Ako proti chorobám a škodcom uhoriek

Uhorky pestujeme nielen na voľných záhonoch, ale veľmi často i v skleníkoch a fóliovníkoch. To sú ale dve veľmi rozdielne prostredia čo do teploty, vlhkosti i pohybu vzduchu, na čo aj veľmi rozdielne reagujú choroby i škodcovia uhoriek.

Ako proti chorobám a škodcom uhoriek
Keďže väčšinou je pre ich rozvoj optimálne skleníkové prostredie, tak aj my musíme byť pozornejší najmä v preventívnych, predovšetkým hygienických opatreniach práve v týchto krytých pestovateľských priestoroch, aby sme, ako sa hovorí, „nenahrávali škodcom do karát“. Aj napriek týmto problémom sme však najmä v klimaticky chladnejších oblastiach vyslovene odkázaní na tieto kryté pestovateľské priestory, takže sa s problémami musíme popasovať, podobne ako i pri zimnom rýchlení uhoriek v teplejších oblastiach.

CHOROBY UHORIEK

Pleseň uhorková (Pseudoperonospora cubensis)

Pleseň uhorková
Pleseň uhorková

Prejavuje sa najprv svetlozelenými až žltozelenými škvrnami ohraničenými žilkami na vrchnej strane plne vyvinutých, starších listov. Po daždi a za vlhkého počasia je väčšinou ráno možné pozorovať na spodnej strane listov tmavosivý až čierny povlak reprodukčných orgánov plesne. Počet škvŕn sa postupne zväčšuje, rozrastajú sa a splývajú až nakoniec zasychajú a nekrotické pletivo vypadáva. Silne napadnuté rastliny usychajú a hynú. Je jednou z najobávanejších chorôb uhoriek.

Biologická ochrana pri plesni uhorkovej

Na morenie osiva a sadiva, prípadne zálievku výsevov a preventívne postreky uhoriek zvyšujúce odolnosť rastlín proti hubovým chorobám môžeme použiť bioprípravok Polyversum; v prvej polovici vegetácie môžeme zvýšiť odolnosť uhoriek proti plesni postrekom bioprípravku z morských rias a rastlinných aminokyselín zvaným Alginure; listové hnojivo z pomarančového oleja s bórom Prev – B2 sa zasa využíva na zlepšenie vitality a obmedzenie napadnutia rastlín hubami, hmyzom i roztočmi, a to postrekom od štádia 3 – 5 listov alebo od 2 – 3 týždňov po výsadbe priesad.

Klasická ochrana

Ak sú v druhej polovici mája výdatné zrážky, tak na začiatku júna môžeme urobiť preventívny postrek, ktorý opakujeme v 5- až 10-dňových intervaloch; použiť môžeme kontaktné meďnaté prípravky s čakacou dobou 3 dni (pri šalátových uhorkách) a 7 dní povolené v ekologickom pestovaní, ako sú Champion 50 VG v koncentrácii 0,2 % alebo Kuprikol 50 v koncentrácii 0,4 %; buď preventívne, alebo pri prvých príznakoch choroby môžeme použiť aj klasické systémové prípravky s 3-dňovou čakacou dobou, ako sú Previcur Energy v koncentrácii 0,25 % alebo Infinito SC v koncentrácii 0,12 – 0,16 %. Uvedené prípravky sú deklarované ako neškodné pre včely.

Múčnatka uhorková (Sphaerotheca fuliginea a Erysiphe cichoracearum)

Múčnatka uhorková
Múčnatka uhorková

Obe choroby patria medzi najčastejšie uhorkové choroby; u poľných uhoriek sa vyskytujú až v druhej polovici júla, rýchlené uhorky v skleníkoch však ohrozujú celý rok. Prezimujú vo forme podhubia či plodničiek na rastlinných zvyškoch a napádajú všetky nadzemné časti uhoriek, najčastejšie listy, kde vytvárajú najprv biele múčnaté škvrny, ktoré potom splývajú v biele povlaky. Napadnuté časti rastú pomalšie, žltnú, usychajú a hynú aj celé rastliny.

Šírenie choroby umožňujú málo odolné odrody a podporuje ju nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu, vyššie teploty nad 22 °C, rýchly rast spôsobený nadbytkom dusíku v pôde, nedostatok svetla pri pestovaní v tieni či v prehustených porastoch a zlá hygiena v sade. V skleníkoch, pareniskách je dôležitá likvidácia rastlinných zvyškov a dezinfekcia priestorov i preparenie pôdy a striedanie s netekvicovitými plodinami. V skleníkoch by sme mali zabrániť poklesu vzdušnej vlhkosti.

Bioochrana proti múčnatke

Možné je zvýšenie odolnosti bioprípravkami ako u plesne uhorkovej.

Klasická ochrana

Porasty poľných uhoriek ošetríme pri zistení prvých príznakov choroby, inak začíname uhorky preventívne ošetrovať v druhej polovici júla a potom v 7- až 10-dňových intervaloch podľa potreby. V rýchliarňach ošetrujeme uhorky od vytvorenia ich desiateho pravého listu. Používame prípravky povolené aj na ekologické pestovanie na báze síry, kontaktné, neškodné pre včely a s čakacou lehotou 3 dni, ako sú Kumulus WG v koncentrácii 0,2 – 0,3 % a Thiovit Jet v tej istej koncentrácii.

Bakteriálna škvrnitosť uhoriek (Pseudomonas syringae)

Je charakteristická hranatými škvrnami až dierami na listoch a na ich spodku sa vyskytujú kvapky bakteriálneho slizu, ktoré za sucha vytvárajú biely povlak. Choroba deformuje aj plody. Rozvoj choroby najmä u poľných uhoriek podporuje daždivé počasie, vyššie teploty cez deň a chladné noci.

Ochrana

Maximálna hygiena porastov a meďnaté postreky uvedené u plesne uhorkovej.

Uhorky

ŠKODCOVIA UHORIEK

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

Je to drobný, 0,5 mm „pavúčik“ s červenými očami, na spodnej strane listov zanecháva čierne guľôčky trusu a jemné pavučinky, pod ktorými sú drobné vajíčka. Starší jedinci majú na chrbte dve tmavé škvrny. Na vrchnej strane listov sa tvoria medzi zelenými žilkami žltkasté škvrny, ktoré sa postupne zlievajú, listy žltnú a usychajú. Rastliny poškodzujú všetky fázy vývoja roztočov cicaním štiav a poruchy rastu sú zasa spôsobené ich toxickými slinami. Je to veľmi nebezpečný škodca s rýchlym vývojom, ktorý má za rok 6 – 8 i viac generácií, najmä v teplých skleníkoch, ale za dlhšieho suchého a teplého počasia napáda aj poľné rastliny. Má širokú škálu hostiteľov.

Samice roztočov prezimujú v škárach skleníkovej konštrukcie, v opadanom lístí na povrchu pôdy alebo priamo na hostiteľských rastlinách. Vo vykurovanom skleníku však ich neprerušený vývoj prebieha po celý rok. Pre kalamitný vývoj roztočov sú rozhodujúce teploty nad 22 °C a vzdušná vlhkosť pod 70 %. Kladenie vajíčok prestáva pod teplotou 8 °C. Množenie podporuje nadbytok dusíka a nedostatok draslíka a vápnika v rastlinách, čo je dobré si uvedomiť pri prevencii týchto škodcov. Keďže tieto roztoče nereagujú na farebné lepové doštičky, tak ich výskyt musíme sledovať na rastlinách vizuálne aspoň raz do týždňa pomocou lupy na spodnej strane listov.

Bioochrana proti roztočcom uhoriek

Nepriama je, keď sa v skleníkoch zvyšuje vlhkosť závlahou a rosením (pozor na podporu chorôb) a znižovaním teploty vetraním a vyrovnanou výživou bez prehnojovania dusíkom, výberom odolnejších odrôd, postrekom stimulátormi odolnosti a podporou užitočných predátorských organizmov. V skleníku je možné použiť komerčne dostupné dravé roztoče ako Phytoseiulus persimilis alebo Amblyseius californicus, prípadne parazitickú osičku Feltiella acarisuga. Pri dezinfekcii skleníkov je účinné vydymiť ich zapálením sírnych knôtov. Na vonkajšom záhone sa môžeme pokúsiť pri malom výskyte tohto roztoča znížiť jeho populáciu opatrným odstránením napadnutých listov (listy zasunieme do vrecúška a odtrhneme tak, aby nepopadali na zem).

Klasická ochrana

Pri zistení výskytu roztoča porast postriekame prípravkom Neemazal – T/S s koncetráciou 0,3 %, ktorý je pre včely neškodný, hĺbkový, s čakacou dobou 3 dni.

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum)

Molica skleníková
Molica skleníková

Je to drobný biely, asi 2 mm veľký lietavý hmyz, ktorého krídla sú pokryté voskovými šupinami. Zhromažďuje sa na spodnej strane listov a vo vrcholovej časti rastliny. Pri dotyku rastlín z nich prudko vyletujú roje molíc. Vajíčka kladie na spodnej strane listov do kruhových zoskupení. Tie sú spočiatku biele, potom hnedé a nakoniec čierne. Silne napadnuté listy sú znečistené medovicou, ktorá zakrátko sčernie hubami. U nás molica prezimuje len v uzavretých priestoroch, lebo teplotu -3 °C jej vajíčka vydržia len 15 dní, teplotu -6 °C však už len 5 dní. Z vajíčok sa larvy liahnu o 4 – 10 dní, pričom prvý larválny instar je pohyblivý, ďalšie 4 sú usadené, v ďalšom sa larva mení na štítkovité pupárium, z ktorého sa liahne dospelec.

Optimálna vlhkosť pre vývoj molíc je 75 – 80 %, ale ešte podstatnejší vplyv na ich vývoj má teplota. Pri teplote 20 °C trvá ich vývoj 32 dní, pri 30 °C len 26 dní. Jedna samica môže počas života naklásť až 670 vajíčok.

Bioochrana proti moliciam

Je to predovšetkým hygiena a dezinfekcia pestovateľského priestoru, kontrola čistoty sadby pri jej nákupe, prípadne karanténa, ak je to realizovateľné. Veľmi jednoduchým opatrením na zdecimovanie populácie molíc je časté obmývanie listov prúdom vody, ale len za podmienok, že potom listy dokážu rýchlo uschnúť, lebo inak by sme podporovali rozvoj chorôb. Vhodné a dosť účinné je využitie žltých lepových tabuliek na signalizáciu, ale aj na odchyt molíc, v južných krajinách používajú prekrytie porastu proti náletu molíc zasa husté izolačné siete. Účinné je nasadenie dravých predátorov, ako sú En-Strip – Encarsia formosa – moličiar skleníkový (parazitická osička) alebo Ercal – Eretmocerus eremicus – parazitická osička, Mirical – Macrolophus caliginosus – dravá bzdocha či Spidex – Phytoseiulus persimilis – dravý roztoč.

Klasická ochrana

Po zistení prítomnosti molíc môžeme na postrek použiť napríklad systémový prípravok Calypso 480 SC v koncentrácii 0,03 % alebo hĺbkový prípravok NeemAzal T/S v koncentrácii 0,3 %, pričom oba prípravky sú pre včely neškodné, čakaciu dobu majú 3 dni a obyčajne je nimi treba v 5-dňových intervaloch striekať asi 3-krát za sebou, pričom tieto prípravky striedame.

Voška bavlníková (Aphis gossypii)

Voška bavlníková
Voška bavlníková

Je to jedna z najčastejších vošiek škodiacich na uhorkách, i keď všetky druhy pri ich premnožení cicaním dokážu nielen silne oslabiť, ale aj zničiť napadnuté rastliny, a okrem toho roznášajú aj významne škodiace vírusy. Tieto vošky sú tmavo sfarbené, rýchlo sa množia, sú veľké 1 – 4 mm, ich kolónie cicajú na spodnej strane listov a na vegetačných vrcholoch. Napadnuté listy sú zdeformované, skaderené, žltnú v dôsledku napadnutia i v dôsledku prenesených viróz. Cicaním narušujú rovnováhu rastových látok a rastlinných hormónov, čím dochádza k spomaleniu rastu, k deformáciám, a tým aj k zníženiu úrod, ale i k odumieraniu mladých rastlín.

Vošky majú podľa svojho druhu rôznych letných a zimných hostiteľov a ich vývoj je charakteristický aj striedaním rôznych foriem jedincov. To im umožňuje ich až explozívny vývoj, takže to vyzerá tak, že jeden deň sú rastliny bez vošiek a na druhý deň sú ich plné. Ich masový výskyt podporuje teplé a suché počasie, ale horúce leto naopak vošky redukuje. Vošky sú aj súčasťou tzv. aeroplanktónu, teda sú pasívne prenášané vetrom vo veľkých výškach a na veľké vzdialenosti, čo tiež vysvetľuje ich časté náhle objavenie sa.

Bioochrana proti voškám na uhorkách

Pri menšom výskyte na vonkajších záhonoch ich stačia zdecimovať ich prirodzení prírodní predátori, alebo ich môžeme spláchnuť silným prúdom vody (len ak majú listy uhoriek možnosť rýchlo obschnúť), pomáhajú aj domáce rastlinné prípravky, prípadne i postrek vodou s prídavkom zmáčadla alebo mydla, v skleníku môžeme na signalizáciu i odchyt použiť aj žlté lepové doštičky. V skleníkoch môžeme prirodzených predátorov vošiek nahradiť komerčne dostupnými predátormi, akými sú Aphidamia – Hippodamia convergens – dravá lienka, Chrysoperla carnea – zlatoočka obyčajná, alebo niektorá z parazitických osičiek, ktoré sú predávané pod označením Aphidend, Aphilin, Aphipar či Ervipar.

Klasická ochrana

Najmä pri kalamitnom rozšírení vošiek môžeme použiť pre včely neškodné prípravky s 3-dňovou čakacou dobou ako systémový Calypso 480 SC v koncentrácii 0,03 % alebo hĺbkový NeemAzal T/S v koncentrácii 0,3 %.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív autora
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar