Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Viete, že obsah rastlinného antioxidantu, resveratrolu, sa v búrskych orieškoch prakticky rovná obsahu v červenom víne? Aj to je jeden z dôvodov, prečo ich zaradiť do jedálneho lístka. Navyše, experimentovať môžete aj s ich pestovaním. Arašidy tak budete mať bio. 

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Resveratrol je takpovediac zázračný produkt prírody. Rastliny, ktoré si ho vytvárajú, chráni proti hubovým chorobám. V poslednom čase sa veľa hovorí a píše o tom, že ho obsahujú najmä červené hrozná a vína z nich, no málokto vie, že podobné množstvá sa nachádzajú aj v búrskych orieškoch. Možno toto intuitívne vypozorovali už dávni juhoamerickí Indiáni, ktorí, podľa vykopávok, už pred 2000 rokmi pred n. l. objavili a potom naplno konzumovali chutné a výživné oriešky – arašidy. I keď, presnejšie povedané, ide skôr o fazuľky alebo hrášky, pretože jednoročná rastlina, podzemnica olejná (Arachis hypogaea), patrí medzi strukoviny, teda do čeľade bôbovitých.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Názov búrske oriešky dostali počas takzvanej búrskej vojny v Afrike v 19. storočí, kde sa v tom čase už pestovali. Arašidy používame podobne ako orechy, s ktorými majú spoločný najmä vysoký obsah bielkovín a olejov. A hoci podzemnica olejná pochádza z Južnej Ameriky, dá sa pestovať aj v našich podmienkach. Poradíme vám, ako na to.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Iba v teplých oblastiach

Arašidy vyžadujú slnečné stanovište a počas vegetácie teplotu 25 – 30 °C, ktorá by ale nemala klesnúť pod 20 °C. Už pri výseve by stála teplota pôdy mala mať minimálne 15 °C. Čo sa teploty týka, podzemnica olejná patrí medzi najnáročnejšie strukoviny, a tak ju môžeme pestovať len v oblastiach, kde sa pestuje hrozno alebo v skleníku či fóliovníku.

Vyžaduje si relatívne ľahkú pôdu, dobre drenážovanú, ale s dostatočnou vlhkosťou a spracovanú do hĺbky s pH ideálne 6,0 – 6,5. Neznáša pôdu vyslovene kyslú, zamokrenú, ale ani ťažkú a kamenistú, pretože do nej sa opelené semenníky ťažko zavŕtavajú a tiež sa zle zberajú semená. Zaujímavé je, že farbu pôdy preberá i obal semien. Ak chceme mať svetlý obal, ktorý je preferovaný, tak arašidy pestujeme vo svetlej pôde.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Výsev a rast

Arašidové semená vysievame vždy bez hrubého strukovitého obalu asi 5 cm hlboko do dobre pripravenej ľahkej a minimálne 15 °C teplej pôdy, teda až neskoro na jar, keď už je teplota pôdy ustálená. Do výsevnej ryhy sa odporúča pridať aj trochu rozdrveného strukového obalu, v ktorom sa nachádzajú zárodky nitrifikačných baktérií. Tie sa v pôde prebudia, naviažu na korene a rastline poskytujú vzdušný dusík.

Semená vyklíčia asi za 6 dní. Malé rastlinky sa dobre rozkonárujú a dorastajú do výšky asi 40 cm, bohatý koreňový systém môže siahať až do 80 cm. Motýľovité prisadnuté kvety veľké približne 2 cm sú žltej až oranžovej farby a vyrastajú z pazúch spodných listov. Kvety sú samoopelivé, pričom sa opelia ešte pred rozvinutím. Kvitnú len 1 deň. Po odkvete sa krátka stopka so semenníkom ohne k zemi, predlžuje sa až sa semenník zavŕta do pôdy do hĺbky 5 – 8 cm, kde sa z neho vyvinie 2 – 6 cm dlhý nepukavý struk s 1 – 6 semenami obalenými papierovým, hnedočerveným, ľahko oddeliteľným osemením.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Starostlivosť a zber

Pôdu pre arašidy zásobujeme dôležitým fosforom, draslíka pridávame málo, dusíka ešte menej, lebo by ho mali dostatok viazať zo vzduchu na koreňoch vegetujúce nitrifikačné baktérie. Hnojom nikdy nehnojíme. Ošetrovanie porastu spočíva hlavne v odburiňovaní, vo veľmi opatrnom kyprení pôdy, ktorú udržiavame len mierne zavlaženú. Pred zberom necháme pôdu suchú a semená zberáme iba počas suchého počasia, inak nám zakrátko aj vyklíčia. So zberom strukov začneme, keď listy rastlín začínajú žltnúť, oriešky sú plno vyvinuté a struky „žilkovatejú“.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Zberáme buď vytrhnutím celej rastliny aj s koreňmi a semenami, alebo jej podobratím rýľom. Pri predčasnom zbere sa arašidy zvraštia, pri oneskorenom zbere začínajú klíčiť.

Celé rastliny sa zavesia na suché a vetrané miesto na 2 – 6 týždňov, aby sa obsah vody v semenách znížil zo 40 až na 10 %. Potom struky z rastlín otrháme a v suchu uskladníme. Pozor, nedostatočne usušené arašidy ľahko splesnivejú a vytvára sa v nich karcinogénny aflatoxín. Dlhým skladovaním vylúpané jadrá žltnú a horknú, nevylúpané arašidy v chladničke vydržia 3 mesiace, v mrazničke až pol roka. V produktívnych oblastiach býva hektárová úroda 1 200 – 1 800 kg.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Arašidy vo výžive

Arašidy svojou výživnou hodnotou držia krok aj so sójou. Obsahujú až 50 % olejov, 26 % bielkovín, asi 20 % sacharidov, 6 % vlákniny a 6 % popolovín. Z minerálov obsahujú železo, fosfor, horčík, draslík a síru, trochu menej vápnika a stopové prvky mangánu, kobalt, meď, zinok, molybdén, jód, selén a chróm. Zistilo sa, že majú viac stopových prvkov ako ryby a mäso. Z vitamínov je zastúpený najmä vitamín E a zo skupiny vitamínov B je prítomný niacín. Energetická hodnota arašidov je 587 kcal/100 g/2458 kJ/.

V arašidovom (podzemnicovom) oleji dominuje esenciálna kyselina olejová – 50 %, podobne ako v repkovom – 62 % a olivovom oleji – 72 %. Obsahuje tiež esenciálnu kyselinu linolovú – 28 % (v repkovom jej je 20 %, v olivovom 7 %). Významný je vitamín E – 20,5 mg/100 g (pre porovnanie v repkovom je ho 27 mg/100 g, v olivovom 12 mg/100 g).

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidyPrečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Olej získaný lisovaním za studena je svetlý až zlatožltý, nevysychavý a príjemne vonia. Rafináciou stráca vôňu i farbu. Arašidové výlisky z výroby oleja sa využívajú ako krmivo bohaté na bielkoviny.

Samotné semená aj olej majú i liečivé účinky. Pôsobia antioxidačne, chránia srdce i cievy pred nezdravým LDL cholesterolom a vysokým tlakom. Prítomná kyselina pantoténová (vitamín B5) pomáha odbúravať stres. Obsiahnutý niacín (vitamín B3) je dôležitý na udržanie zdravia tráviaceho systému, nervovej sústavy a kože.

Pravidelná konzumácia 40 g arašidov znižuje riziko rozvoja cukrovky II. typu o 30 %, len ich treba dobre rozhrýzť, aby sa obsiahnuté škroby začali tráviť už v ústach a predišli sme tak nadúvaniu.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

Arašidy v kuchyni

Arašidy sa vo svete konzumujú surové, naklíčené, uvarené, dusené, pražené, solené, kandované, semená sa dokonca fermentujú a používajú ako korenina. V rozvojových krajinách sú bežnou dennou stravou zabezpečujúcou dostatok bielkovín i tukov.

Prečo pestovať a zaradiť do jedálneho lístka arašidy

V kuchyni sa používajú do omáčok, nátierok, na prípravu arašidového masla, ale i spolu s mäsom. Olej sa používa na prípravu jedál. V cukrovinkách a zákuskoch často nahrádzajú drahšie orechy. U nás sa najčastejšie konzumujú ako pochutina.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: iStock.com/SergeyZavalnyuk, sergoua, wilaiwanphoto, aedkais, Fudio, isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

 

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama