Fazuľu môžeme vysievať aj počas júna. Prečítajte si, čo zabezpečí bohatú úrodu

  • 13.06.2022

Fazuľa patrí medzi najobľúbenejšiu zeleninu. Môžeme si vybrať, či budeme pestovať odrodu s chrumkavými strukmi alebo suchými semenami.

Kríčková fazuľa
Foto: Shutterstock

Fazuľa je jednou zo základných plodín pestovaných v tretej či štvrtej trati (podľa toho, či pestujeme v troch alebo štyroch tratiach), čo znamená, že jej nároky na pôdu vôbec nie sú vysoké. Aj tak ale pri príprave záhonov i pri samotnom pestovaní dodržíme niekoľko pravidiel.

Fazuľa do Európy „pricestovala“ z tropických oblastí Ameriky, ide teda o pomerne teplomilnú zeleninu. Pre svieže, krehké struky rôznych farieb i rozmerov alebo pre semená bohaté na bielkovinu sa dá pestovať v kríčkových i popínavých (tyčkových) odrodách. Keďže rastliny dokáže poškodiť už teplota okolo 2 °C, s ich výsevom sa neponáhľame. Vysievame ich priamo na záhon v máji alebo júni, keď už teplota pôdy neklesá pod 10 °C a teplota vzduchu nie je nižšia ako 15 °C.

Obratá kríčková fazuľa v plastovom sitku
Foto: Shutterstock

Kríček alebo popínavka?

Zatiaľ čo kríčková fazuľa rastie aj bez opory ako klasická záhonová zelenina, popínavá fazuľa potrebuje stabilnú oporu. Dobrým riešením je napríklad konštrukcia zo šiestich až ôsmich prútov či bambusových tyčí (s dĺžkou cca 2 m), zapichaných do kruhového pôdorysu a v hornej časti pevne zviazaná špagátom.

Kríčková fazuľa sa líši aj tým, že dobre rastie na slnku aj v polotieni a je menej náročná na živiny než tyčkové odrody. Tie budeme musieť trochu viac rozmaznávať, dobrej úrody sa totiž dočkáme výhradne na plnom slnku.

V nedávnej minulosti sa pri tyčkových odrodách niekedy vyskytoval problém s pevnými vláknami, ktoré trochu zhoršovali konzumáciu strukov. Dnes sú však odrody vyšľachtené tak, aby sa v struku pevné vlákna príliš netvorili. Popínavé odrody však môžeme využiť aj ako okrasné rastliny. Rýchlo totiž vytvoria dočasnú zástenu, ktorá bude dekoratívnejšia, ak vysejeme fazuľu šarlátovú s červenobielymi kvetmi.

Popínavá fazuľa
Popínavá fazuľa, foto: Shutterstock

Ideálne priamo na záhon

Výsev fazule poteší aj neskúsených záhradkárov, semená sa totiž vysievajú bez predpestovania rovno na záhon. Kríčkové odrody sa sejú plytšie ako popínavé.

Na koreňovom systéme sa tvoria hľúzky, v ktorých žijú baktérie pútajúce vzdušný dusík. Práve ten rastlina využíva na tvorbu bielkovín v semenách a to je aj dôvod, prečo neznáša pikírovanie. Ak by sme si ju aj tak chceli predpestovať, semená vysejeme do rašelinových kvetináčov alebo tabliet, s ktorými mladé rastliny vysadíme priamo na záhon.

Keďže je fazuľa plodina tretej až štvrtej trate, nepotrebuje záhon vyhnojený hnojom ani kompostom. Pôda však má byť hlbšia a hlinitá, bohatá na humus. Mala by byť dobre priepustná pre vodu, no zároveň má byť schopná vodu aj udržať. V suchej a chudobnej pôde fazuľa síce vyklíči, ale rastliny budú slabé a väčšej úrody sa nedočkáme. PH pôdy by malo byť skôr neutrálne (v hodnotách 6 až 7), hoci fazuľa porastie aj v mierne zásaditej pôde. Počas sezóny môžeme rastliny niekoľkokrát pohnojiť minerálnym hnojivom na zeleninu.

Popínavá fazuľa v záhrade
Foto: Shutterstock

Tipy na pestovanie

Hoci táto zelenina patrí najmä z pohľadu výživy medzi menej náročné rastliny, vyhnime sa jej opakovanému pestovaniu na tom istom mieste, pretože potom býva častejšie napádaná hubovými chorobami a aj niektorými škodcami. Vysievame ideálne osivo ošetrené proti hubovým chorobám, ktoré zaručuje dobré klíčenie aj zdravie rastlín.

Ani po zbere nenechávame rastliny veľmi dlho ležať na záhonoch, pozberové zvyšky sa totiž opäť môžu stať zdrojom chorôb a škodcov. Dobrým susedom pre túto severoamerickú zeleninu sú napríklad zeler, tekvica, kukurica alebo melóny.

Zber popínavej fazule
Foto: Shutterstock

Zálievka je dôležitá

Podmienkou bohatej úrody je dôkladná zálievka, a to hlavne v čase kvetu. Tá by nemala byť veľmi častá, naopak, záhon zalejeme len raz alebo dvakrát za týždeň, ale výdatne, aby voda vsiakla do hĺbky. Pozor na nerovnomernú zálievku, pretože sa podpíše pod zasychanie kvetov, a tým aj na nižšej plodnosti a deformáciách strukov.

V čase dozrievania strukov sa môžu celé výhony skláňať k zemi. Pri častom daždi alebo nadmernej zálievke potom môže dochádzať k rozvoju plesní a hnilobám, čomu do istej miery vieme predchádzať mulčovaním.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shuttestock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Nožnice neodkladáme ani teraz: 10 druhov rezu v júni Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete Lopúch ako liečivka: Vydajte sa s nami na cestu spoznávania jeho liečivých účinkov 8 rastlín, ktoré začiatkom leta premenia záhradu na kvetinový raj 4 osvedčené tipy na veľkú úrodu fazule
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete Voľné miesto na hriadkach? Stále môžete vysievať týchto 10 plodín! Pýr – nezničiteľná burina, ktorá lieči Martin Čurda radí: Ako sa starať o anjelské trúby? Prečo treba odstraňovať korene z hlavy viniča, ktorá je tesne nad pôdou?