Takzvaných „rád starých materí“ je plný internet. Dych berúce nadpisy článkov nám dávajú tipy, ako čo najefektívnejšie zatočiť so škodcami či zvýšiť úrodu. Skúsení záhradkári sa však pri veľkej časti z nich chytajú za hlavu.
Príkladov je mnoho.
Mydlo, sóda a soľ ako všeliek
Veľmi opatrný treba byť pri využívaní mydiel, ktoré mnohí aplikujú na svoje rastliny a v ich okolí. Je overené, že ich nanesenie na list skutočne môže zamedziť rozvoju populácií vošiek a iných rastlinných škodcov. Zároveň však zloženie saponátov pozmeňuje chemizmus pôdy.
Treba sa zamyslieť aj nad tým, že látky obsiahnuté v aromatických mydlách môžu pretrvávať v pôde dlhšie a dostávajú sa tak koreňmi rastlín do ich pletív a plodov. Antibakteriálne účinky mydla zas hubia prospešný mikrobiálny život. Myšlienka produkcie zdravej zeleniny a ovocia z vlastnej záhrady sa v tom momente stáva otáznou.
Nevhodné je aj prehnané využitie sódy bikarbóny, ktorá sa občas prezentuje ako všeliek. A rady, ako aplikovať na škodce a zároveň do pôdy soľ, sú tiež na míle vzdialené zdravému rozumu. Príliš zasolená pôda je totiž takmer mŕtva pôda.
Aj preto odporúčame každú senzačnú radu veľmi zvážiť a zamyslieť sa, či je skutočne vhodná a či neexistuje iná alternatíva. Škody spôsobené nesprávnym zásahom totiž nemusia byť viditeľné hneď, no môžu ovplyvniť zdravie záhrady a aj to naše.
Čím viac lepivých pascí, tým menej škodcov
Lepivé pasce sa stali účinnou pomôckou záhradkárov. Zvyčajne sa lepia na kmene stromov, no môžu sa aj vešať do ich koruny, kde slúžia na signalizáciu výskytu rôznych druhov škodcov. Ich prvotný úmysel nie je zlý a pri hospodárení majú nepochybne svoju opodstatnenosť. Avšak predstava, že sa na tieto výrobky chytajú iba vybrané živočíchy, je veľmi naivná. Aj preto je potrebné pripomínať, aby boli využívané iba v súlade s návodom a len v nevyhnutnej miere.
Účinné lepidlo totiž okrem škodlivého hmyzu chytá aj ten užitočný. Ba čo viac, okrem neho dokáže zachytiť aj vtáky, plazy či dokonca netopiere. Zachytené živočíchy tak trpia v dôsledku mechanického poškodenia srsti či peria, pri niektorých lepidlách aj naleptania tenkej pokožky. Ak si záhradkár nevšimne zachytené tvory včas, zomierajú tým najhorším spôsobom – pomalou smrťou hladom, smädom a stresom. Nie je preto prekvapivé, že v niektorých krajinách sú tieto typy pascí úplne zakázané.
Ako vyslobodiť živočícha z lepidlovej pasce?
V prípade nálezu treba v prvom rade zabrániť ďalšiemu lepivému účinku. Tu pomáha múka, krupica či jemný popol, ktorý sa sype na lepivú časť. Následne je možné využiť jedlé oleje, ktoré tieto lepidlá čiastočne rozpúšťajú a opatrne nimi dokážeme živočícha vyslobodiť. Pri komplikovanejších situáciách treba kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR alebo najbližšiu záchrannú stanicu pre ranené živočíchy.
Na lep sa okrem škodcov chytajú živočíchy, ktoré si na strom chodia pochutnávať na hmyze. Pri prírode blízkom hospodárení v záhrade je preto celoročné využívanie lepivých pascí nevhodné. Aj preto je pri ich použití vhodné zvážiť, v ktorom období ich v záhrade exponovať. Väčšiu dôslednosť by sme mali mať aj pri nákupe týchto produktov, keď viac lepidla neznamená nutne lepšie riešenie. Zároveň treba prehodnotiť, či vysoká hustota nasadenia pascí odporúčaná výrobcom je skutočne nevyhnutná.
Záhrada musí byť dokonalo uprataná
Pozná to dobre každý z nás. Ostriháme stromy, pohrabeme lístie, pokosíme starinu tráv a odrazu máme veľké množstvo rastlinného odpadu. Odporúčaným riešením je tvorba kompostoviska, kde dochádza k postupnej premene na kompostový substrát, ktorý sa môže zapracúvať nazad do pôdy. Niekedy však proces rozkladu neprebieha ideálne, a tak niektorí záhradkári vyvážajú rastlinný odpad do vzdialeného kúta na pozemku. Hoci na prvý pohľad nepôsobí esteticky, často skrýva veľké množstvo užitočného života.
Kto obýva zanedbaný kút v záhrade?
Najčastejšími obyvateľmi sú živočíchy z ekologickej skupiny rozkladačov, najmä mnohonôžky a žižiavky. Tie sa nazhromaždeným materiálom živia a postupne ho s inými organizmami premieňajú na pôdu. Nezostávajú však iba na tomto mieste. Podnikajú výpravy aj do širokého okolia, kde túto sanitárnu funkciu vykonávajú tiež.
Podobne fungujú aj hmyzí predátory, napríklad zo skupiny bystrušiek. Hoci veľa z nás pozná iba veľké druhy týchto chrobákov, v skutočnosti medzi bystruškovité radíme aj stovky rôznych menších druhov. A väčšina z nich je dravá – živí sa menšími chrobákmi, larvami múch, húsenicami, slimákmi a slizniakmi. Spoločne s pavúkmi tvoria skupinu živočíchov, ktorá zabezpečuje, aby nedošlo k premnoženiu populácií škodcov.
Či už sú to tieto chrobáky alebo mnohonôžky, všetky spája jedna vlastnosť. Väčšina z nich je aktívna v noci, a preto našej pozornosti unikajú. Ako záhradkári im preto neprikladáme veľkú vážnosť, ak ich náhodne odhalíme schované pod nejakým predmetom, čo je škoda. Kto neverí, môže skúsiť nočnú výpravu do záhrady s čelovkou.
Roháčovník je novým trendom
Novým trendom v oblasti podpory biodiverzity hmyzu je okrem umiestnenia hmyzieho hotela aj tvorba takzvaného roháčovníka. Jeho princíp spočíva vo využití kusov driev, ktoré vznikajú pri spílení väčších stromov. Tie je možné zapustiť 30 až 60 centimetrov do pôdy a vytvoriť efektné záhony pre výsadbu rastlín. Pochopiteľne, nebudú mať rovnako dlhú trvácnosť ako obruby či opory z kameňov, ale polozapustené polená pripomínajú chrobákom rozkladajúce sa pne stromov, a tak do nich kladú svoje vajíčka.
Aj na našej záhrade tak môžu ožiť klenoty hmyzej ríše – roháče, nosorožteky, fúzače, zlatone či kováčiky. Podobnú funkciu majú tieto priestory aj pre plazy. Kým na slnkom ohriatych pňoch nachádzajú teplo, v komposte priestor na rozmnožovanie.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Dnes je Medzinárodný deň psov: Ako nám pomáhajú v záhrade? Toto ste možno nevedeli
Prvú májovú sobotu oslavujeme Svetový deň nahých záhradkárov. Buďte opatrní, má svoje nástrahy!
Potvrdené vedcami: Ak chceš byť šťastný, staň sa záhradkárom!
Záhradkárska osada: Komunita, ako si ju pamätajú naši otcovia a mamy. Čo sa zachovalo?
Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Výlety, ochotu pomáhať a učiť iných im môžeme závidieť. Záhradkári z Opatoviec nad Nitrou sú ako jedna rodina
Môj domToto stačí pridať do rýchlovarnej kanvice a vodný kameň bude miznúť pred očami! Ako vyčistiť aj silno zanesený spotrebič?
Urob si sámAko spraviť podhľady svojpomocne a prečo nepoužívať OSB dosky
ASB.skZostane jedna z najlepších Bellušových stavieb opustená? Maroš Žilinka chce presťahovať Generálnu prokuratúru do novej budovy
ASB.skObjavujeme, na čo sme zabudli, hovoria popularizátori ubíjanej hliny v stavebníctve
Pozrel som si pekné nápady do zahrady, možno aj vás zaujmú.