Teplo, živiny a zálievka. Viete, čo všetko je ešte dôležité po vysiatí paprík?
Pestujete takmer výhradne paradajky a darí sa vám? Neváhajte potom vysadiť aj papriku, ich pestovanie je v mnohom podobné.
Paprika je teplomilná plodina. V chladnejších regiónoch Slovenska sa preto už tradične vysádza najmä do skleníka či fóliovníka, i keď posledné horúce letá dovolili niektorým teplomilných druhom „presťahovať sa“ von.
Tak či onak, to, či budeme pestovať papriku vonku alebo v krytom priestore, zohľadníme už pri nákupe osiva. Pri výbere odrody, samozrejme, zohľadníme aj naše chuťové preferencie. Niekto nedá dopustiť na klasické svetlozelené papriky, iný miluje kapie a ďalší čili.
Keď máme doma staršie semienka, je dobré vedieť, že na rýchlosť klíčenia má vplyv aj vek osiva. Ak máme semienka staršie ako tri roky a sú príliš vysušené, klíčenie môže trvať aj tri týždne. Čerstvé osivo, naopak, ukazuje klíčky už približne po týždni. Chce to teda trpezlivosť. Ak semienka dobre vyklíčili a rastlinky majú klíčne lístky, je čas na pikírovanie.
Pikírovanie
Vykonáva sa vtedy, keď sa rozvinú klíčne lístky. Rastlinky presádzame po jednej do kvetináčov s priemerom 8 cm alebo do téglikov. Keď máme rastliniek viac, oplatí sa použiť sadbovače s rozmermi buniek 5 × 5 cm.

Ak si miešame substrát sami, mal by obsahovať 1 diel kompostu, 1 diel piesku, 2 diely rašeliny. Pohodlnejšie je použiť hotový výsevný substrát, ideálne obohatený o užitočné huby – tzv. supresívny substrát. Obsahuje prospešné mikroorganizmy, ktoré mladé rastliny podporujú a znižujú riziko choroby známej ako padanie klíčnych rastlín.
Kvetináče, tégliky alebo sadbovač naplníme substrátom až po okraj. Pomocou kolíka urobíme hlbšiu jamku a rastlinky väčšinou sadíme do rovnakej hĺbky, v akej rástli.
Ak sú však sadenice vytiahnuté, môžeme ich vysadiť takmer až po klíčne lístky (nikdy nie nad), čím sa spevní stonka a rastlina lepšie drží v substráte. Je vhodné zaštipnúť špičku koreňa, čo podporí rozvetvenie koreňov a lepšie zakorenenie.
Mladú rastlinu vždy držíme za klíčny list, nikdy nie za tenkú stonku, pretože jej stlačením môže dôjsť k jej poškodeniu.
Pri umiestnení výsevov dáme pozor na prievan, kolísanie teplôt či nadmernú zálievku. Toto škodí najmä mladým rastlinám, ktoré ešte nemajú vyvinutý koreňový systém. Nevhodné je aj pestovanie v príliš veľkých nádobách s nevhodným substrátom.

Problém býva tiež prelievanie. Ak rastlinky vädnú, skôr ako ich zalejeme, overíme si, či je príčinou nadbytok vody, alebo sucho. Rozsadené rastliny môžeme aj prisvetľovať – nebudú sa tak vyťahovať.
Prihnojovanie
Po dôkladnom zakorenení sa oplatí sadenice prihnojiť. Vhodným hnojivom je Wuxal Kalcium, ktorým môžeme raz týždenne prihnojovať na list. Dopĺňame ním vápnik, ktorého deficit môže viesť k nevratným fyziologickým poruchám. Aplikujeme ho na listy raz týždenne podľa pokynov na obale, zvyčajne 1 – 2 ml na liter vody.
Sledujeme stav rastlín – ak sa vyvíjajú dobre a neobjavujú sa náznaky začínajúcich problémov, hnojenie môžeme zredukovať.
Z ďalších živín, samozrejme, podľa ich obsahu v substráte, je potrebné dopĺňať dusík, fosfor, draslík. Najčastejšie sa používajú špeciálne tekuté hnojivá pre plodovú zeleninu, aplikované zálievkou raz týždenne. Na začiatku volíme nižšiu koncentráciu, ako je odporúčaná, neskôr, keď rastliny zosilnia, môžeme koncentráciu zvýšiť.
Otužovanie
Ak sa citeľne oteplí, zvyčajne v apríli, môžeme sadenice začať otužovať. Je to kľúčový krok pred ich výsadbou von do záhonov. Tento proces pomáha rastlinám prispôsobiť sa vonkajším podmienkam, znižuje riziko stresu a poškodenia počas chladných nocí. Zároveň zvyká sadenice na priame slnko, ktoré ich po výsadbe nespáli.

S otužovaním začneme, keď teploty stúpajú nad 10 °C. Cez deň ich vynášame von, na noc dáme späť dovnútra. Vonkajšiemu prostrediu ich vystavujeme postupne, najprv na pár hodín denne, potom predlžujeme čas.
Tento proces zvyčajne trvá 7 až 10 dní, môže aj viac. Otužovanie pomáha sadeniciam získať silnejší koreňový systém a odolnosť proti nepriaznivému počasiu, čo vedie k lepšiemu rastu a úrode v lete.
Spôsob výsadby a podmienky na pestovanie
Mladé rastliny vysádzame na slnečné stanovište chránené pred vetrom až vtedy, keď teploty neklesajú pod bod mrazu, čo je obyčajne v druhej polovici mája. Ak nás to láka vysadiť ich o niečo skôr, napríklad o týždeň, overíme si predpoveď počasia.
Kedysi sa paprika vonku zvykla pestovať tak, že sa vysadila na záhon zakrytý čiernou mulčovacou netkanou textíliou, ktorá pomáhala prehriať pôdu a obmedzovala rast burín. V teplých oblastiach Slovenska už v súčasnosti to prehrievanie môže byť skôr na škodu, alternatívou je mulčovanie organickým materiálom.

Ideálny deň pre výsadbu je bez vetra a pod mrakom, ak je silné slnko, sadíme zásadne podvečer a čerstvo vysadené sadenice môžeme na deň dva chrániť zhora pomocou bielej netkanej textílie. Bočné výhony na rastlinách nevyštipujeme.
Tip: Ochrana pred vetrom
Ak máme pestovateľský záhon na mieste, kde je veternejšie, za každou 5. – 6. rastlinou zatlčieme kolík vysoký 1,5 –1,8 m a vo výške 20 – 30 cm nad zemou vedieme špagát, na druhej strane sa vraciame špagátom späť. Pozdĺž riadku potom priväzujeme rastliny ku špagátu.
Zálievka
Závisí od vonkajšej teploty. Pri vysokých teplotách zalievame približne raz za 2 – 3 dni, ale výdatne, aby sa premočil celý koreňový bal. Pri chladnom a daždivom počasí stačí raz za 5 – 7 – 10 dní.
Najväčšia chyba je zalievať každý deň – buď rastlinu premáčame, alebo zvolíme príliš slabú zálievku a horná vrstva koreňov trpí suchom.

Dopĺňanie živín
Paprika je rastlina prvej trate, čo znamená, že je náročná na živiny. Na jeseň sa môže zapracovať do pôdy maštaľný hnoj, veľmi dobrý je aj kompost.
Počas rastu je papriky potrebné pravidelne hnojiť, napríklad týždenne Kristalonom alebo Wuxalom, prípadne každý tretí týždeň pridáme dusičnan vápenatý. Ak nejde vyslovene o listové hnojivo, hnojíme mimo rastliny priamo na predtým dôkladne zavlaženú pôdu.
Okopávka a vetranie
Paprika zle znáša okopávanie – poškodzuje to koreňový systém a namiesto tvorby plodov rastlina obnovuje korene, čo znižuje úrodu.
Pri pestovaní v skleníku je počas leta vhodné jeho pritieňovanie – vápenným náterom skiel alebo pomocou tieniacej plachty. Absolútne dôležité je vetranie. V chladnom počasí je praktické v prednej časti skleníka upevniť fóliu vysokú 40 – 50 cm, aby sme zabránili prievanu ku koreňom.
Galéria k článku
Text: Ing. Monika Felixová
Foto: Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada















