Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo sú to za živočíchy, ktoré majú na svedomí chodbičky v našich hubárskych úlovkoch, a prečo nie je vhodné konzumovať červivé huby?

Mycetofágny hmyz
Jesenné obdobie je spojené nielen so zberom poslednej úrody a zazimovaním záhrady, ale aj s hubárčením, ktorému mnohí z nás záhradkárov „holdujú“. Miesta na zber húb sa neraz dedia z generácie na generáciu, no často sa takýmto spôsobom šíria aj rôzne mýty. Niektoré z nich môžu byť dokonca životu nebezpečné.
Jedným z nich je povera, že jedovatú hubu spoznáme podľa toho, že nie je červivá. Dôvodom, prečo treba byť pri tejto rade obozretný, je, že hmyz a ostatné bezstavovce majú úplne inak vyvinutý metabolizmus ako my ľudia. V preklade povedané, látky toxické pre človeka vôbec nemusia byť nebezpečné pre inú faunu. Príkladom môže byť amatoxín obsiahnutý v muchotrávke zelenej. Hoci ide pre nás o prudko jedovatú hubu, nie je problém ju ku koncu životnosti nájsť ohlodanú od iných tvorov.

Prevažne ide o smútivky
Čo sa teda do húb najčastejšie púšťa? To, čo pozorujeme ako dierky, spôsobujú najmä rôzne druhy dvojkrídlovcov, respektíve drobných múch, ktorých vzdialených príbuzných poznáme aj z kvetináčov našich izbových rastlín.
Ide prevažne o smútivky (známe aj ako smutnice) zo skupiny Mycetophilidae a Sciaridae, ktoré dosahujú veľkosť len niekoľko milimetrov. Vo voľnej prírode poletujú nad zemským povrchom a snažia sa nájsť podhubie, čiže vlákna húb, ktoré sa rozrastajú v pôde a v mŕtvom dreve. Keď ho nájdu, niektoré druhy kladú vajíčka do pôdy, iné priamo na vyrastajúce plodnice.
Vyliahnuté larvy postupne preliezajú samotné telo huby a vytvárajú charakteristické chodbičky. Vývin je veľmi rýchly, napokon, aj huby rastú a dozrievajú v priebehu niekoľkých dní. V závislosti od teploty ho dokážu zvládnuť do desiatich dní.
Takto napadnutá huba je síce schopná dokončiť svoj cyklus, napokon vyprodukuje plodnice, no na konzum je už nevhodná. Nie je to pre to, že by sme nechceli pojedať nechcené živočíšne bielkoviny, ale trus vytvorený týmito larvami môže byť zdraviu škodlivý.
Látky toxické pre človeka nemusia byť nebezpečné pre inú faunu.
Oslabená huba často oveľa skôr podlieha aj hnilobe a do jej požierania sa pridajú aj slizniaky, chvostoskoky a iná pôdna fauna. Tento osud postihuje väčšinu kulinársky obľúbených húb vrátane hríbov, suchohríbov a plávok. Málo napádané bývajú kuriatko jedlé, čo sa vysvetľuje pomerne pevnou dužinou, ale aj bedle a pečiarky.

Kedy sú huby červivé?
Mnoho hubárov sa nezhoduje v tom, kedy očakávať huby červivé a kedy nie. Najčastejším názorom je, že ak je dlhšie suché obdobie, napríklad v lete, bývajú huby červivé viac. Nemusí to však byť také „jednoduché“.
Podobne ako iný hmyz, aj spomenuté druhy múch majú sezónne cykly. Tie však závisia od veľkého množstva faktorov, akými sú región, rozloženie zrážok počas roka aj teplota. Niektoré výskumy taktiež poukazujú na to, že dlhodobé klimatické trendy smerujúce k miernejším zimám posúvajú dĺžku a obdobie vývinu hmyzu.
Prvé populácie mycetofágnych múch vznikajú už v júni, no sú natoľko riedke, že hubám výraznejšie poškodenie nespôsobujú. Naopak, v júli a auguste spôsobuje teplo a striedanie búrok vysoký rozmach ich početnosti, čo sa odráža najmä v napadnutí suchohríbov a hríbov. Ak však po dlhšom suchu prídu náhle dlhodobejšie zrážky, húb vyrastie nárazovo väčšie množstvo a populácie múch sa tak rozptýlia, čo môže spôsobiť ich nižšiu červivosť.
Podobná situácia nastala aj v tomto roku, keď náhle júlové dažde po suchšom júni vytvorili podmienky pre rast hríbov a ich červivosť bola nízka. S príchodom jesene zvyčajne prichádzajú aj výraznejšie zrážky, čo pomáha rastu tak húb, ako aj ich škodcov. V tomto prípade však červivosť zvyčajne klesá s príchodom chladnejších nocí. Ak zostáva teplo a vlhko, časť húb z jesennej „hubačky“ skončí v komposte.

Rady biológa: Čo s červivými hubami
- Určite sa neriaďte radou, že červivá huba nemôže byť jedovatá! V našej prírode rastú desiatky druhov húb, ktoré môžu spôsobiť závažnejšie zdravotné problémy. Aj preto zbierajte iba tie, ktoré viete spoľahlivo rozoznať.
- Niektorí hubári skladujú a konzumujú aj červivé huby. Je pravda, že po rozkrojení húb larvy vylezú a uschnú, no ich trus s málo známym chemickým zložením vo vyhĺbených komôrkach čiastočne zostáva. Aj preto odporúčam takéto huby nekonzumovať.
- Ak chcete mať istotu, že huby, ktoré konzumujete, neobsahujú žiadne nechcené organizmy, môžete zvoliť kúpu od lokálneho producenta. Na Slovensku sa rozmohlo farmárčenie húb, ktoré sa pestujú na naočkovaných drevených štiepkach s obsahom kompostu. Najčastejšie sa takto pestuje hliva ustricová, shiitake, no veľkou delikatesou je aj koralovec ježovitý. Mnohé z nich možno dokonca pestovať v interiéri, a tak sa dajú zakúpiť takmer celoročne.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada




















Ahojte, každé jablko ktoré dorástlo a zozbierali sme, je vnútri v ohryzku červiv…