Pestujeme cviklu bez chémie: Odborník vysvetľuje, ako na to

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako na ekologické pestovanie cvikle.

Cvikla (Beta vulgaris Conditiva Group) je odolná koreňová zelenina s vysokým obsahom antioxidantov. Tak trochu zo zabudnutia sa znova dostala na výslnie, pretože je nielen zdravá, ale sa i ľahko pestuje a výborne chutí. Vieme ju použiť surovú a nastrúhanú do šalátov, nakladanú v octe, k relatívne novším receptom v kuchyni patrí jej pečenie s olejom a bylinkami, prípadne aj inými zeleninami, čo je výborná náhrada prílohy. Mladé listy sa môžu pridávať čerstvé do šalátov alebo staršie variť na spôsob špenátu.

Cvikla je malý zázrak prírody – obsahuje niekoľko druhov prírodných antioxidantov, ktoré spolu s farebnými pigmentmi betalaínmi podporujú očistu organizmu. Často sa spomína aj jej protirakovinový potenciál

Jedno-, dvoj- a viacklíčkové semená

Semená cvikly môžu byť jednoklíčkové, dvojklíčkové alebo viacklíčkové, v závislosti od konkrétnej odrody. Čo to znamená?

Každé „semeno“ je v skutočnosti zhlukom korkového tkaniva a v jeho vnútri sa nachádza jedno, dve alebo viac semienok. Jednoklíčkové sú po vzídení najmenej náročné na pikírovanie. Tento korkový obal semien po výseve spomaľuje absorpciu vlhkosti a môže oddialiť klíčenie. Na prekonanie tohto „problému“ namočíme semená pred výsevom na noc do teplej vody. Následne vysievame priamo do pôdy do hĺbky približne 2 – 3 cm, do riadkov vzdialených od seba 25 – 30 cm. Hneď po výseve zalejeme hriadku prípravkom Trifender s obsahom užitočných húb, čím zabezpečíme symbiotickú ochranu.

Rastliny vzchádzajú o 8 – 10 dní. Keď majú prvé pravé listy, jednotíme ich. Medzery medzi nimi majú byť 6 – 8 cm pre menšie alebo 10 – 15 cm pre väčšie buľvy. Následne okolo koreňov vysypeme prípravok SoilTonic, aby sme korene ochránili pred pôdnymi škodcami, ako sú drôtovce a pandravy. Všeobecne je pre cviklu vhodné slnečné stanovište, no dokáže si poradiť aj v polotieni. Pripravíme si pôdu s menším množstvom organického hnojiva alebo kompostu. Pred výsevom pridáme dolomit alebo vápno, dosiahneme tak lepšie výnosy.

Výsev je možný aj v júli

V júni a začiatkom júla je ešte čas na výsev červenej repy. V tomto období uprednostníme stanovište v polotieni a skoré odrody, pretože majú kratšie vegetačné obdobie a stihnú dorásť akurát do konca jesene. Ak môžeme, na slnečnom stanovišti výsevy pritieňujeme až do prvých pravých listov a udržiavame vlhké.

Cviklu môžeme ľahko pestovať aj v kvetináči, pretože nezaberie veľa miesta. V takom prípade zvolíme skorú odrodu, ktorú môžeme zberať ako „bejby“ repu, zužitkovať aj listy a vysiať znova.

Počas sezóny

Aby korene nedrevnateli a nezhoršovala sa ich chuť, udržujeme pôdu primerane vlhkú. Zalievame pravidelne a rovnomerne. Do zálievky sa raz za mesiac oplatí pridať prípravok Trifender s užitočnou hubou, aby sa rastliny vyvíjali bez chorôb a rovnomerne.

Rastliny červenej repy sa niekedy vytlačia zo zeme a odkryje sa ich koreň, čo je do istej miery normálne. Ak by sa tým však stali nestabilné, môžeme na ne nakopcovať trochu pôdy, ale len toľko, aby sa zakryla koreňová časť.

Hnojenie

Červená repa dobre reaguje na ošetrenie listovým hnojivom Biomit s viac ako 60 rastlinnými výťažkami v intervale raz za dva týždne. Nielenže bude lepšie rásť, no toto hnojivo veľmi pozitívne vplýva aj na obsah nutričných látok. Porast bude vyrovnanejší, úroda bohatšia a repa sladšia.

Zber cvikly

Pri skorých odrodách s kratším vegetačným obdobím môžeme so zberom začať už asi o 10 týždňov. Keď buľvy z pôdy nevytŕčajú, prstami odhrnieme zeminu od hornej časti koreňa, aby sme zistili, či už sú dostatočne veľké na zber. Všeobecne platí, že čím skôr sa zbierajú, tým sú sladšie. Na druhej strane, na skladovanie sa nehodia mladé jemné buľvy, ale až trochu vyzretejšie a zberané ideálne na jeseň.

Choroby a škodce červenej repy a ich riešenie

• Čo sa chorôb a škodcov týka, je cvikla pomerne bezproblémová. To je ďalší dôvod, prečo ju pestovať. Vysievame ju na záhony, kde predtým rástli plodiny ako uhorky, cukety, rajčiny, papriky, strukoviny, zemiaky, kapusta, kel, kaleráb či karfiol. Vyhneme sa výsevu na miesta, kde sme v predchádzajúcich troch rokoch pestovali cviklu, mangold alebo špenát, ktoré patria do rovnakej čeľade, pretože sa zvyšuje riziko prenosu chorôb.
• Keď sú buľvy nerovnomerne sfarbené a drevnaté, je to obyčajne chyba nepravidelnej zálievky a nedostatku živín.
• Najrozšírenejšie ochorenie je tzv. verticíliové vädnutie repy spôsobené hubou Verticilium albo-atrum. Pri rozrezaní buľvy sú cievne zväzky sčasti hnedé až čierne. Často sa môže na koreňoch vyskytovať spolu s ďalšími pôdnymi hubami, ktoré spôsobujú totálnu hnilobu koreňov, ako sú napríklad huby Rhizoctonia solani a Fusarium solani. Ochranu zabezpečí opakovaná zálievka s kombináciou prípravkov Trifender a AmazoN.
• Choroba listov cerkospóra (Cerkospora beticola) sa prejavuje škvrnami na listoch. Je pomerne častá a dá sa vyriešiť opakovaným preventívnym postrekom pomocou prípravku na báze žihľavy a vŕby PlanTonic.
• V rovnakom období je repa napádaná aj múčnatkou (Erysiphe betae). Pri prvom príznaku napadnutia rastliny hneď ošetríme prípravkom PlanTonic. Postrek udržuje listy silné a zdravé a zároveň podporí celý vývoj.
• Proti pôdnym škodcom už pri výseve nasypeme do osivového lôžka granulát SoilTonic G alebo SoilTonic E. Ide o prírodný pôdny kondicionér vo forme zeolitového granulátu s obsahom rastlinných extraktov a dôležitých stopových prvkov. Jeho aplikáciu sa oplatí opakovať i počas sezóny približne v 4 – 6 týždňových intervaloch.

Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.

Ďalšie zaujímavé články

Trichoderma, strážca pôdy Ekologicky proti múčnatke Ako na hrozno bez chémie? Jarný umývací postrek Ako na bioochranu egreša Hrozno kvalitne a bez chémie