Urobte kapuste v záhrade miesto. Viete, prečo je taká zdravá?
V dnešných záhradách, ale i jedálnych lístkoch je kapusta zaradená sporadicky, čo je pre jej zdraviu prospešné účinky škoda. Jedlá z kapusty pritom patrili kedysi na našom území medzi hlavné zdroje každodennej obživy a kapusta medzi najčastejšie pestovanú zeleninu.
Prečo je kapusta taká zdravá? Okrem toho, že je veľmi chutná, či už surová, alebo kyslá, obsahuje veľa vitamínov, najmä C, A, E, skupiny B, minerálne látky – draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok, železo, ale aj bielkoviny a cukry. Podstatný je obsah vlákniny, ktorá pomáha nášmu telu zbaviť sa škodlivých látok. Pozitívne vplýva na činnosť tráviacej sústavy, podporuje peristaltiku, zmierňuje zápaly, odvádza škodlivé látky z tela.
Niečo z botaniky
Kapusta hlávková je dvojročná zelenina. V prvom roku tvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúcu koreňovú sústavu a nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom, ktorú nazývame hlúb. Listy sú čiastočne dužinaté, uložené husto na seba a ukrývajú vegetačný vrchol. Tvoria pevnú hlávku. V druhom roku hlávka kapusty pukne a z rastového vrcholu vyrastie kvetná stonka vysoká 1 m i viac. Kvety sú usporiadané v riedkom strapcovitom súkvetí, sú drobné, výrazne žlté.
Plodom je zobáčikovitá šešuľa, dlhá cca 10 cm, v nej sú ukryté guľovité, tmavohnedé až sivočierne semená. Môžeme sa rozhodnúť pre druh kapusta biela (Brassica oleracea varieta capitata forma alba) alebo kapusta červená (Brassica oleracea varieta capitata forma rubra). Od bielej sa líši tým, že má červené až modrasté oinovatené listy a tvorí menšie hlávky. Pestovanie a nároky majú však obe rovnaké.
Kvalitná hlávka je tvrdá hlávka
Hlávka kapusty máva rôzny tvar. Býva plochá, plocho-guľovitá, podlhovastá až zahrotená. Samotné listy sú stopkaté s tuhou čepeľou, mierne zvlnené, svetlozelené, na povrchu hladké. Hustota uloženia listov je dôležitým ukazovateľom kvality hlávok. Čím sú uložené tesnejšie na sebe, tým je hlávka kompaktnejšia, ťažšia, a teda kvalitnejšia. Vonkajšie obalové listy sú voľné, majú ochrannú funkciu. Sú pokryté voskovým povlakom – kutikulou, ktorá zabraňuje vyparovaniu vody z rastliny.
Nároky na prostredie
Kapusta hlávková je zelenina bežne pestovaná na veľkých plochách aj v drsnejších klimatických podmienkach. Vyžaduje otvorené vzdušné polohy, kde natoľko netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, bohaté na humus a živiny, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé, mäkké, nevyvinuté.
Kapusta má síce veľké nároky na vlahu a vzdušnú vlhkosť, ale na zamokrených stanovištiach trpí nádorovitosťou. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Najlepšie sa jej darí v zeleninárskych oblastiach v blízkosti vodných tokov, kde na jej rast a vývoj priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Na teplotu nie je príliš náročná. Pri klíčení je optimum +15 až +18 °C, v noci minimálne +8 až +10 °C. Neskoré odrody sú odolné proti chladu a krátkodobo znesú aj jesenné mrazíky -5 až -8 °C.
Príprava pôdy
Oba druhy kapusty pestujeme v I. trati. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, šalátová a koreňová zelenina, nevhodné sú všetky hlúboviny. Na jeseň záhon zrýľujeme a zapracujeme maštaľný hnoj alebo aspoň kompost v dávke asi 6 až 10 kg na 1 m2. Pôdu necháme v hrubej brázde. Na jar záhon urovnáme, vyznačíme miesta na výsev alebo výsadbu. Aplikujeme priemyselné hnojivo s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. Riadime sa dávkovaním na etikete hnojiva.
Z priesad aj z priamej sejby
Priesady skorých odrôd predpestujeme v debničkách a pareniskách. Vysievame obvykle vo februári, začiatkom marca. Neskoré odrody vysievame v apríli, máji na záhony vo voľnej pôde. Priesady vysádzame mladé, neprerastené, so 4 – 5 pravými lístkami. Skoré odrody vysádzame koncom marca v spone 50 × 40 cm, poloskoré v druhej polovici apríla v spone 50 × 60 cm, poloneskoré až neskoré koncom mája až začiatkom júna v spone 70 – 80 × 60 cm.
Výsev z priamej sejby je výhodnejší, lebo rastliny sa lepšie prispôsobia aj nepriaznivejším podmienkam a následne sú menej náročné na vodu a živiny v porovnaní s pestovaním z priesad. Vegetačné obdobie sa skráti cca o 4 týždne, rastliny majú mohutnejší koreňový systém, netrpia tak suchom. Vysievame od druhej polovice marca až do konca apríla, a to buď v riadku nahusto s následným jednotením, alebo zvolíme presný výsev. Na pestovanie v malom množstve v záhradke môže byť výhodnejšie kúpiť si hotovú priesadu na trhu.
Ošetrovanie počas vegetácie
Počas vegetácie podľa potreby a možností zavlažujeme. Často kypríme pôdu, čím narúšame pôdny prísušok a zabraňujeme neužitočnému vyparovaniu vody z pôdy. Burinu likvidujeme až do zapojenia porastu. Prvé prihnojenie hnojivom s obsahom NPK urobíme, keď rastliny majú 5 – 8 listov, čo je asi 2 – 3 týždne po výsadbe, ďalšie na začiatku tvorby hlávok a tretie, keď listy zakryjú pôdu. Ak treba zakročíme proti chorobám a škodcom, z nich sa môžeme stretnúť najmä so skočkami, mlynárikom kapustovým, morou kapustovou, molicou lastovičníkovou a s voškou kapustovou.
Zber, skladovanie
Závisí od skorosti odrody a spôsobu využitia. Skoré ani poloskoré odrody bielej kapusty nie sú vhodné na skladovanie ani na prípravu klasickej kvasenej kapusty. Zberáme ich postupne prebierkou začiatkom leta, v júni, keď majú hlávky 3 krycie listy a ich hmotnosť je okolo 400 – 500 g. Poloskoré odrody zberáme v júli až auguste, ich hmotnosť býva 1 200 g. Neskoré odrody bielej kapusty sú najlepšie na rezanie a následné kvasenie aj na dlhodobé skladovanie. Hmotnosť hlávok býva viac ako 1 500 g. Zberáme ich koncom septembra, v októbri až novembri.
Hlávka musí byť pevná, uzavretá. Pri zbere hlávku stlačíme prstami, aby sme zistili, či je vo vnútri dostatočne pevná. Hlávky odrežeme, očistíme od obalových listov a snažíme sa ich čo najskôr spracovať. Optimálna teplota na skladovanie je pri -0,5 až +1°C, pri vzdušnej vlhkosti až 80 – 90 %. Kvalitné hlávky vydržia až 6 mesiacov.
Kyslá kapusta
Tradičná kyslá kapusta je ľahko dostupným a lacným zdrojom vitamínu C po celý rok, ale najmä v zimných a jarných mesiacoch. Po mliečnom kvasení sa v nej zachováva približne polovica vitamínu C. Navyše, šťava z kvasenej, ale i surovej kapusty svojimi antibiotickými účinkami priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru. Na ručné krájanie kapusty existujú špeciálne strúhadlá. Hlúby z hlávok tesne pred rezaním vykrojíme, odložíme do chladničky, do niekoľkých dní „olúpeme“ a konzumujeme surové.
Nakrájanú kapustu si ale možno kúpiť už hotovú. Tzv. rezanka má byť jemná s hrúbkou rezancov 1,2 až 2,0 mm. Čím sú tenšie, tým rýchlejšie kapusta vykvasí a je lahodnejšia. Klasické kameninové sudy s vrchnákom vhodné na kvasenie kapusty sú v ponuke v objeme 5 až 40 l. Súčasťou je ťažidlo na kapustu. Pri nakladaní do suda je najlepšie utláčať nakrájanú (nastrúhanú) kapustu klasickým šliapaním. Samozrejme, na tento účel použijeme nové gumové potravinárske čižmy. Alternatívou je tlačenie dlaňami a päsťami. Pri kvasení sa v istej fáze šíri zo suda pomerne intenzívny zápach, čo môže byť veľmi nepríjemné, ak ju kvasíme v byte.
Kyslá kapusta v kuchyni
Pred samotnou kuchynskou prípravou kyslú kapustu ochutnáme. Ak je príliš slaná či kyslá, zlejeme z nej kapustovú šťavu do pohára. Jednu až dve hrste surovej kapusty odložíme do misky a do jedla pridáme pre intenzívnejšiu chuť pred dokončením. Zvyšok kapusty vložíme do širšej misy, zalejeme studenou vodou, aby ju zakryla, potľapkáme, aby sa uvoľnila soľ a kyslosť, vyžmýkame a môžeme pokračovať v príprave (dusenie, varenie, zapekanie….).
Zliatu kapustovú šťavu môžeme podľa chuti použiť na doliatie vyparenej vody pri príprave polievky. Kto má odvahu, alebo ako hovoria v Stupave: „Gdo, sce rýchle nohy mat“, môže ju aj vypiť. Má totiž preháňavé účinky. Pri príprave kapustnice môžeme 1/2 množstva kyslej kapusty nahradiť udusenou čerstvou kapustou, polievka tak bude lahodná a jemná.
Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Domáca kyslá kapusta upraví trávenie, posilní imunitu a ponúka množstvo ďalších benefitov
Kyslomliečne kvasenie: Spoznajte najzdravší spôsob zhodnotenia zeleniny
Na jeseň je roboty v úžitkovej záhrade stále dosť. Toto sú posledné práce, ktoré nás tam čakajú
Ako vydrží uskladnená zelenina dlhšie
16 najlepších receptov na kvasené zeleninové zmesi
Cuketa alebo cukina? Takto si ju ľahko dopestujete. Viete, čo robiť, ak kvitne, ale nerodí?
Urob si sámNajlepší spôsob, ako vypestovať silné a zdravé sadenice v interiéri, a prečo ich nie je dobré pestovať na parapetoch
Urob si sámKoľko zeleniny z požadovaného druhu treba vysadiť, aby ste mali všetkého dostatok po celý rok? Tento zoznam vám pomôže plánovať!
Urob si sámJe naozaj dobré zalievať rastliny zriedenou kávou?
Urob si sámDomáci zeleninový bujón bez chémie: Takto si ho pripravíte raz-dva aj do zásoby
Ahojte som Katarinka Babina