Jarabiny - chutné a liečivé ‚‚citróny severu‘‘

Možno ich tiež nazvať „vtáčie stromy“, lebo u nás živia najmä neskoro na jeseň a v zime až 36 druhov vtákov. Podľa toho bol nazvaný aj botanický druh jarabina vtáčia.

Dnes sa snažíme vysádzať v záhrade dreviny i rastliny, ktoré sú maximálne odolné proti rôznym škodlivým činiteľom, aby sme na ich ochranu nemuseli používať žiadnu chémiu. Túto požiadavku veľmi dobre spĺňajú práve jarabiny. Väčšina z nich je u nás veľmi dobre aklimatizovaná a vybavená vysokou odolnosťou proti predátorom, ako aj proti extrémnemu počasiu.

Pestovanie jarabín je vysokoefektívne i z hľadiska mnohostrannosti ich využitia: ich rôzne formy môžu slúžiť v záhrade ako zaujímavý solitér, ale i na vytvorenie živého plota s funkciou pohľadovej, prachovej, hlukovej bariéry, ktorá plodí chutné i liečivé ovocie nielen pre nás, ale v zime i na prikŕmenie záhradného vtáctva. Pri tom všetkom plnia i významnú okrasnú funkciu –na jar kvetom i živou zeleňou, koncom leta, na jeseň a dlho do zimy načerveno sfarbenými listami a krásnymi žiarivými červenooranžovými plodmi.

Jarabina vtáčia

Prírodná jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) bohato plodí trochu kyslasté a horkasté plody, ktoré sa dajú konzumovať v malom množstve až po premrznutí, keď trochu zosladnú. V sušených alebo prevarených plodoch sa inaktivuje v nich prítomná kyselina parasorbinová (je prítomná najmä v nezrelých plodoch) a glykozidy, ktoré by inak vo väčšom množstve spôsobili žalúdočné ťažkosti a hnačky. Pre nás príjemnou hrou prírody však v roku 1820 na severnej Morave našli prirodzene zmutované jarabinové stromy, ktoré, naopak, rodili veľmi chutné, sladké a zdravé ovocie. Tento nový druh nazvaný jarabina moravská sladkoplodá (Sorbus aucuparia subsp. Moravica) sa zakrátko rozšíril po celej Európe a pestuje sa i plantážnicky.

Jarabina moravská sladkoplodá je ovocná drevina, ktorá sa dá pestovať aj vo vyšších polohách, ale keďže chceme dosiahnuť nielen jej dobrú plodnosť, ale aj dobrú kvalitu plodov, musíme ju pestovať v dobre oslnených lokalitách. Takisto si na rozdiel od na pôdu nenáročnej jarabiny vtáčej vyžaduje aj výživnejšiu a vlhkejšiu, nie však zamokrenú a prevápnenú pôdu.

Pestovanie

Jarabiny v dobrých podmienkach intenzívnejšie rastú, a to v závislosti najmä od odrody a podpníka, na ktorom sú naštepené. Listy sú nepárno perovité, intenzívne voňajúce kvety sú belavé a usporiadané v chocholíkových metlinách. Sú obojpohlavné opeľované aj hmyzom, i keď sú vo veľkej miere samoopelivé. Kvitnú asi 1 – 2 týždne po jabloniach, takže dobre unikajú jarným mrazíkom, proti ktorým sú pomerne odolné. Plody sú 10 – 16 mm veľké guľaté oranžové až červené malvičky s pomerne pevnou šupkou. Zberáme ich koncom septembra ostrihaním celých metlín, ktoré nesú okolo 30 plodov. Z dospelého stromu môžeme získať 25 – 35 kg plodov.

Jarabinu rozmnožujeme hlavne očkovaním a štepením na semenáče jarabiny vtáčej, hrušky alebo vlastné semenáče, niekedy i na hloh. Dá sa však množiť i ďalšími vegetatívnymi spôsobmi. V záhrade ju pestujeme podľa odrody vo forme kra alebo častejšie nízkokmenného stromčeka štepeného v korunke, a to v tvare voľne rastúcej koruny, teda s minimálnym rezom. Zapestovanie koruny je podobné ako pri jabloniach, teda základné konáre plus terminál, ktoré pri tvarovaní skracujeme o 1/3 až 1/2 dĺžky. Po skončení výchovného rezu korunu len každé 3 roky presvetlíme a odstránime poškodené konáre. Jarabina začína rodiť o 3 – 5 rokov po výsadbe a plodí na dvoj- a viacročnom dreve. Dožíva sa 50 – 80 rokov. Koruny zmladzujeme ako pri hruškách, ale musíme počítať s tým, že na starších a hrubších konároch sa horšie hoja rany. Pri obrábaní pôdy by sme si mali uvedomiť, že jarabina má prevažnú časť koreňov v hĺbke 30 – 40 cm.

Jarabina pre zdravie

Jarabina nás pravidelne každoročne bohato obdarúva okrem krásy i svojimi chutnými liečivými plodmi s vysokým obsahom vitamínov. Tie nás vynikajúco zásobujú najmä vitamínom C (až 500 mg%), preto sa tiež jarabiny nazývajú „citrónmi severu“, obsahujú aj 50 mg% karotenoidov (najmä lykopén a betakarotén), flavonoidy (rutín, kvercetín), 14 % sacharidov, z ktorých je väčšina sorbit vhodný pre cukrovkárov ako náhradné sladidlo, ktoré sa z jarabín aj vyrába. Ďalej sú tu bohato zastúpené i organické kyseliny, triesloviny, pektíny, horčiny, antokyanidíny…

• V domácnosti sa jarabiny veľmi dobre dajú využiť na prípravu štiav, vína, pretlakov, pást, kompótov, marmelád, ale aj sa sušia na prípravu čajov. Pretože podporujú trávenie, veľmi dobre sa hodia i do omáčok k zverine alebo ako príloha k tučným a ťažšie stráviteľným jedlám. Pražené jarabiny naši predkovia využívali miesto kávy.
• Ak vtáčie jarabiny chceme zbaviť horkosti, tak ich na noc namočme do zriedeného octu a potom tepelne spracujme na vybrané jedlo. Plody jarabiny vtáčej najmä v surovom stave sa neodporúča jesť vo väčšom množstve.

Červené bobuľky, ktoré liečia

• Jarabina ponúka i bohatú škálu svojej liečivej aktivity. Prítomné antioxidačné vitamíny sú vynikajúcim preventívnym prostriedkom infekčných chorôb, chorôb z nachladnutia, ale i ako zhášač nebezpečných voľných radikálov, teda sú dobrou prevenciou i liečebnou podporou pri mnohých civilizačných ochoreniach.
• Horčiny a triesloviny v plodoch, ale i v listoch pomáhajú zasa pri žalúdočnej nevoľnosti, hnačkách, pri celiakii. Sú aj veľmi účinným antireumatikom, vedia rozrušovať a vyplavovať močový piesok i drobné kamienky, zvyšujú diurézu pri obličkových chorobách s ich zníženou funkciou. Tiež ovplyvňujú vylučovanie žlče, čím podporujú trávenie najmä u starších ľudí.
• Povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov aj výdatnejším vylučovaním žlče do dvanástnika a zrýchlením črevnej peristaltiky. Svojím obsahom trieslovín zabraňujú aj vstrebávaniu toxických látok a sú aj dobrým regulátorom stolice.
• Čaj z jarabín pomáha odstraňovať i poruchy lymfatického systému. Aj čaj z kvetov jarabiny zbieraných v plnom rozkvete okolo 10. hodiny dopoludnia zmierňuje zápal pľúc, kašeľ, bronchitídu. Ak ho ženy pijú trikrát denne pred jedlom, tak im pomáha riešiť hormonálne problémy, lebo obsahuje fytoestrogénne látky.

Text: Ing. Jaroslav Pížl 
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Vyskúšajte osvedčenú exotiku – ázijské hrušky Rakytník: Dokonalý liek, ktorý si dopestujete v záhrade. Čo potrebuje a ako ho rezať? Čerešne: Výber osvedčenej odrody zaručí pestovateľský úspech Malinočernice: Sladké spojenie toho najlepšieho z malín a černíc Muchovník: Ovocie budúcnosti vhodné do každej záhrady Ako a kde pestovať figovníky? Toto odporúča ovocinár

Urob si sámNajlepší spôsob, ako vypestovať silné a zdravé sadenice v interiéri, a prečo ich nie je dobré pestovať na parapetochUrob si sámJe naozaj dobré zalievať rastliny zriedenou kávou?Môj domPestovanie bazalky zvládnu aj úplní začiatočníci. Ako sa o ňu starať od semiačka a čo robiť pri častých problémoch?ASB.skNárodný park Podunajsko nebude. Dostal prednosť megaprojekt prístavu?