Šaláty v záhrade aj v kuchyni: Kedy sa pustiť do pestovania a na čo nezabudnúť pri zbere?

Konzumujeme z nich takmer celú nadzemnú časť a keďže sú plné telu prospešných látok, môžeme ich smelo považovať za jednu z najzdravších zelenín. Okrem voľnej pôdy budú niektoré druhy prosperovať aj vo vegetačných nádobách, ba dokonca si ich vypestujeme aj v hrantíkoch na okenných parapetoch.

Šaláty (Lactuca) patria k zeleninovým druhom s krátkym vegetačným obdobím. Vďaka tomu ich môžeme vysievať a úrodu postupne zberať už od skorej jari až do jesene.

Do ich pestovania sa dokonca môžeme pustiť aj v druhej polovici zimy, potrebovať však na to budeme vykurovaný skleník. Ďalšou možnosťou je vysiatie semien na jeseň, prezimovanie mladých rastlín a zber počas nasledujúcej jari.

Obľúbená listová zelenina mnohých druhov a odrôd

Pokiaľ ide o sortiment, vyberať môžeme z niekoľkých druhov a viacerých odrôd, či už skorých, alebo poloskorých, so zelenými a dokonca aj s farebne nevšednými listami. Jarné odrody môžeme považovať za predplodinu, letné zasa za medziplodinu či následnú plodinu.

Pokiaľ ide o formy tejto rastliny, dlhé roky boli na popredných priečkach obľúbenosti hlávkové šaláty. Rastúcu popularitu však zaznamenávajú listové šaláty a tiež ľadové, keďže až tak nevybiehajú do kvetu. Čoraz viac priaznivcov si však získava aj rímsky šalát.

Krátke vegetačné obdobie

Keďže vegetačné obdobie týchto zelenín je krátke, listové šaláty napríklad pozberáme zhruba už o šesť až sedem týždňov po výseve (v závislosti od odrody), hlávkové o 10 až 11 týždňov a rímsky o 12 až viac týždňov.

Ak budeme chcieť zber úrody urýchliť, predovšetkým na jar, pomôže nám pestovanie v krytom priestore – v parenisku či vo fóliovníku, osvedčené je tiež zakrytie porastu netkanou textíliou.

Kde pestovať šaláty

Šaláty ocenia slnečné stanovište s priepustnou, výživnou a neutrálnou až slabo zásaditou pôdou. Optimálna teplota na ich pestovanie je podľa odrody 10 až 12 °C. Jarné odrody však znesú aj o niečo nižšiu teplotu.

Ak máme k dispozícii záhony v polotieni, vhodnejšie bude uprednostniť listové šaláty. V tieni sa tejto zelenine nedarí.

Ako sa starať o šaláty po výsadbe

Pestovanie je jednoduché. Po vysadení udržiavame pôdu v okolí rastlín neustále mierne vlhkú, nie však zmáčanú. Zavlažujeme podmokom, teda ku koreňom a čo najmenej na listy, ideálne ráno. Pôdu priebežne kypríme a pravidelne odburiňujeme.

Porast chránime pred škodcami, častými neželanými hosťami v poraste sú hlavne slimáky a slizniaky. Z chorôb sa pri nevhodných podmienkach vyskytuje bakteriálna hniloba. Ak šaláty pestujeme v krytých priestoroch, nezabúdame na pravidelné vetranie.

Šaláty na niekoľko spôsobov

Šalát hlávkový

Pestuje sa pre pevné hlávky s bledozelenými, jemne zvlnenými lístkami. Jeho nevýhodou môže byť rýchle vybiehanie do kvetu. Na výber je niekoľko odrôd na bežné pestovanie a aj rýchlenie.

Vypestovanie je možné z priameho výsevu a následného jednotenia porastu alebo z vysadených predpestovaných priesad. Osivo skorých odrôd vysievame od februára (v krytých priestoroch) a počas skorej jari alebo potom koncom leta a začiatkom jesene (na prezimovanie). Silné priesady sadíme do sponu 25 × 25 cm – 25 × 30 cm.

Šalát listový

Tento šalát sa veľmi jednoducho pestuje a vyrastie dokonca aj vo vegetačných nádobách. Netvorí hlávky, zato však ponúka husto olistené ružice. V závislosti od konkrétnej odrody môžu byť listy rôzne veľké, mierne alebo viac vlnité, dokonca aj farebne výraznejšie. Zberáme ich postupne, ako dorastajú, a konzumujeme či využívame spravidla čerstvé.

Rastliny pestujeme v riadku, ideálne z priameho výsevu (realizujeme ho postupne), využiť však môžeme aj predpestované priesady. Sadíme ich do sponu 25 – 30 × 20 – 25 cm.

Šalát rímsky

Ide o menej známy druh, ktorý však rozhodne stojí za vyskúšanie. Tvorí kompaktné avšak skôr voľnejšie listové hlávky. Listy má podlhovasté, vonkajšie sú tuhšie a tmavšie sfarbené, vnútorné sú zasa bledšie a krehkejšie.

Pestujeme ho z priameho, ideálneho postupného výsevu (apríl až august) a tiež z predpestovaných priesad. Tie sadíme do sponu 30 × 30 až 40 × 30 cm. Počas pestovania ocení dostatok vlahy a pravidelnejšie kyprenie pôdy.

Šaláty pre zdravie

Šalátové listy sú bohaté na vitamíny a, c, k a minerály ako vápnik a draslík. Vďaka svojej nízkej energetickej hodnote a vysokému obsahu vlákniny sú šalátové listy skvelou voľbou pre podporu zdravého trávenia a hladinu cukru v krvi, posilňujú imunitný systém, posilňujú nervy, zlepšujú koncentráciu a zdravie očí, chránia srdce.

Sú aj zdrojom hodnotnej kyseliny listovej. Konzumácia šalátových listov je skvelý spôsob, ako dodať telu vitamíny, minerály a hydratáciu, pretože obsahujú viac ako 95 % vody.

Ako zbierať a skladovať šalátové hlávky a listy

Predtým, než z hriadky vezmeme šalátovú hlávku, skontrolujeme jej pevnosť. Zrelé hlávky režeme v ranných hodinách, keď je ešte sviežo a chladnejšie, vždy ostrým nožom takmer nad pôdou. Zberáme len toľko hlávok, koľko plánujeme hneď po zbere využiť. Šaláty totiž rýchlo vädnú a dlhším skladovaním sa ich kvalita výrazne znižuje. Krátkodobo môžeme hlávkový šalát uchovávať v chladničke alebo v inom chladnejšom priestore.

Podobne zberáme aj ľadový šalát.

Jednotlivé lístky šalátu listového zberáme, keď dosiahnu veľkosť asi 10 cm. Takisto ich zberáme len toľko, koľko zakrátko po zbere spotrebujeme. Lístky odtrhávame ručne, čo najbližšie ku koreňovému krčku. Nevytrhávame celé rastliny, pripravili by sme sa o ďalšiu várku listov. Natrhané lístky môžeme krátkodobo skladovať v chladničke, ideálne zabalené vo vrecúšku.

Využitie šalátov v kuchyni

Šalátové hlávky a aj lístky chutia najlepšie čerstvé, krátko po prinesení zo záhrady. Poslúžia na prípravu rozmanitých šalátov, na ozdobovanie jedál, ako príloha.

Šalátové listy môžeme použiť v množstve rôznych pokrmov, od klasických šalátov po sendviče, wrapy, smoothies a dokonca i do niektorých varených pokrmov. Ich sviežosť a chrumkavosť dodávajú jedlám zaujímavú textúru a chuťovú rozmanitosť. Skvele chutí aj šalátová polievka, šalátové hlávky tiež môžeme zapekať.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada