúpeľ nôh a rúk v zriedenom odvare z hrste celej sušenej rastliny aj s lampášikmi. Kúpeľ má trvať 10 až 15 minút. Jedna kúra predstavuje 12 kúpeľov, ktoré realizujeme najlepšie večer ale obdeň. Urobíme si 4 kúry vždy s týždennou prestávkou a popíjame pri tom protireumatické čaje.

Čaj z machovky
Foto: Shutterstock

Machovka v kuchyni

Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, tak ich môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule. Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Dobre dozreté ich konzumujeme v surovom stave alebo len mierne upravené, vtedy sa uplatnia aj enzýmy.

Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. V Mexiku slúžia spolu s chilli papričkami ako omáčka k mäsu.

Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť. Často sa používajú aj pri výrobe likérov a v cukrárstve ako efektná ozdoba zákuskov.

Machovkový lekvár

1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme. Naplníme do vysterilizovaných pohárov, uzavrieme viečkom a dáme vychladnúť do perín.

Lekvár z machovky
Foto: Shutterstock

Machovkový kompót

Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme. Dáme do pohárov a zalejeme horúcou šťavou, poháre uzavrieme a sterilizujeme pri 85 °C 20 minút.

Kvasené machovky

Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty. Pri 18 °C trvá kvasenie asi týždeň.

Hrozienka z machovky

Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C. Dosušíme ich pri 60 °C. Používame ich ako klasické hrozienka, ale aj na priamy konzum.

Sušená machovka
Foto: Shutterstock

Exotický ovocný šalát

Do misy dáme očistené plody machovky, kúsky pomarančovej dužiny, na plátky nakrájané kivi, kešu oriešky a všetko zalejeme hroznovou šťavou okyslenou limetkovou šťavou. Pomer surovín podľa našej chuti.

5 najznámejších druhov machoviek

1. Machovka čerešňová

"<yoastmark

Machovka čerešňová (Physalis alkekengi) sa nazýva aj židovská čerešňa a pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Je to vytrvalá bylina. U nás prezimujú vytrvalé plazivé pakorene bez nadzemnej časti, z ktorých sa rastlina na jar znovu obnoví. Týmito pakoreňmi sa aj pomerne intenzívne rozširuje. Vetviaca sa plstnatá byľ dorastá do výšky až 80 cm. Listy má vajcovité „celokrajné“, kvet je špinavobiely.

Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje dooranžova až s nádychom červenej. Vzniká tak lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskoršie šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. Po odlistení vydrží vo váze ako dekorácia mnoho mesiacov. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok. Pri tomto druhu sa odporúča konzumácia iba v malom množstve, napríklad ako lieku. Na okrasné účely ju môžeme pestovať aj v polotieni.

2. Machovka peruánska

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji
Machovka peruánska, foto: Shutterstock

Tento druh pochádza z Peru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m. U nás sa pre jedlé plody pestuje najčastejšie. Machovka peruánska (Physalis peruviana) dorastá do výšky 100 cm a v lete znáša i naše podnebie. Pestuje sa aj v Juhoafrickej republike, kde ju nazývajú „kapský egreš“ alebo „peruánska višňa“. Kvety veľké 2 cm má žlté s fialovými „prášnikmi“.

Plody sú podľa odrody buď žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové s veľkosťou 3 cm a hmotnosťou 12 g. Chráni ich mohutný nafúknutý kalich. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá, aromatická. Kalich sa odstraňuje tesne pred konzumom.

Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple. Zaujímavé svojou veľkosťou, chuťou a úrodnosťou sú aj ruské odrody ako Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj. V dobrých podmienkach jedna rastlina môže vytvoriť až 300 plodov.

3. Machovka mexická

Machovka mexická
Machovka mexická, foto: Shutterstock

Je to prastará bylina s poliehavou, bohato rozvetvenou a až meter dlhou hladkou stonkou, ktorej plody Indiáni konzumovali ešte pred rajčinami. Machovke mexickej (Physalis ixocarpa) sa hovorí aj „tamatilo“ alebo „lepkavá“, pretože plody s veľkosťou 3 – 6 cm sú mierne lepkavé.

Atraktívne cudzoopelivé kvety sú veľké 2 cm, žlté až purpurovočervené, kalich je hnedožltý. Dužina je kyslastá, s vysokým obsahom vitamínu C a betakaroténu, chuťou podobná egrešu. Rastlina je vytrvalá, no väčšinou sa pestuje ako jednoročná. Darí sa jej všade tam, kde rajčinám, teda aj u nás.

4. Machovka chlpatá

"<yoastmark

Machovka chlpatá (Physalis pubescens) pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe, na Ukrajine, v severnom Kaukaze. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Kvety sú svetložlté, nafúknutý kalich je žltooranžový.

Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%. Vyšľachtené boli odrody New Sugar Giant, Golden Berry, Jamberry, Sugar Berry.

5. Machovka plstnatá

Machovka plstnatá
Machovka plstnatá, foto: Shutterstock

Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 – 2 m, a preto potrebuje oporu. Machovka plstnatá (Physalis pruinosa) má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu. Vyžaduje slnečné stanovište.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Smútivky v interiéri: Ako sa rýchlo zbaviť malých otravných mušiek? Tri najčastejšie problémy pri predpestovaní zeleniny: Vyhnite sa týmto chybám a zvýšte šancu na zdravé sadenice Ako na zimný rez viniča: Tradícia starých vinohradníkov má aj praktické dôvody Januárovo-februárový sprievodca pestovaním: Čo a kde vysievať v tomto období? Viete, kedy rezať figovník? Poradíme, či tak robiť na jeseň alebo radšej na jar Zimný rez: Ako rezať jadroviny a čo sa teraz rezať nesmie
Smútivky v interiéri: Ako sa rýchlo zbaviť malých otravných mušiek? Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať Lunárny kalendár pre záhradkárov - február 2023 Všetko, čo potrebujete vedieť o vysievaní: Držte sa týchto tipov, odmenou budú silné a zdravé priesady Sprievodca pestovaním: Teraz vysievame tieto semienka na predpestovanie priesad a koncom mesiaca začíname aj s výsevmi priamo do pôdy Ako si dopestovať krásnu papriku? Základom úspechu sú kvalitné priesady, držte sa týchto overených rád