Artičoka v záhrade aj v kuchyni: Kedy ju vysievať a na čo treba myslieť pri jej pestovaní?

Na prvý pohľad pripomína bodliak, no v skutočnosti ide o lahôdkovú zeleninu. Artičoka je málo pestovaný úžitkový druh, ktorý môže byť spestrením jedálneho lístka a zároveň aj netradičnou súčasťou zeleninovej hriadky. Pochádza síce z oblasti Stredomoria, no v teplejších lokalitách sa jej bude dariť aj u nás. Ako túto rastlinu správne pestovať a čo z nej využiť v kuchyni?

Artičoka zeleninová (Cynara scolymus) je v krajinách okolo Stredozemného mora považovaná za delikatesu. Aj preto ju v týchto oblastiach nájdeme v mnohých záhradách. Pestuje sa pre časti kvetu, konkrétne pre nerozvinuté kvetné úbory, dužinaté lístky okvetia a kvetné lôžka.

Delikatesa aj výrazná okrasná rastlina

Okrem úžitkovej hodnoty je aj výraznou okrasnou rastlinou. Ak ju necháme rozkvitnúť, poteší nádhernými fialovomodrými súkvetiami, ktoré lákajú opeľovače, úbory už však nie sú vhodné na konzum. Počas kvitnutia dosahuje rastlina výšku približne jeden až dva metre.

Neprehliadnuteľné sú aj veľké, hlboko vykrajované listy so sivastým nádychom, vyrastajúce z hustej prízemnej ružice.

Ako a kde pestovať artičoku

Artičoka je teplomilná rastlina, preto sa jej u nás najlepšie darí vo vinohradníckych oblastiach. Pestovať by sme ju mali na chránených stanovištiach, prípadne vo vyšších polohách v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. Na takýchto miestach dokáže spoľahlivo prezimovať a úrodu poskytuje aj v ďalších rokoch. Na jednom mieste ju pestujeme približne 4 až 5 rokov, potom je vhodné rastliny nahradiť novými.

Vyžaduje ľahšiu, hlbokú a dobre priepustnú pôdu, bohatú na živiny a vlahu. Neznáša však trvalo zamokrené ani ťažké pôdy. Vysádzame ju na miesta, kde sme v predchádzajúcej sezóne pestovali plodiny prvej trate. Aj pri dôslednom výbere stanovišťa je potrebné, najmä pri rastlinách pestovaných vo voľnej pôde, myslieť na správne a včasné zazimovanie.

Kedy a ako ju vysievať

Nové rastliny si môžeme vypestovať zo semien alebo delením starších, rozrastenejších trsov na jar. Pri výseve používame čerstvé osivo, ktoré vysievame už počas zimy, ideálne vo februári alebo v marci. Výsev realizujeme do menších kvetináčov alebo téglikov naplnených supresívnym výsevným substrátom.

Pre bezproblémový vývoj mladých rastlín je dôležitý dostatok svetla a teplota približne 15 °C. Predpestované a otužené sadenice vysádzame s celistvým koreňovým balom do voľnej pôdy až od polovice mája. Osvedčený je výsadbový spon 100 × 150 cm. Pôdu pred výsadbou obohatíme kompostom.

Artičoky na niekoľko spôsobov

V zeleninovom alebo bylinkovom záhone

Vysádzame ju na slnečné a teplé stanovište, ktoré miluje aj väčšina zelenín a bylinky. Počítame s tým, že potrebuje dostatok priestoru, keďže sa rýchlo rozrastá do šírky. Mladé rastliny pravidelne zavlažujeme a približne mesiac po výsadbe ich prihnojíme dusíkatým hnojivom. Počas vegetácie nezabúdame na kyprenie a odburiňovanie.

Z pestovateľských problémov sa môžu objaviť najmä vošky. Proti nim je vhodné zasiahnuť najskôr osvedčenými prírodnými spôsobmi. Pri pestovaní vo voľnej pôde je dôležité myslieť aj na zazimovanie rastlín, inak by sme o ne mohli prísť. Najskôr odstrihneme stonky so zvyškami kvetov, listy zviažeme k sebe a k trsom prihrnieme okolitú zeminu. Napokon rastliny zakryjeme ihličnatými chvojkami.

Ďalšou možnosťou je vykopanie celých rastlín a ich opatrné premiestnenie, aj s celistvým koreňovým balom, do chladnej pivnice. Po prezimovaní ich môžeme na jar opäť vysadiť do voľnej pôdy.

V skleníku alebo vo fóliovníku

V chladnejších lokalitách, kde teploty v zime klesajú pod –10 °C, je istejšie pestovať artičoku v skleníku alebo vo fóliovníku. Aj tu jej doprajeme svetlé miesto s ľahšou, hlbokou a výživnou pôdou.

V kvetinových záhonoch

Artičoku môžeme pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V lete ponúka nádherné, dominantne pôsobiace súkvetia a dekoratívne sú aj jej delené listy, najmä starších rastlín. Najlepšie vynikne v strednej alebo zadnej časti kvetinového záhona.

Zber kvetných úborov

Pre potreby bežnej rodiny, ktorá má túto zeleninu v obľube, postačí pestovať dve až tri rastliny. Dôležité je nezabudnúť, že na jednej rastline ponechávame len dve až tri súkvetia, ostatné odstraňujeme.

Artičokové puky zberáme ešte pred rozkvitnutím, čo býva začiatkom leta, približne v júni. Neskôr už nie sú vhodné na kuchynské spracovanie.

Signálom, že nastal správny čas zberu, sú tmavozelené pevné kvetné listene, ktoré musia zostať zatvorené. Ideálne by mali mať artičokové puky priemer 8 až 10 cm. Zberáme ich ostrým nožom alebo nožnicami, spolu so stonkou dlhou približne 10 cm.

V kuchyni majú artičoky všestranné využitie – môžeme ich variť, zapekať, konzervovať alebo plniť. Vyskúšať však môžeme využiť aj vybielené listové stopky.

Liečivé účinky artičoky

Artičoka patrí aj medzi tradične využívané liečivé rastliny. Na sušenie sa využívajú najmä listy artičoky, ktoré sú základom čajov a extraktov. V tradičnom domácom použití sa však niekedy sušia aj kvetné úbory, ich účinok je však slabší a menej vyrovnaný.

Z usušených listov sa pripravuje čaj alebo odvar, ktorých chuť je výrazne horká, preto sa často mieša s inými bylinami. Podľa dostupných zdrojov priaznivo pôsobí na činnosť pečene a žlčníka, podporuje trávenie a látkovú výmenu. Často sa spomína aj jej využitie pri zvýšenej hladine cholesterolu a pri regulácii hladiny cukru v krvi.

Využitie artičoky v kuchyni

Artičoka vyniká vysokým obsahom vitamínov, minerálnych látok a ďalších cenných prírodných zlúčenín. Zároveň patrí medzi ľahko stráviteľné potraviny, a preto je vhodná aj pri šetrnej a redukčnej strave. Pravidelné zaradenie artičoky do jedálneho lístka môže obohatiť nielen chuť jedál, ale aj ich nutričnú hodnotu.

V kuchyni má široké a všestranné využitie, pričom uplatnenie nájde v teplej aj studenej kuchyni. Konzumujú sa predovšetkým nerozvinuté kvetné úbory, ktoré sa najčastejšie varia vcelku, rozkrojené aj nakrájané na plátky v osolenej vode s trochou citrónovej šťavy, aby si zachovali svetlú farbu.

Po uvarení, čo je 30 – 45 minút, sa využívajú ako samostatná príloha, základ do šalátov alebo ako súčasť cestovín, rizota, zeleninových jedál, pizze. Veľmi obľúbené sú aj plnené artičoky, zapekané s bylinkami, so syrom alebo s mletým mäsom, rovnako ako artičoky konzervované v oleji.

V stredomorskej kuchyni sa artičoka často kombinuje s olivovým olejom, cesnakom, bylinkami a citrónom, ktoré podčiarknu jej jemne horkastú chuť. Menej známe, no rovnako využiteľné sú aj vybielené listové stopky, ktoré sa pripravujú podobne ako špargľa. Vďaka nízkemu glykemickému indexu bývajú artičokové úbory odporúčané aj ako súčasť jedálneho lístka diabetikov.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada