Nie je dôležité množstvo rastlín, ale starostlivosť, tvrdí ovocinár Eduard Jakubek. Čo rozhoduje o úrode drobného ovocia?

Pán inžinier Eduard Jakubek, skúsený ovocinár, je predovšetkým praktik. Prezradí, ako dosiahnuť čo najväčšiu úrodu pri pestovaní drobného ovocia a tiež ako rastliny udržať zdravé a vitálne.

Pán Jakubek, čo vlastne radíme medzi drobné ovocie?

Medzi najrozšírenejšie patria ríbezle, egreše a josty – to je základ. Dopĺňajú ich maliny, černice, čučoriedky, zemolez, arónia, drienky či muchovník.

Má dnes drobné ovocie v záhradách rovnaké miesto ako kedysi?

Určite áno, ja si dokonca myslím, že ešte väčšie. Aby sme mali ideálnu úrodu, nie je dôležité množstvo rastlín, ktoré pestujeme, dôležitá je starostlivosť (agrotechnika). Patrí tam pravidelné okopávanie, zálievka, rez, prihnojovanie a mulčovanie.

Propagujem, že je lepšie mať menej kríkov, ale s vyššou úrodou. Napríklad ríbezle dokážu pri dobrej starostlivosti priniesť 10 až 20 kg plodov z jedného dospelého kra, pri stromčekových tvaroch 5 až 10 kg. Často však vidíme opak – minimum úrody na prerastených kroch pod starými stromami.

Okopávanie, kyprenie a mulčovanie drobného ovocia

Spomínate okopávanie. Mladšie ročníky sa mu určite snažia vyhnúť.

Kyprenie pôdy je najdôležitejšie pre vitalitu rastlín. Odporúčam minimálne dvakrát mesačne okopávať, čiže udržiavať pôdu v priaznivej drobnohrudkovitej štruktúre.

Burinu z okopávania nevyhadzujem, nechávam ju na mieste. Poslúži ako zelené hnojenie, rozloží sa a zlepší pôdu. Kyprenie zároveň udržiava vlahu, pretože prerušuje kapilárne vzlínanie vody. Okopávame od apríla do októbra celý život rastlín.

Dá sa okopávanie nahradiť mulčovaním?

Nahradiť nie, ale mulčovanie je určite vhodný doplnok, ideálne pokosenou trávou. Vyhýbame sa štiepke, v ktorej by mohli byť zárodky chorôb a škodcov. Nie sú dobré ani fólie a kamene na netkanej textílii. Pôdu totiž zhutnia, tým zamedzia pohyb vzduchu v oblasti koreňov a obmedzia aj pohyb dážďoviek, ktoré vnášajú hlbšie do pôdy organický materiál z povrchu.

Pred kyprením namulčovanú trávu odhrniem, pôdu prekyprím a mulč vrátim, alebo pridám čerstvý, prípadne ho dám na kompost a použijem len novú trávu. Aj takto udržiavam vlhkosť pri koreňoch počas celej sezóny.

Akú veľkú plochu pôdy okolo kríkov kypriť?

Priemer kyprenej plochy by mal byť 80 až 100 cm počas celého života rastliny. Pri lieskach či iných vzrastlejších druhoch takto kypriť nemusíme.

Základom pestovania drobného ovocia je kyprenie pôdy, udržanie jej drobno-hrudkovitej štruktúry a tiež pravidelná starostlivosť o vetvičky a korunku.

A čo maliny a černice?

Platí rovnaký princíp kyprenia. Dávame však pozor, pretože z adventívnych púčikov z koreňoch rastú nové výhonky, tak aby sme ich nezničili. Na 1 m² ponecháme asi 7 až 10 najsilnejších malinových letorastov, pri černiciach 3 až 5.

A čo pri kríčkových a stromčekových tvaroch ríbezlí a egrešov?

Pri stromčekových tvaroch nechávame 5 až 7 výhonkov, pri kríčkových 7 až 12. Dôležité je pravidelne odstraňovať štvorročné drevo, aby rastliny nezostarli. Tak predĺžime ich životnosť o niekoľko rokov.  Stromčekové tvary nesmú zostarnúť, preto každý rok ponecháme jeden až dva nové výhonky. . Ak nechávame viac ako 7 výhonov, je kvalita úrody aj životnosť stromčeka veľmi nízka.

Odstraňujeme aj nadbytok mladých a slabých výhonkov?

Áno, ako som spomínal, každý rok ponecháme 1 – 3 najsilnejších výhonov a všetky ostatné menšie a slabšie už od mája odstraňujeme. Aby sa nestalo, že krík bude zahustený 10 – 15 mladými výhonkami.

Ako na upravovací strih

Ako udržať drobné ovocie dlhodobo zdravé bez chémie?

Je to vlastne veľmi jednoduché – upravovacím strihom. Pravidelne od apríla až do konca sezóny odstraňujeme vošky mechanicky. Listy napadnuté voškami nestriekame, ale ich odštipneme. Vieme ich použiť do výluhu (listy s larvičkami premeníme na výživu) alebo do kompostu. Keď je vošiek viac, môžeme v máji aj júni skrátiť letorasty.

Tento postup využívame nielen na ríbezliach a egrešoch, ale aj na ovocných stromoch. Rovnako postupujeme pri moliciach, roztočcoch. Nesmieme im dať možnosť sa rozmnožiť.

Dôležitý je správny upravovací strih 7- až 10-krát za rok, aby na drevine nebolo počas roka nič choré.

Výsadba drobného ovocia

Ako veľmi vplýva na drobné ovocie stanovište?

Dôležité je, aby sme drobné ovocie nesadili do tieňa. Najlepšie sa mu darí na slniečku. Ak máme len polotieň, znesú ho liesky, čučoriedky, zemolez. Venovať sa musíme aj úprave pôdy, aby mala drobnohrudkovitú štruktúru.

Čo je dôležité pri výsadbe?

Pri výsadbe voľkokorenných aj kontajnerových sadeníc sa snažíme výhony skrátiť na dva až tri púčiky. Cieľom je, aby prebytok listov neoslaboval koreňový systém, ale aby rastlina na začiatku dobre zakorenila a vytvorila každý rok silné nové letorasty.

Potrebujeme, aby rastliny boli v dobrej kondícii. Keď sú zdravé listy, môže prebiehať fotosyntéza. Vplyvom slniečka, oxidu uhličitého a vody rastlina tvorí cukry, ktoré sú cievnymi zväzkami rozvádzané do dreva a do koreňov. Vďaka dostatku asimilátov zo zdravých listov sa korene rozrastú 3- až 4-krát lepšie, ako keď sú listy choré. A to zase ovplyvní vysokú úrodnosť.

Prihnojovanie výluhmi

Ako často prihnojovať?

Kto má možnosť, je dobré hnojiť maximálne dvakrát za rok, prvýkrát v marci až začiatkom apríla a potom v júni. Neskôr už nie, aby sme nepredlžovali sezónu rastu.

Odporúčam používať výluh zo zajačieho alebo slepačieho trusu, prípadne z rozložených listov s voškami v pomere 1 : 5 až 1 : 10. Funguje to podobne, ako keď si robíme čaj zo zdravých listov. Odštipnuté listy či konce výhonkov s larvičkami vošiek dáme do nádoby, zalejeme vodou a necháme odležať 5 – 7 dní. Trus môžeme nechať lúhovať aj mesiac.

Priemyselné hnojivá pôdu zasoľujú, preto radím prírodné. Keď chýbajú mikroživiny, dajú sa doplniť tekutým hnojením na list.

Pre dobrú úrodu drobného ovocia je kľúčové udržiavať rastliny v dobrej kondícii. Len zdravé listy sú totiž naplno schopné fotosyntézy.

Ako dlho vydržia takéto výluhy?

Vydržia aj celú sezónu, ale dosť zapáchajú, preto ich pripravujeme na takom mieste, kde pach neprekáža nám ani susedom. Môžeme ich aj zliať a uzavrieť do nádob.

Ako rezať muchovník a čučoriedky

Muchovník rastie trochu inak ako ríbezle, aké sú zásady rezu? A čo čučoriedky?

Pri muchovníku platí to isté ako pri ríbezliach. Udržiavame 7 – 10 výhonkov.

Čučoriedky sú výnimkou v tom, že potrebujú rašelinu, kyslú pôdu. Odstraňujeme prestarnuté 7- až 8-ročné konáre. Režeme ich na prevod, aby mali kompaktný tvar, no zároveň neboli prehustené. Dávame im výživu – prisypávame rašelinu obohatenú o humus.

Kedy robiť hlavný rez

Kedy robiť hlavný rez – odstránenie starých vyrodených konárov?

Hneď po zbere, nenechávame to až na jeseň alebo zimu. Rezy ukončujeme vždy v danom roku, nepresúvame ich až  na začiatok jari, aby sa koreňový systém netrápil s nadbytočným prebúdzaním. Upravovací rez robíme od apríla do októbra.

Ako rezať dreviny? Je určite lepšie vidieť, ako si o tom čítať.

To nie je problém. Ja som z Prešova, ale raz za mesiac som aj v Bratislave, aj v Banskej Bystrici, kde robím praktické ukážky pre verejnosť – ukazujem, ako rezať.

Všetky termíny školení nájdete na www.zahradkaripresov.sk alebo na stránke zväzu záhradkárov. Každý sa môže na vlastné oči presvedčiť, ako tento spôsob funguje.

Vplyv klímy na pestovanie drobného ovocia

Ako vplýva meniaca sa klíma na drobné ovocie?

Veľmi negatívne, a nielen naň. Zálievka je dnes už nutnosť. Voda je základom života a spolu s kyprením a mulčovaním udržiava vlhkosť v pôde.

Netreba zalievať každý týždeň, ale všetko, čo pokosíme v záhradke, nastelieme okolo stromčekov ako mulč, pokojne aj vo vrstve vysokej povedzme 10 – 15 cm. Po ďalšej kosbe ho prevrátim a pridám.

Ak by bolo trávy priveľa, tak tú staršiu trávu odhrabem, dám do kompostu, pokopem a dám novú vrstvu.

Jahody boli špecialitou

Čo pestujete vy z drobného ovocia?

Za celý život som už pestoval takmer všetko, a nielen doma v záhradke, ale aj na pracovisku. Začínal som s jahodami, bývali mojou špecialitou a aj ony patria k drobnému ovociu. Osvedčila sa mi odroda ‘Senga Sengana’.

Jahodovisko meníme už po troch rokoch. Prvý rok sú plody najkrajšie, druhý rok je ich najviac. Na množenie používame prvú, maximálne druhú dcérsku rastlinu z poplazu. Pri pestovaní dodržíme spon 40 × 30 cm, medzi riadkami 70 – 80 cm. Okopávame a podstielame.

Čím podstielať jahody?

Stružlinami, slamou alebo senom. Tráva v tomto prípade nie je až taká vhodná, aby nedochádzalo k hnitiu jahôd.

Ďakujeme za rozhovor!

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: Shutterstock, Miro Pochyba
Zdroj: časopis Záhrada