Ako sa postarať o priesady, aby z nich vyrástli zdravé rastliny?

  • 05.02.2021

Semienka vyklíčili. Čo s mladými rastlinkami ďalej, aby z nich vyrástli zdravé a odolné priesady?

Priesady uhoriek

Akú teplotu treba udržiavať pri pestovaní priesad?

Pri pestovaní priesad na okennom parapete musí byť okno dobre utesnené, aby boli rastlinky chránené pred chladným vzduchom zvonka, inak hrozí podchladenie. To má za následok spomalený vývoj, prípadne aj úhyn. Už pokles teploty na 10 °C je, zvlášť pre teplomilné druhy, veľmi škodlivý.

Faktom ale je, že pri dopestovávaní priesad môže byť teplota o niečo nižšia ako pri samotnom klíčení semien, závisí to však od konkrétnej zeleniny. Nižšiu teplotu dosiahneme aj vetraním, a to stále intenzívnejším s blížiacim sa termínom vonkajšej výsadby.

Napríklad, priesady hlávkovej kapusty a kelu pestujeme najprv pri teplote 15 – 16 °C, neskôr je vhodné ju znížiť na 4 – 8 °C a asi 10 dní pred výsadbou ich postupne vystavujeme až teplotám blízkym nule. Takéto dobre otužené priesady potom znesú v prípade potreby i veľmi skoré sadenie do voľnej pôdy, kde sa potom nemusíme obávať ich poškodenia ani pri teplote mínus 4 °C.

Priesady rajčín

Citlivejšie na vetranie sú priesady karfiolu, ktorý nakličujeme pri 20 °C, potom teplotu znížime na 15 °C a v noci nakrátko môže klesnúť aj na 10 °C. Pri zeleri, ktorý klíči veľmi dlho, môžeme po objavení sa prvého pravého listu teplotu znížiť až na 12 °C, ale musíme dať pozor, aby priesady neprechladli, inak potom zeler vybehne do kvetu. Podobne citlivé na prechladnutie sú aj priesady kalerábu.

Citlivé na prechladnutie sú priesady plodovej a tekvicovej zeleniny i šalátov.
Vetranie či iné znižovanie teploty je vlastne otužovanie priesad, príprava na zmenu podmienok po presadení.

Priesady paprík

Ako a kedy pikírovať?

Vyklíčené semenáčiky, ktorým sa otvoria klíčne lístky, pikírujeme (prepichujeme) samostatne do zakoreňovačov, malých črepníkov alebo umelohmotných téglikov s odtokovým otvorom, naplnených kvalitným substrátom. Používame pritom pikírovací kolík alebo drevenú ceruzku, ktorými rastlinku zo substrátu podoberieme. Chytíme ju prstami pod klíčnymi lístkami a opatrne korienkami zasunieme do jamky v substráte. Jemne prihrnieme, nepritláčame a zavlažíme. Umiestnime ich na svetlé miesto, aby sa dobre zakorenili, ale spočiatku nie na priame slnko.

V tomto štádiu už tiež vieme, koľko semien vzišlo a koľko priesad budeme mať. Ak máme presné plány a priesad je viac, máme dve možnosti. Buď tie najslabšie bez milosti vyhodíme a ponecháme len tie silné v počte, aký potrebujeme, alebo povysádzame všetky a neskôr rozdáme susedom alebo vymeníme. V každom prípade platí, že z psychologického hľadiska je jednoduchšie rastlinky vyhodiť teraz, v štádiu dvoch klíčnych listov, ako neskôr už hotové priesady, pokiaľ sa nám ich nepodarí podarovať.

Presádzanie priesad

Správne zalievanie je kľúčom k úspechu

Na závlahu sú mladé rastlinky zvlášť citlivé. Substrát má byť sústavne mierne vlhký, len jeho povrch trochu obschnutý, aby zabezpečil nepretržitý rast rastliniek. Pozor, premokrený substrát je záhubou priesad. Uprednostňujeme závlahu podmokom a vlažnou vodou, nikdy nepostrekujeme či nepolievame rastliny na list za prudkého slnka.

Kedy a ako otužovať priesady?

Ako už bolo spomínané vyššie, jedným z cieľov otužovania priesad je pripraviť ich na pokles teplôt vonku, zvlášť v noci a nadránom. Druhým cieľom je príprava na priame slnečné žiarenie. Minimálne týždeň až dva pred plánovanou výsadbou dáme rastliny do debničiek a cez deň ich na niekoľko hodín vynášame na slnko.

Počet hodín strávených na slnku má byť sprvu menší, postupne ho zvyšujeme. Ak tento krok vynecháme, stáva sa, že po vysadení slnko spáli listy. Ide o hnedasté a sivasté fľaky na listoch. Rastlina to zvyčajne prežije, no spomalí sa rast. Poškodené listy za pár dní oberieme, aby neboli druhotne napadnuté hubovým ochorením.

Starostlivosť o priesady krok za krokom

1. Pikírovanie

Pikírovanie

Pikírovať začíname, keď má rastlina dva klíčne listy, prípadne môže mať už aj jeden-dva pravé listy. Podoberieme ju napríklad ceruzkou či vidličkou a opatrne oddelíme od seba – vyjednotíme.

2. Výsadba do kvetináča

Výsadba priesad do kvetináča

Rastlinky vysadíme samostatne do pripraveného kvetináčika. Kvetináč z rašeliny má tú výhodu, že pri výsadbe von sa už nepoškodia korene, pretože vysádzame aj samotný rašelinový kvetináč.

3. Výsadba do misiek

Výsadba priesad do misiek

Priesady môžeme prepikírovať aj do rôznych téglikov, nádob, hlbších misiek. Dáme pozor, aby boli od seba dosť ďaleko, aby sme pri konečnej výsadbe čo najmenej poškodili koreňový systém.

4. Otužovanie

Otužovanie priesad

S otužovaním teplomilných priesad začneme koncom apríla. Naukladané v debničkách ich počas pekných dní vynášame cez deň von. Na noc, i keď nemá mrznúť, ich vraciame dovnútra. Nízka teplota by zastavila ich rast.

Choroby pri pestovaní priesad

Pri pestovaní priesad sa vyskytuje pomerne vážne ochorenie spôsobené hubou, nazýva sa padanie klíčnych rastlín. Zbadáme ho tak, že mladé rastlinky, zvyčajne ešte v štádiu klíčnych listov, poľahnú, padnú ako podťaté. Je to preto, lebo huba napadne korene a kŕčok rastliny, ten zhnedne a rastlina sa v tejto časti zlomí. Choroba sa rýchlo šíri.

Prevenciou je naparenie substrátu. Ak už sa choroba vyskytla, pomôže rýchly zásah zálievkou alebo postrekom s obsahom fungicídu, napríklad prípravkom Previcur. Napadnuté rastliny už síce nezachráni, ale ochráni tie, do ktorých sa huba ešte nedostala.

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku