Jahody porastú aj na strome! Stačí si zasadiť túto drevinu zo Stredomoria

Nepatrí k často pestovaným rastlinám, pritom môže byť zaujímavým spestrením letného exteriéru. Zohnať si ju môžeme na jar dnes už aj u nás a okrem bohatej záplavy trvácich a odolných listov prekvapí aj úrodou plodov. Čo je pri pestovaní dôležité?

Jahodový strom, botanicky jahodovec obyčajný (Arbutus unedo), je vždyzelená drevina, ktorá má na prirodzených stanovištiach podobu kra alebo menšieho stromu. Dorastá tu až do výšky 3 – 5 m. Vyskytuje sa najmä v oblasti Stredomoria, kde ju možno spoznať napríklad počas dovolenkových pobytov.

U nás je možné len pestovanie v priestrannejších kvetináčoch a v rámci exteriéru len od konca jari do začiatku jesene. Vo veľmi teplých lokalitách sa však môžeme pokúsiť vysadiť si jahodovec aj do voľnej pôdy na chránenom mieste.

Pred zimou ju tu ale budeme musieť dôkladne obaliť netkanou textíliou a na povrch pôdy rozložiť aj hrubší mulč. Ani to však nie je záruka úspešného prezimovania.

Jahodovec poskytne bohaté olistenie a chutné plody

Jahodovec má tmavozelené kožovité listy s jemne zúbkatým okrajom. Tak trochu podobné listom vavrínu. Kvitne počas jesene menšími bledými kvetmi, ktoré sa ponášajú na kvety konvaliniek.

Postupne sa na konárikoch objavujú aj väčšie červenkasté plody, ktoré sa podobajú plodom lesných jahôd či liči. Ich chuť je tesne po dozretí, teda v plnej zrelosti, kedy sú mäkké a šťavnaté, nie príliš vábna, tak trochu pripomína chuť fíg.

Plodov by sa nemalo skonzumovať veľa naraz, u citlivejších ľudí by to mohlo spôsobiť tráviace problémy. Možné je však ich spracovanie, napríklad na likéry, vďaka obsahu pektínu aj na džemy a marmelády. Dajú sa tiež sušiť, využiť do koláčov či kompótov.

Či už plody využijeme, alebo nie, obvykle sú peknou ozdobou dospelej rastliny.

Pestovanie jahodového stromu je jednoduché

Jahodovec veľmi dobre znáša slnko aj sucho. Kvetináč s rastlinou si tak môžeme bez obáv postaviť aj na veľmi slnečnú terasu, balkón či dvor. Prosperuje na teplejšom mieste, ktoré je chránené pred vetrom a v mierne kyslom, ľahšom a výživnom substráte.

Pri výsadbe rastliny do kvetináča by sme nemali zabudnúť ani na drenážnu vrstvu. Nadmerné hromadenie vlhkosti v oblasti koreňov totiž táto rastlina neznáša a môže byť príčinou jej chradnutia.

Počas leta by sme mali jahodovcu – najmä mladším jedincom, dopriať dostatočnú zálievku, ideálne dažďovou vodou, zemina v kvetináči by však nemala zostať dlhšie premočená. Staršie rastliny znesú aj sucho.

Každoročne na jar nezabudnime ani na dávku viaczložkového hnojiva pre stredomorské rastliny.

Rez a prezimovanie jahodovca

K prednostiam tejto zaujímavej dreviny patrí aj to, že na vonkajších stanovištiach nebýva napádaná škodcami a ani netrpí chorobami. Nevyžaduje dokonca ani pravidelný rez, hoci jej pomôže sa pekne zahustiť.

Predpokladom pestovateľského úspechu je aj správne prezimovanie. Vhodné sú na to svetlé a chladnejšie priestory s teplotou okolo 10 C. Rastlina môže byť tiež zaujímavou súčasťou zimnej záhrady.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock