S výsevmi začíname už teraz. Na čo si dať pozor?

  • 18.01.2021

S výsevmi zelenín začíname už prakticky od januára. Kým zo začiatku roka tak robíme výhradne vnútri, v predjarí sa posúvame aj do skleníkov, fóliovníkov a parenísk, neskôr do voľnej pôdy.

S výsevmi začíname už teraz. Na čo si dať pozor?

Načasovanie začiatku výsevov je dôležité, aby priesady neboli príliš malé a slabé alebo veľké, no vytiahnuté. Termínom výsevu ovplyvňujeme aj termín zberu úrody. Niektoré druhy, napríklad skoré kaleráby, uhorky, šalát či reďkovky, preto môžeme vysievať aj opakovane a predĺžiť tak zberové obdobie. Ako pribúdajú roky našich záhradkárskych skúseností, termíny výsevov i výsadieb priesad si aspoň čiastočne pamätáme, no rôzne tabuľky a informácie na vrecúškach so semienkami sú nám vždy dobrou pomôckou.

Substrát na výsev

Semená pri klíčení prakticky nepotrebujú žiadne živiny, lebo sa najprv vyvíjajú len zo zásob v semene. Potrebujú len vodu, teplo a vzduch v substráte, preto by nemal obsahovať ani žiadnu ílovú zložku. Stačí zmes rašeliny a piesku v pomere 1 : 1 alebo rašeliny a perlitu v pomere 2 : 1, pH by malo byť 5,5 – 6,7. Niekedy sa dokonca používa samotný agroperlit.  Ak si netrúfame miešať substrát sami, predávajú sa už aj hotové výsevné substráty, niekedy dokonca obohatené o prospešné huby (takzvané supresívne).

Pikírovací substrát, teda ten, do ktorého rozsádzame mladé rastlinky zvyčajne vo fáze dvoch až troch pravých listov, už musí byť obohatený o komplexné živiny, ktoré umožnia dobrý štart rastu priesad, pričom ho ešte podporíme občasným prihnojením tekutými hnojivami. Môže ním byť záhradnícky substrát alebo i pôda zo záhrady obohatená o preosiaty kompost.

Mladé priesady v obaloch od vajec

Výsevy do výsevných debničiek

Ide o ploché nádoby s otvormi na odtok vody naspodku, niekedy sú vo vnútri delené. Na vyklíčenie semien a ich dopestovanie do štádia vhodného na pikírovanie stačí 5 – 8 cm vrstva kvalitného dezinfikovaného substrátu.

Výsev robíme do ryhy v riadkoch alebo naširoko s tým, že semená prekryjeme vrstvou substrátu hrubou dvoj- až trojnásobkom priemeru semena. Výnimku predstavuje veľmi drobné semeno zeleru, ktoré vysejeme len na povrch substrátu, jemne ho suchou doštičkou pritlačíme a nezasypávame. Vysievať môžeme aj do kvetináčov, ktoré máme poruke.

Jarné výsevy

Drahé alebo veľké semená po jednom

Veľmi praktické je využitie rôznych rašelinových zakoreňovačov. Predávajú sa v tvare malých kvetináčikov alebo tabliet, ktoré sa nechajú nasiaknuť vodou do tvaru malých valčekov. Veľkou prednosťou týchto zakoreňovačov v porovnaní s výsevom do debničiek a kvetináčov je, že nemusíme pikírovať, pričom sa predsa len trochu poškodia korene a spomalí sa rast.

Mladé rastliny aj so zakoreňovačom vysadíme priamo do väčšieho kvetináča či do pôdy. Tento spôsob vysievania je ideálny pre väčšie semená, ktoré ľahko umiestnime do stredu prstami alebo pinzetou. A tiež pre drahé semená, prípadne ak ich máme iba niekoľko kusov.

Čo teda môžeme použiť na vysievanie?

1. Výsevné debničky

Výsevná debnička, prvé výsevy

Zvyčajne ide o plastové ploché nádoby s priesvitným vrchnákom. Sú veľmi dobre využiteľné na výsev drobných semien, či už do riadku, alebo naplocho.

2. Keramické kvetináče

Výsev do keramického kvetináča

Ak máme doma prázdne kvetináče, nemusíme kupovať špeciálne výsevné pomôcky. Poriadne ich vyčistíme kefou, obaríme horúcou vodou, naplníme substrátom a vysievame.

3. Rašelinové zakoreňovače

Výsev do zakoreňovača

Vyplníme ich substrátom, uložíme na misku a vysievame. Zalievame podmokom, dopĺňaním vody do misky. Najneskôr keď začnú cez obal prerastať korienky, rastliny presadíme.

4. Rašelinové tablety

Výsev do rašelinovej tablety

Praktické rašelinové tablety poukladáme na plochú misku, prípadne do plastových výliskov určených presne na to. Podlejeme vodou, počkáme, kým zväčšia svoj objem, vtedy sú pripravené na výsev.

Postupnosť výsevov

V januári vysievame v teple interiéru buľvový zeler a papriku páperistú, vo februári a marci pokračujeme paprikou ročnou paradajkami. S uhorkami a tekvicou počkáme na apríl, prípadne ich vysievame až priamo do záhona cca od polovice mája.

Vo februári do vonkajších krytých priestorov vysievame semená nasledujúcich zelenín na predpestovanie priesad: šaláty listový, rímsky a ľadový, zeler vňaťový a stopkatý, pór, skorú hlávkovú kapustu, skorý hlávkový kel, skorý kaleráb, papriku, čili papričky, majorán, rozmarín.

Koreňovú zeleninu a reďkovky vysievame vždy priamo do záhona, nepredpestujeme priesady. Pri reďkovkách s krátkym vegetačným obdobím by to bolo zbytočné, najmä by sa narušila tvorba buľvy, koreňová zelenina zase na presádzanie reaguje rozštiepením koreňov, čo nie je vhodné.

Semienka na výsev

Ako sa postarať o výsevy?

Prvé dni pri klíčení semená svetlo v zásade nepotrebujú, ale rastúce rastlinky už áno. Vyhovuje im rozptýlené svetlo, ktoré majú za oknom. Čím sú dni kratšie (na konci zimy a v predjarí), tým by mala byť nižšia teplota a opatrnejšia zálievka. Pri slabom osvetlení a vyššej teplote sú rastlinky vytiahnuté a slabé.

Optimálna teplota klíčenia semien závisí od druhu rastlín a pohybuje sa často v rozpätí 20 – 25 °C, pri paprike 25 – 30 °C, čo zvyčajne býva na vrecúškach so semenom uvedené. Výnimkou sú nižšie teploty vhodné pri vzchádzaní a raste klíčiacich rastliniek hlávkovej kapusty a kelu, a to najprv 15 – 16 °C, neskôr 4 – 8 °C. Zeler vysievame prakticky od začiatku roka pri teplote 15 – 20 °C, lebo veľmi pomaly klíči. Keď sa objaví prvý pravý list, teplotu môžeme znížiť až na 12 °C.

Substrát s výsevmi vždy zavlažujeme veľmi opatrne, a to nielen čo sa týka množstva vody, ale aj spôsobu. Ideálne je rosenie, aby sa nevyplavili semená. Zavlažujeme zásadne len vlažnou odstátou vodou. Substrát nesmie byť premokrený, lebo klíčiace semená i korienky potrebujú v pôde vzduch, inak sa „udusia“.

Mladá rastlinka

Otázky a odpovede

Čo je to test klíčivosti?

Na predpestovanie priesad používame kvalitné semená s vysokým percentom klíčivosti, čo si môžeme odskúšať jednoduchým testom, najmä ak máme staršie semená.

Ako na to? Odoberieme 100 semien, ktoré vysejeme na misku s tenkou vrstvou mokrého piesku. Príliš malé semienka vysejeme na nasiakavý papier. Dáme ďalej od okna. Prekryjeme igelitom, aby sa udržala vlhkosť, vodu dopĺňame. Po 14 až 21 dňoch spočítame, koľko semien vyklíčilo. Počet vyklíčených semien pri vzorke 100 semien zodpovedá percentu klíčivosti. 80-percentná klíčivosť je veľmi dobrá. Pri zníženom percente klíčivosti vysievame semená hustejšie, semená s veľmi nízkou klíčivosťou (pod 40 %) nepoužívame, ak nie sú príliš vzácne.

Prečo treba pôdu pred výsevmi napariť?

Ak používame pôdu zo záhrady, môže obsahovať patogénne mikroorganizmy. Preto sa pôda pred výsevom odporúča napariť v rúre, alternatívou je i chemická dezinfekcia fungicídmi. Pôdu navlhčíme a necháme ju pariť v rúre pri 100 °C cca pol hodiny. Vysievame až do vychladnutej pôdy.

Treba výsevy zakrývať fóliou?

Aby sa udržala dostatočná vlhkosť substrátu pri klíčení, môžeme výsevy prekryť priesvitnou fóliou. Po vyklíčení fóliu postupne odstraňujeme.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, Daniel Veselský
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku