Rozhovor so skúseným zeleninárom: Čo je kľúčové pri výsadbe paprík a ako si dopestovať šťavnaté plody?

  • 11.03.2024

Paprika patrí jednoznačne k najobľúbenejším letným zeleninám, ktorú konzumujeme nielen surovú, ale aj v tradičných jedlách, ako je lečo či plnená paprika. Nepostrádateľná je aj v sušenej mletej podobe, či už ako sladká, alebo štipľavá.

Pestovanie papriky v záhrade
Foto: iStock

Ak papriky bežne nepestujete, ale darí sa vám pestovať paradajky, je pravdepodobné, že rovnako úspešní budete aj s paprikami. Ako na to, sa pýtame naozaj skúseného odborníka, zeleninára telom i dušou, pána Radka Austa zo spoločnosti MoravoSeed CZ. ktorej semená nájdete vo vreckách so semienkami po celom svete. Niečo nové sa tak určite dozvedia aj skúsenejší záhradkári.

Pána Radka Austa sme pozvali aj k nám do štúdia. Vypočujte si ďalšie praktické informácie o pestovaní paprík v našom podcaste Záhrada.

Náročnosť pestovania papriky v našich podmienkach

Pán Aust, začnime všeobecne. Aké náročné je pestovanie papriky?

Na úvod môžeme spomenúť, že paprika je spolu s paradajkami a uhorkami najpestovanejšou plodovou zeleninou v našich podmienkach, čím myslím všeobecne československé podnebné pásmo. Navyše, najmä v posledných cca 10 – 15 rokoch sa toto pásmo klimaticky mení a možnosť pestovania teplomilných zelenín sa rozširuje aj do oblastí, kde to predtým nebolo možné. Musíme si dať iba pozor na neskoré jarné a skoré jesenné prízemné mrazíky.

Pri paprike je potrebné dodržať pár základných pravidiel pre výsev, predpestovanie sadeníc, ich výsadbu a samotné pestovanie je už iba o bežnej starostlivosti zavŕšenej radosťou z úrody. Pamätáme na včasný výsev, prípravu pôdy a v neposlednom rade na výber najvhodnejšej odrody podľa spôsobu pestovania a použitia.

Kedy a ako začať s výsevom paprík

Je známe, že papriky sú teplomilné a sadenice vysádzame až potom, ako pominie riziko mrazov, zvyčajne po 15. máji. Ak si chceme sami dopestovať sadenice v interiéri, kedy máme začať s výsevom?

Keď si chcete sami dopestovať sadenice paprík v interiéri, môžete začať s výsevom semien už v zime, najneskôr však do prvej polovice marca, pretože papriky majú pomerne dlhé vegetačné obdobie. Neskoré odrody a papriky čili vysievame už na konci januára a na začiatku marca môžeme ešte vysievať skoré papriky, prípadne okrasné formy črepníkových paprík.

Semienka paprík sa všeobecne vysievajú približne 10 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby na záhon alebo do skleníka. Na výsev potrebujete kvalitný výsevný substrát s jemnou štruktúrou, nízkym obsahom živín a pH 6 – 8, čo je štandardná hodnota dnes dostupných výsevných substrátov pre zeleninu. Pre počiatočné vzchádzanie a predpestovanie sadeníc by vysoký príjem živín spôsobil ich nadmerný rast a rastliny by boli slabé, neduživé a vytiahnuté.

Po výseve hrantík alebo výsevnú misku dobre prevlhčite, avšak úplne nepremokrite. Odporúčame ich zakryť priehľadnou fóliou až do vzídenia semien, čo je približne do 14 dní. Avšak papriky čili s vyšším obsahom kapsaicínu alebo aj staršie osivo môžu klíčiť až 30 dní. Pokiaľ zakúpite osivo s platným dátumom záruky na obale, je vyššia istota bezproblémového vzchádzania, pretože tieto semená prechádzajú pravidelnými kontrolami.

Odporúčané teploty pre vzchádzanie sú okolo 25 °C, pričom nejde o izbovú teplotu miestnosti s výsevom, ale odporúčanú teplotu substrátu, pretože tá sa môže podľa uloženia v miestnosti značne líšiť. Typický príklad je uloženie na studenom parapete pri okne.

Môžem vysievať aj do pôdy prinesenej zo záhrady alebo je vhodnejší zakúpený substrát, prípadne ich mix? Je dôležité pôdu zo záhrady „dezinfikovať“ a ako?

Z fytokaranténnych dôvodov odporúčam vždy použitie výsevného substrátu, pretože na výsevy nie je potrebné veľké množstvo a nejde o veľkú investíciu v pomere s rizikami pri použití záhradnej zeminy.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pôdu zo záhrady, je vhodné ju aspoň zmiešať s kvalitným substrátom. Pôdu zo záhrady predtým dezinfikujte, aby sa zabránilo šíreniu chorôb a škodcov. Dá sa tak urobiť napríklad pomocou pary, zaliatím vriacou vodou alebo zahriatím v rúre.

Kombinácia vlastnej zeminy so substrátom už dáva väčší zmysel pri pikírovaní, čiže rozsádzaní do menších kvetináčov alebo téglikov s objemom napríklad 200 ml a viac. Aj tu platí odporúčanie dezinfekcie pôdy. Pokiaľ vezmeme prácnosť a súvisiace náklady na preparenie zeminy, je pre túto fázu použitie už vyhnojeného záhradníckeho substrátu efektívnejšie.

Výsev semien papriky
Foto: iStock

Výsev zo semienok vlastných a čerstvo kúpených paprík

Dajú sa na výsev použiť aj semienka z vlastných doma dopestovaných paprík, ktoré sme pozberali na jeseň a uchovali ich do jari? 

Takto si osivo bežne uchovávali naše babičky z dôvodu horšej dostupnosti odrôd aj osiva. Dnes je však ponuka odrôd na trhu dostatočne široká, takže každý si vyberie podľa svojich potrieb a predstáv. Navyše má istotu, že zakúpené osivo prešlo fytokaranténnymi i certifikačnými testami a je tak zaistená jeho klíčivosť, odrodová pravosť a najmä fytokaranténna čistota.

Pri semienkach odložených z domácich paprík si nie sme istí ani klíčivosťou, ani zdravotným stavom osiva, pretože mnohé z chorôb sa na rastlinách vyskytujú skryto a môžu sa významne prejaviť až v ďalšom roku pestovania. Ide najmä o karanténne vírusové a bakteriálne choroby paprík i paradajok, ktoré následne pretrvávajú na pozemku niekoľko rokov a môžu sa šíriť ďalej do okolia. Osivá v obchode sú práve na tieto choroby prísne testované.

 A čo semienka z čerstvých paprík zakúpených v potravinách? Na internete niektorí záhradkári tvrdia, že im „zafungovali“ dobre. Aké sú riziká takéhoto postupu?

Tu je situácia ešte zložitejšia, pretože konzumné papriky neprechádzajú takými prísnymi kontrolami ako osivo a hoci plody vyzerajú nádherne, vôbec nemáme predstavu, v akom zdravotnom stave sa nachádzali rastliny, z ktorých pochádzajú.

Vo väčšine prípadov ide o hybridné odrody, kde už môže dochádzať k degradácii následných generácií. Keď nie v prvom roku, tak s vyššou pravdepodobnosťou v nasledujúcich rokoch. Navyše ide o kultúry z iných podnebných pásiem, takže aj ich rast v našich podmienkach sa môže líšiť. Použitie takého osiva nesie podľa mňa so sebou zbytočnú mieru rizika.

Predpestovanie papriky
Foto: iStock

Starostlivosť o výsevy

Ako sa starať o výsevy v domácich podmienkach?

Ako som už spomenul, dôležité je udržiavanie primerane vlhkého substrátu, dostatku svetla a teploty. Len čo osivo vyklíči, môžeme odstrániť priehľadnú fóliu. Čakáme, až sa celkom vyvinú obidva klíčne lístky. Počas tohto obdobia je vhodné primerané rosenie vodou jemným postrekom. Zaistíme tiež maximum svetla a postupne zmiernime zálievku, aby sa rastlinky nevyťahovali do výšky. Po rozložení klíčnych lístkov je optimálna výška mladých rastliniek okolo 3 – 4 cm.

Tiež môžeme znížiť teplotu presunutím výsevných nádob od kúrenia na parapet. Pokiaľ používame vyhrievacie rohože pod výsevnými nádobami, upravíme parametre dodatočného ohrevu na teplotu 20 °C v noci a 25 °C vo dne. Dobrou pomôckou je aj dodatočné osvetlenie pomocou LED pestovateľských svetiel s rozmedzím svetelného spektra 450 – 650 nm. Toto sú hodnoty červeného a modrého spektra, pričom modré je vhodné na rast a vývoj koreňov a listov a červené na kvitnutie a nasadzovanie plodov.

Ako predchádzať padaniu klíčnych rastlín a výskytu smútiviek? Ako sa s nimi popasovať, keď sa objavia?

Padanie klíčnych rastlín je spôsobené komplexom hubových pôdnych patogénov, ktoré sa vyskytujú bežne v pôde, práve preto neodporúčam použitie domácej pôdy na výsevy. Aj pri použití výsevného substrátu je však dôležité udržiavať optimálne podmienky na pestovanie, ako je dostatok svetla, primeraná teplota a pravidelné vetranie výsevnej plochy.

Dôležité je zabrániť premokreniu, a tým nedostatku rozpusteného kyslíka v koreňovej zóne, ale aj vysokej vzdušnej vlhkosti a vysokým teplotám spojených s nedostatkom svetla v pestovateľskom prostredí. Substrát by mal byť na dotyk vlhký, ale nie mokrý.

Poškodenie môžu spôsobiť aj smútivky, ktorým sa darí práve v prevlhčených substrátoch a šíria sa najčastejšie z izbových rastlín. Vo výsevoch sa objavujú zriedka, ale po prepikírovaní a pestovaní sadeníc už môžu spôsobovať škody. Pokiaľ máme obavy z ich výskytu, dajú sa preventívne použiť žlté lepové dosky alebo štítky priamo k výsevom, ktoré nalietavajúce dospelé smútivky zachytia ešte pred nakladením vajíčok.

Podobne ako žltá farba ich priťahuje aj vôňa zmesi jablčného octu a vody v pomere 1 : 1 s pár kvapkami mydla v malej miske, ktorú položíme na substrát. Na overenie výskytu lariev je možné použiť aj test so zemiakmi rozkrojenými na polovicu a položenými rezom na substrát alebo tesne pod povrch. Po niekoľkých hodinách alebo na druhý deň skontrolujeme ich výskyt na reze. Keď ich objavíme, obmedzíme zálievku, aby medzi jednotlivými intervalmi mohol substrát oschnúť.

Môžeme tiež použiť niektorý z aktuálne registrovaných biologických prípravkov, napríklad ENTOMITE-M s obsahom dravého roztoča Stratiolaelaps scimitus. Chemická ochrana je povolená iba pre okrasné rastliny.

ako dopestovat papriku v zahrade
Foto: iStock

Pikírovanie paprík

Je nutné rastliny rozsádzať – pikírovať – a kedy? Vieme sa tomu vyhnúť, ak by sme vysievali semienka jednotlivo priamo do malých kvetináčikov?

Vzhľadom k priestorovým možnostiam pre výsev a vzchádzanie pri optimálnych teplotách radšej volíme najprv hustejšie výsevy v menších miskách alebo kvetináčoch do riadkov 3 cm od seba a semená ukladáme plytko po 1 cm v riadku do hĺbky 0,5 – 1 cm. Výsev by bol možný aj priamo do pestovateľských komôrkových sadbovačov bez pikírovania, ale iba za predpokladu dostatku priestoru a svetla a tepla, čo býva v domácich podmienkach ťažké.

Pikírovaním podporíme hlavne vetvenie koreňov a následne bohatší koreňový systém. K jeho benefitom patrí aj spomalenie predčasného rastu a vybiehania. Vyberáme najsilnejšie rastlinky s potenciálom ďalšieho plnohodnotného vývoja. Pikírujeme, keď rastlinky majú plne vyvinuté klíčne lístky, cca 3 – 5 týždeň po výseve. Jednotlivé rastlinky opatrne podoberieme pikírovacím kolíkom (ceruzkou), uchopíme ich za klíčne lístky, aby sme nepoškodili stonku, a následne vložením do sadbovača, téglika alebo kvetináča so záhradným substrátom.

Stále sa pri pikírovaní alebo až neskôr pri vysádzaní odporúča sadiť dve rastliny do jednej jamky?

Výsadba paprík vo dvojici sa praktizovala v prípade voľnokorenných sadeníc predpestovaných v parenisku, keď sa následne počítalo s tým, že jedna z nich môže po vysadení zahynúť.

Niekedy sa stretávame aj s názorom o vzájomnej opore dvoch rastlín, ale dnes už túto metódu prehodnocujeme a väčšinou sadíme po jednotlivých rastlinách, podmienkou sú zdravo vyvinuté priesady. Dvojica rastlín by si zbytočne konkurovala, dochádzalo by aj k deformáciám plodov a sťaženému zberu.

Otužovanie priesad a ako na to

V čom spočíva potreba otužovania priesad a ako sa robí?

Otužovanie plodín je proces, ktorý pomáha rastlinám vybudovať si dostatočnú imunitu a kondíciu, aby sa lepšie prispôsobili vonkajším klimatickým podmienkam. Otužovanie sadeníc nie je ťažké a je možné s ním začať v interiéri, len čo sa nám rastlinky ujali po pikírovaní a rastú prvé pravé listy. Postupne znižujeme teplotu v miestnosti, kde sú sadenice umiestnené, a postupne ich prechodne ukladáme počas dňa aj do vonkajšieho prostredia na slnko.

Postupne predlžujeme čas strávený na slnku, ale opatrne, najskôr ich vykladáme do polotieňa až neskôr na slnko, aby nedošlo k slnečnému úpalu mladých sadeníc. Obmedzíme zalievanie, následkom čoho spevnia rastlinné pletivá. Počas studených nocí ich však ešte prenášame späť do miestnosti. Cca po 14 dňoch, ale aj neskôr, podľa počasia, môžeme sadenice ponechať v parenisku alebo v skleníku aj cez noc.

Odporúča sa, že na rastúcej priesade je dobré vylomiť prvý kvet z dôvodu, že získame vzápätí viac kvetov a viac úrody. Prikláňate sa k tejto rade?

Odstránenie prvého kvetu, ktorý sa objavuje v úžľabí prvého vetvenia rastlín, odporúčame pre lepšie zakorenenie a zosilnenie rastliny po výsadbe na pozemok a pre rovnomernejšiu násadu a tvorbu plodov na bočných vetvách.

odrody papriky
Foto: iStock

Príprava pôdy pred výsadbou

Ako pripraviť pôdu pred výsadbou? Môžeme papriky vysádzať aj na záhon, kde sme práve pozbierali šaláty a reďkovky?

Áno, stačí iba dobre prekypriť pôdu a vysadiť papriky napríklad ešte medzi dorastajúce šaláty a reďkovky do medziradia. Ak sadíme na voľnú plochu, pri kultivácii môžeme zapraviť kompost alebo granulované hnojivá. Paprika je plodinou prvej trate a za doplnkové hnojenie aj počas vegetácie sa odvďačí výdatným zberom.

Niektorí uvádzajú, že do výsadbovej jamky pridávajú za hrsť kompostu alebo na jej spodok vložia žihľavové listy, ktoré zľahka zasypú pôdou.

Ak hnojíme priamo do výsadbovej jamky, používame kvalitný rozložený kompost a môže byť aj primerané množstvo žihľavovej vňate. Nesmie sa však použiť čerstvý hnoj alebo veľké množstvo zelenej hmoty, ktorá by mohla zahnívaním spôsobiť poškodenie mladých koreňov.

Vyžadujú papriky pri pestovaní oporu?

Záleží od spôsobu pestovania a zvolenej odrody. Opora je odporúčaná vo forme kratších kolíkov alebo pozdĺžneho motúza v riadku, prípadne pri vertikálnom pestovaní v skleníku sa rastliny vyväzujú a vyštipujú.

Poľné odrody sú väčšinou šľachtené s pevnejšou stonkou a menej rozložitým vetvením, preto sa pri vonkajšom pestovaní s ich oporou primárne nepočíta. Skleníkové papriky však bývajú často vyššie a aby sme ich pri zbere nepoškodili, je použitie opory namieste.

Starostlivosť po výsadbe

Čo je kľúčové dodržiavať po výsadbe?

Papriky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich, suchých období. Je dôležité dodržiavať pravidelný režim zálievky, aby bol prevlhčený celý profil koreňového systému. Veľmi vhodné sú kvapkacie alebo vsakovacie hadice.

Dôležité je priebežné hnojenie počas obdobia rastu. Môže byť použité organické alebo minerálne hnojivo. Hnojíme radšej v malých dávkach častejšie, napríklad pri zálievke alebo na list. Intenzitu zvýšime pri tvorbe plodov a dopĺňame vápnik, aby sme predišli suchej hnilobe plodov. Tá vzniká primárne z nedostatku vlahy a tým rozpustného vápnika v pôde.

Tri- až štyrikrát za sezónu prevzdušníme povrch pôdy okolo koreňov, aby sme zaistili dostatok kyslíka v koreňovej zóne a predišli pôdnym chorobám – fuzarióze a sklerociniovej hnilobe rastlín.

Kontrolujeme aj výskyt škodcov a chorôb. Od prvých fáz už v sadbovačoch sledujeme výskyt vošiek a strapiek, neskôr v čase kvitnutia a počas roka aj roztočcov. Odporúčame použiť biologické prostriedky, ako sú napríklad Rock Efekt, alebo vysádzame k paprikám okrasné rastliny priťahujúce užitočný hmyz. Rastliny s prejavmi viróz alebo bakterióz včas odstraňujeme, aby nedošlo k prenosu cicavými škodcami na zdravé rastliny.

Možno papriku pestovať s vrstvou organického mulču? Aký mulč je vhodný a ktorému sa vyhnúť?

Mulčovanie volíme s ohľadom na pôdne podmienky a potrebu kyprenia pôdy okolo rastlín. Pomáha udržiavať vlhkosť pôdy a zabraňuje rastu burín. Dá sa použiť slama, lístie alebo špeciálny mulčovací materiál. Nemalo by však ísť o hrubú vrstvu, vtedy by hrozilo zahnívanie.

cili papriky
Foto: iStock

Je paprika vhodná do polykultúry?

V súčasnosti je populárne aj pestovanie v polykultúre. Ktoré rastliny paprika dobre znáša a ktoré nie?

Papriky sú vhodné do polykultúr s mnohými druhmi zeleniny a bylín, napríklad paradajky, cibuľa, cesnak, cukety, fazuľa, reďkovky, mrkva, repa, šalát, špenát, kôpor, petržlen, bazalka a mäta. Tieto rastliny môžu pomôcť chrániť papriky pred škodcami a chorobami a môžu tiež pomôcť zlepšiť kvalitu pôdy.

Na druhej strane sú druhy, ktoré by sme k paprikám nemali sadiť. Takými sú zemiaky, fenikel a brokolica, ktoré im môžu konkurovať v príjme živín a vody a môžu tiež priťahovať škodce a choroby poškodzujúce papriky. Dbáme tiež, aby sme ich nepestovali po sebe ani po paradajkách alebo baklažánoch aspoň 3 – 4 roky.

A čo kedysi také osvedčené pestovanie pod čiernou fóliou položenou na pôde? Nie je už príliš rizikové z hľadiska prehrievania pôdy v oblasti koreňov?

Použitie čiernej netkanej textílie v najjužnejších oblastiach veľmi dobre zvážime práve s ohľadom na nadmerné prehrievanie pôdy v lete, na druhej strane nám pomáha udržať vlahu v pôde. Tento spôsob neodporúčam na ťažkých ílovitých pôdach, pretože následne je veľmi sťažená kultivácia porastu a takéto pôdy treba kypriť častejšie.

Naopak, dobre sa uplatní v hraničných oblastiach pre teplomilnú zeleninu, keďže čierna farba textílie pomáha udržiavať vyššiu teplotu pôdy v období jarných alebo jesenných teplotných výkyvov a tým chráni rastliny pred poškodením chladom.

Výskyt vysokých teplôt v posledných rokoch spôsobuje na listoch aj na plodoch „popáleniny“. Ako im predchádzať?

Na zamedzenie slnečného úpalu je dôležitá dostatočná zálievka, neprehnojovanie dusíkom a v neposlednom rade aj výber nových odrôd a hybridov, ktoré sú na zvládnutie súčasných podmienok cielene šľachtené. V skleníku môžeme odporučiť v lete zatienenie, ale poľné papriky na vonkajšie pestovanie zvládnu aj pomerne vysoké teploty.

Papriky rastú a dozrievajú. Je lepšie plody vylamovať alebo vystrihovať?

Pre citlivý zber je vhodné plody paprík odstrihnúť ostrými nožnicami, ktoré zaistia čistý rez a jeho rýchle zahojenie. V prípade odlamovania je zlom rozstrapkaný a náchylnejší na infekciu. Keď vetvičku nepridržíte, ľahko môže dôjsť k odlomeniu celej vetvy a tým aj k zníženiu výnosu.

Choroby a škodce papriky

Ako je na tom paprika, čo sa týka chorôb a škodcov? Mení sa to v posledných rokoch?

Paprika spolu s paradajkou, ale aj cibuľou a fazuľou patrí z fytokaranténneho hľadiska medzi rizikové plodiny, ktorými sa môžu prenášať závažné karanténne choroby a škodce. Tým, že žijeme v globalizovanom svete, môže k tomu dochádzať na veľké vzdialenosti. Pri procese výroby osiva paprík prechádzajú porasty i semená niekoľkými úradnými kontrolami a testovaniami pomocou PCR metód na zamedzenie rozšírenia najzávažnejších chorôb.

Spomenúť môžeme napríklad bakteriálnu škvrnitosť paradajky a papriky Xanthomonas vesicatoria alebo karanténne Tomato brown rugose fruit virus (ToBRFV), ďalej Tomato leaf curl New Delhi vírus (ToLCNDV) alebo Potato spindle tumber viroid (PSTVd). Toto sú asi najzávažnejšie choroby, a preto je tiež veľmi rizikové objednávanie semienok z neoverených zdrojov zo zahraničia. Proti menej závažným, ale o to častejšie sa vyskytujúcim chorobám sú už nové odrody šľachtené tak, aby mali prirodzenú odolnosť.

Pestovanie v skleníku a vo fóliovníku

V prípade, že papriku chceme pestovať v skleníku, vo fóliovníku alebo na balkóne, aký je vhodný termín výsevu? O koľko skôr môžeme očakávať prvú úrodu?

Papriky pre ďalšie pestovanie v krytých podmienkach vysievame už od polovice februára a predpestované sadenice do nich vysádzame už v apríli. Ak budeme papriky pestovať na záhone, sadíme ich až v polovici mája po ľadových mužoch, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mladé rastlinky mohli poškodiť.

Ako prevenciu je možné použiť ochranu mladých rastlín vytvorením nízkeho tunela z bielej netkanej textílie. Pokiaľ do skleníka zvolíme niektorú z veľmi skorých odrôd, môžeme si zber oproti vonkajšiemu pestovaniu urýchliť až o mesiac.

Pestovanie v krytých podmienkach predlžuje vegetačné obdobie. O koľko je vyššia celková úroda zo skleníka v porovnaní s pestovaním vonku?

Pestovanie v skleníku prebieha od apríli a končí podľa jesenného priebehu počasia, v roku 2023 to bolo až na začiatku decembra. Vegetačné obdobie sa predĺžilo o niekoľko mesiacov. V prípade vertikálneho pestovania tak môže byť úroda z jednej rastliny pokojne o 100 % vyššia.

pestovanie papriky v skleniku
Foto: iStock

Sú pre skleník a fóliovník určené iné odrody ako na vonkajšie pestovanie? Ak áno, čím sa líšia? Sú aj odrody vhodné do oboch podmienok?

Spomenuli sme základné rozdiely medzi skleníkovými a poľnými paprikami v súvislosti s oporou, takže áno, je potrebné voliť odrodu podľa typu pestovania, pre ktorý je určená. Poľné odrody majú nižší, menej rozložitý tvar na pevnej stonke, skleníkové odrody môžu byť neskoršie a dorastajú až 150 cm, pri vertikálnom vedení aj viac ako dva metre.

Väčšina moderných poľných odrôd je však pestovateľná aj v skleníku. Napríklad ‘Cynthia F1’, ‘Monanta’, ‘Nela F1’, ‘Timia’, ‘Beja F1’, ‘Zlata’. Naopak, iba niektoré skoré skleníkové odrody nám môžu rásť v teplých oblastiach aj vonku, v takom prípade odporúčam použiť opory proti poliehaniu vo vetre. Patria sem ‘Tongua F1’, ‘Timia F1’, ‘Sharon F1’, ‘Thalia F1’, ‘Komtesa F1’.

V posledných rokoch bývajú v lete veľmi vysoké teploty. Ako prispôsobiť pestovanie v skleníku a vo fóliovníku, aby to rastliny zvládli?

Pri vysokých teplotách v lete, najmä v južných oblastiach, viac dbáme na hĺbkovú zálievku. Skleníky môžeme tieniť bielym náterom alebo prekrytím tieniacej textílie. Avšak novšie odrody zvládajú aj skutočné extrémy. Pre správnu násadu plodov a opelenia pri vysokých teplotách je potrebné dostatočné vetranie a primeraná vzdušná vlhkosť. Hnojenie zameriame na dostatok vápnika a neprehnojujeme dusíkom.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete