Uhorky vysejte radšej neskôr ako riskovať nachladenie. Čo radí odborník Radek Aust pre bohatú úrodu?

Uhorky patria medzi stálice našich záhrad. Na prvý pohľad sa zdá, že ich pestovanie je jednoduché, je to však naozaj tak? O tom, ako si správne vybrať semienka, ako si predpestovať silné sadenice a čo robiť, aby rastliny bohato rodili, sa rozprávame s Ing. Radkom Austom zo šľachtiteľskej spoločnosti MoravoSeed CZ.

Výber odrody

Uhorky patria medzi najpestovanejšiu zeleninu v našich záhradách. Podľa čoho by si mal záhradkár vybrať správnu odrodu?

Áno, spolu s paprikami a rajčinami sú uhorky najobľúbenejšou zeleninou, a to najmä vďaka jednoduchej výsadbe, širokému využitiu a ich chuťovým vlastnostiam. Záhradkári si odrodu volia najmä podľa účelu využitia medzi nakladačkami, poľnými šalátovkami alebo skleníkovými uhorkami.

Aký je základný rozdiel medzi nakladačkami, šalátovými uhorkami a hadovkami z pohľadu pestovania? Líšia sa v chuti?

Vzhľadom na moderné univerzálne odrody môžeme pestovať nakladačky aj niektoré poľné šalátovky aj v skleníku, podobne ako skleníkové uhorky. Naopak to až tak nefunguje. Všetko závisí od použitej odrody a účelu. V skleníku musíme počítať s viazaním rastlín, vyštipovaním nadbytočných výhonkov a oplatí sa aj predpestovanie sadeníc. Pri poľnom pestovaní máme ušetrenú prácu s vedením rastlín. Zavlažovanie aj ochrana sú v oboch prípadoch veľmi podobné, len v skleníku vzhľadom na vlhšie prostredie viac sledujeme prípadný výskyt hubových chorôb. Zalievame pravidelne. Nakladačky obsahujú najviac vody a novšie odrody nehorknú a sú tak stále sladké. Poľné šalátovky majú, naopak, viac sušiny a pevnejšiu šupku a hodia sa aj na konzervovanie. Sú tiež častejšie náchylné na horkosť plodov zo stresu, ktorá sa práve konzervovaním následne eliminuje. Skleníkové odrody majú silnú dužinu a len malú časť pre semienka, takže poskytujú vysoký výnos a používajú sa najčastejšie v čerstvom stave.

Partenokarpické odolné odrody sú vhodným variantom pre istejšie výnosy sladkých plodov aj pri zhoršených podmienkach.

Mnohí pestovatelia sa strácajú v ponuke hybridov a klasických odrôd. Aký je medzi nimi rozdiel a kedy sa oplatí zvoliť hybrid?

Pri uhorkách je situácia v hybridizácii veľmi pokročilá a väčšina odrôd je dnes už na hybridnej báze. Vzhľadom na čoraz náročnejšie podmienky klímy sa F1 odrody presadzujú čoraz viac oproti starým klasickým odrodám, ktoré majú vyšší pomer samčích kvetov a nižšiu celkovú plodnosť.

To je vývoj, ktorý určujú sami pestovatelia a vôbec neplatí klišé, „že F1 odrody sa hodia len do určitých špecifických podmienok“. Opak je pravdou, pretože sú oveľa univerzálnejšie a odolnejšie proti výkyvom podmienok.

Existujú odrody vhodnejšie pre začínajúcich pestovateľov?

Začiatočníkom odporúčam zvoliť nové partenokarpické odrody, ktoré majú prirodzenú obrannú rezistenciu proti širokému spektru chorôb a plody tvoria bez potreby opelenia. Môžem spomenúť napríklad hladké odrody ‘Amelia F1’, ‘Karen F1’, ‘Apalosa F1’ alebo hrubobradavičnaté ‘Zuzana F1’, ‘Hermina F1’, ‘Alhambra F1’.

Sú dnes k dispozícii odrody odolnejšie proti chorobám, napríklad múčnatke alebo plesni uhorkovej?

Áno, práve vyššie spomenuté odrody majú vyššiu odolnosť proti múčnatke aj proti plesni uhorkovej. Pri plesni uhorkovej však nehovoríme o rezistencii, ale skôr o fyziologickej odolnosti rastlín vzhľadom na ich vitalitu, štruktúru listových pletív a regeneračnú schopnosť. Nemenej dôležité sú však aj rezistencie proti vírusovým ochoreniam, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie práve na starších odrodách.

Uhorky vyžadujú teplo a veľa slnka a kedysi sa považovali za rastlinu vhodnú pre južnejšie regióny Slovenska. Zmenilo sa to vzhľadom na rôznorodosť odrôd? Dajú sa pestovať aj severnejšie ako len na juhu Slovenska?

Vzhľadom na vývoj klímy sú letné podmienky vhodné na pestovanie uhorky aj v severnejších pásmach. Samozrejme, záleží na tom, či pestujeme voľne na záhradke, alebo v skleníku. Vždy do týchto oblastí odporúčam zvoliť skoršie odrody, ktoré aj z neskorších výsevov stihnú do leta plodiť a poskytnú slušné úrody. Opäť môžem spomenúť odrody ‘Amelia F1’, ‘Alhambra F1’, ‘Hermina F1’.

Výsev a predpestovanie

Je lepšie uhorky predpestovať a vysádzať ako sadenice alebo ich vysiať priamo do záhona?

To opäť závisí od podmienok, kde budeme pestovať. Sadenice odporúčam v prípade, keď chceme urýchliť nástup úrody, teda do fóliovníkov, ale aj na záhony. Výsevom doma, v období, keď sú vonku ešte chladné podmienky, predpestujeme sadenice, ktoré majú pri výsadbe 7 – 14 dní náskok pred bežným výsevom. Musíme však brať ohľad na otužovanie sadeníc a tiež dávať pozor na slnečný úpal po rýchlom prechode z vnútorného prostredia na priame slnko.

Musia sa semienka pred výsevom nejako upravovať?

Štandardne nie, ale niektorí pestovatelia skúšajú namáčanie vo vode na vate alebo močenie v podporných výživných roztokoch. To je potrebné vykonávať s opatrnosťou a rozvahou, aby sme semienkam skôr neublížili. Niektoré spoločnosti osivo v hobby baleniach dodatočne moria nepatrným množstvom chemickej látky, ktorá má za úlohu ochrániť klíčiace semienko v pôde v počiatočných fázach rastu.

Množstvo účinnej látky je natoľko nízke, že nehrozí jej prenos do rastliny ani do plodov, skutočne ide len o prvých pár dní po vzídení. Napriek tomu, vzhľadom na snahu o bezchemické pestovanie a úbytok dostupných látok, sa od morenia postupne upúšťa.

Prečo sú niekedy semienka vo vrecúšku ružové alebo modré?

Ide o morené semienka. Farba použitá pri ošetrení má za úlohu udržať účinnú látku na semene a ochrániť tak aj pestovateľa pred vdychovaním alebo kontaktom. Jej odtieň si každá firma volí podľa svojej stratégie. My sme dávali červenú alebo ružovú na šalátové uhorky a modrú na nakladačky.

Kedy ideálne vysiať semienka na predpestovanie priesad a v akých podmienkach mať výsevy?

Termín výsevu sa riadi termínom plánovanej výsadby. Pre poľné záhony vysádzame najskôr po 15. máji a aj neskôr, keď už nehrozia nielen ranné prízemné mrazy, ale ani teploty nižšie ako 7 °C. V skleníku môžeme výsadbu urýchliť o 10 – 20 dní.

Podľa týchto termínov volíme výsev, aby sme mali pre sadenie zdravé a vitálne sadenice, najlepšie s 2 až 3 pravými listami. Sadenice uhorky rýchlo rastú, takže sa nevyplatí s výsevmi príliš ponáhľať.

Je lepšie počkať s výsevom radšej o týždeň až dva neskôr než vysievať s rizikom nachladenia semien alebo rastlín. Uhorky pri správnej teplote vzchádzajú počas 3 – 9 dní a rýchlo pokračujú v raste.

Ako dlho trvá, kým vyrastie kvalitná sadenica pripravená na výsadbu?

Predpestovanie môže trvať 3 – 4 týždne. Zjednodušene povedané, vysievame približne mesiac pred plánovaným termínom výsadby.

Aké podmienky potrebujú mladé rastliny – teplotu, svetlo, substrát?

Na klíčenie uhorky potrebujú stabilnú teplotu v rozmedzí 20 – 25 °C a následne, ako všetky plodiny, dostatok svetla, čo v období apríla pokryje bežné denné svetlo na južnej strane domu či bytu. Substrát pre výsevy vždy volíme nový výsevný, prípadne bežný záhradnícky a môže byť s prídavkom mykorízy, prípadne perlitu alebo vermikulitu. Nie je potrebné pridávať kompost ani dusíkaté hnojivá.

Hovorí sa, že uhorky horšie znášajú presádzanie. Ako s nimi pracovať, aby sme ich nepoškodili?

S mladými rastlinkami zaobchádzame naozaj opatrne, najlepšie je ich uchopiť za koreňový bal, ktorý pred vysadením zvlhčíme. Môžeme ich prípadne opatrne uchopiť aj za listy, ale vyvarujeme sa necitlivého uchopenia stonky, môžu sa ľahko zlomiť.

Kedy je možné vysievať priamo von na záhon?

Priame výsevy plánujeme rovnako ako výsadbu von, čiže keď už nehrozia nízke nočné a ranné teploty, pretože inak by semienka klíčili pomaly a hrozilo by ich zahnívanie.

Pestovanie

Na čo by si mali dať záhradkári pozor pri pestovaní uhoriek v skleníku alebo vo fóliovníku?

Vďaka špecifickému prostrediu a riziku zamorenia pôdy alebo konštrukcie skleníka chorobami a škodcami z predchádzajúcich sezón a predplodín je dôležitá prevencia v ochrane. Zo začiatku volíme biologické varianty a ak počas sezóny dôjde k silnejšiemu tlaku, citlivo vyberáme chemické ochranné látky.

Je dôležitá primeranosť a dôsledná pozornosť informáciám v príbalových letákoch. Platí to aj pre biologické prípravky aj hnojivá. Zvýšenú pozornosť musíme venovať aj zavlažovaniu.

Aké vonkajšie stanovište je pre uhorky najvhodnejšie?

Vzdušné, slnečné ale zároveň chránené pred silnými vetrami alebo studeným prievanom – na voľnom priestranstve si môžeme pomôcť výsevom cukrovej kukurice, ktorá nám vytvorí ochrannú protivetrovú stenu.

A čo pôda a ako ju pripraviť pred výsadbou?

Uhorky sú plodiny tzv. prvej trate, takže počítame s vyhnojením pozemku na jeseň, najlepšie odležaným hnojom alebo na jar kompostom. Pôda musí byť kyprá a dobre zásobená živinami.

Aký rozstup odporúčate pri výsadbe, aby mali rastliny dostatok priestoru?

Podľa bujnosti odrody by malo byť vzdialenosť medzi radmi 80 – 120 cm a semená by mali byť vzdialené 20 – 30 cm od seba. Pri vertikálnom pestovaní na sieti môžeme rady zúžiť až na 60 cm. Stále však platí, že musíme zabezpečiť vzdušný porast.

Zalievajte odstátou vodou ku koreňom (nie na listy) a radšej výdatne 3- až 4-krát týždenne než každý deň len povrchne.

Ovíjajú sa uhorky samy, alebo ich treba priväzovať?

I keď uhorky majú úponky, ktorými sa snažia prichytávať k opore, musíme im pomáhať vedením na sieti, prípadne sem-tam niektorý výhonok priviazať.

Odporúčate uhorky pestovať na opore alebo na sieti?

Pre partenokarpické nakladačky, ktoré vedieme na viac výhonov, sa hodia viac uhorkové siete. Pre skleníkové odrody šalátoviek, ktoré vyštipujeme na jeden alebo dva výhony, sa dá dobre využiť aj zavesený motúz s okami.

Aká je správna zálievka – čo robia záhradkári najčastejšie zle?

Na zavlažovanie používame odstátu vodu, najlepšie z nadzemných nádrží. Najhoršie je zalievanie studenou vodou zo studní priamo na list. Navyše, ak sa to vykoná za priameho slnka, hrozí popálenie listov alebo minimálne stres rastliny. Listy sa snažíme udržiavať suché ako prevenciu proti plesni a zalievame citlivo priamo ku koreňom. V súčasnosti je veľmi vhodná kvapková závlaha, ktorá je dostupná aj pre malých záhradkárov.

Potrebujú uhorky pravidelné hnojenie a aké živiny sú pre ne najdôležitejšie?

Uhorky rýchlo reagujú na akýkoľvek nedostatok alebo aj prebytok živín. Najlepšie je voliť kombinované hnojivá pre plodovú zeleninu s vyváženým pomerom dusíka pre rast rastlín a draslíka s fosforom, ktoré podporujú tvorbu a zrenie plodov a zároveň udržujú odolnosť rastliny.

Uhorky sú známe aj tým, že ich zvyčajne počas leta chytia choroby a rastliny sa obyčajne nedožijú konca sezóny. Ako si sezónu uhoriek predĺžiť?

Môžeme využiť postupné výsevy prakticky až do konca júna, samozrejme, pomôžeme si výberom odolných odrôd a správnou agrotechnikou, prípadne pestovaním na sieti.

Je potrebné rastliny rezať a ak áno, ktoré a ako?

Áno, je to zásadné pre skleníkové odrody, aby sa rozložila násada a lepšie využila energia rastliny na tvorbu plodov. Príliš veľkú násadu by rastliny neudržali a dochádzalo by k zasychaniu nových plodov alebo kvetov.

Nakladačky zvyčajne nevyštipujeme.

Zber a úroda

V akej fáze zberať nakladačky a kedy šalátovky?

Je to opäť podľa účelu použitia, ale nakladačky na účely konzervácie zberáme, keď dosiahnu veľkosť 3 – 8 cm. Ak však máme partenokarpické nakladačky, ktoré sme vybrali pre ich odolnosť proti horknutiu, môžeme ich sčasti nechať aj prerásť na čerstvý šalát.

Platí to iba čiastočne, pretože ak by sme vynechali celý jeden zber, veľký počet dorastajúcich plodov by mohol spôsobiť spomalenie násady nových plodov. Stačí teda v poraste nakladačiek ponechať 1 – 2 plody na rastline, ktoré nabudúce zoberieme na šalát. Šalátové uhorky zbierame, hneď ako dorastú do plnej veľkosti.

Ako často by sa mali plody zbierať, aby rastliny ďalej plodili?

Nakladačky zbierame v plnej plodnosti každý druhý deň a ak príde chladnejšie obdobie, prispôsobíme zber na každý tretí deň.

Môže pravidelný zber ovplyvniť množstvo úrody?

Pravidelnosť zberu je základom úspešného pestovania uhorky na dosiahnutie čo najväčšej úrody, rastliny tak od nás „dostávajú správu“, že majú pokračovať v kvitnutí a násade plodov.

Keď si chcem odložiť semienka z odrody, v akej fáze vziať uhorku a ako ich vybrať a pripraviť na výsev v ďalšom roku?

Domáci zber semien uhorky nie je síce zložitý, ale pri väčšine odrôd nemusí dôjsť k opakovanému úspechu z predchádzajúcej sezóny, pretože uhorky sa medzi sebou krížia pomerne na veľké vzdialenosti a osivo tak môže byť ovplyvnené inou odrodou od suseda, napríklad aj šalátovou, a v nasledujúcom roku nie je isté, čo vyrastie.

Navyše, pri hybridoch, ktoré sú označené „F1“, sa rozdelia vlastnosti pôvodných línií a odolnosť ani chuť nemusia byť rovnako kvalitné. Väčšina pestovateľov dnes stavia na istotu a využíva skúsenosti šľachtiteľov, ktorí uhorkám zasvätili celý svoj život, aby priniesli univerzálne odolné odrody, ktorých je na trhu dostatok.

Najčastejšie problémy pri pestovaní

Prečo sa niekedy stáva, že uhorky kvitnú, ale plody sa nevytvoria alebo zožltnú a opadajú?

To môže byť z rôznych dôvodov. Ide napríklad o zlú voľbu odrody, najčastejšie nehybridné verzie, ktoré majú obmedzenú plodnosť, pretože z veľkej časti tvoria samčie kvety a až neskôr materské, z ktorých sa vyvinú plody.

Ďalším faktorom je nedostatočná výživa a zavlažovanie – rastlina si reguluje násadu podľa toho, aké má podmienky.

Problémom býva aj nedostatočné opelenie, čo sa týka nepartenokarpických odrôd, ktoré potrebujú na dobrú násadu plodov opelenie hmyzom. Často sa to stáva v chladnejšom počasí, keď lieta menej opeľovačov.

Čo spôsobuje horkosť plodov a dá sa tomu predísť?

Horkosť je obranný mechanizmus rastliny proti stresu, takže sa prejavuje pri teplotných výkyvoch, napadnutí chorobami alebo škodcami, alebo nedostatku vlhkosti. Prevenciou je správna agrotechnika, ale najmä voľba odrôd, ktoré na horkosť netrpia, teda nemajú túto reakciu v sebe zakódovanú. Hovoríme im geneticky nehorké.

Prečo sa plody skrúcajú?

Opäť najčastejšie vďaka teplotnému stresu, nerovnomernej zálievke a pri poškodení v počiatočných fázach rastu cicaním voškami.

Prečo plody žltnú?

Pri nepravidelnom zbere najstaršie plody dosiahnu vegetatívnu zrelosť, semená sú úplne vyvinuté a plody tiež mäknú. Ak žltnú plody ešte pred dozretím, ide o nedostatok živín (dusíka) v kombinácii so zlou závlahou. Podobne môže rastlina reagovať aj na chlad.

Prečo rastliny rastú, ale spodné listy žltnú alebo vädnú?

Príčin môže byť veľa a záleží na miestnom posúdení. Za vädnutím býva nedostatok zavlažovania, ale aj prirodzená ochrana pri vysokých teplotách, keď rastlina znižuje asimilačnú plochu. Ak sú ráno listy späť v poriadku, stačí len udržiavať pravidelnú zálievku, prípadne mierne prihnojiť. Väčším problémom sú choroby koreňov (bakteriózy, sklerotininy), vtedy vädnú celé rastliny.

Žltnutie spôsobuje nedostatok živín, hlavne dusíka. Naopak, jeho nadbytok sa prejaví tiež žltnutím, ale po obvode listov. Žltnutím sa prejaví aj napadnutie škodcami – často v kombinácii s voškami, roztočcami, so strapkami alebo s chorobami – väčšinou ako nepravidelné žlté škvrny na listoch.

Ľudia niekedy nesprávne identifikujú pleseň a škodce naďalej poškodzujú rastliny.

Dajú sa uhorky pestovať aj na balkóne alebo vo veľkom kvetináči?

Áno, výborne sa na to hodia skleníkové typy miniuhoriek – ‘Kalimero F1’, ‘Pony F1’.

Je potrebné zvoliť nádobu, najlepšie 20 l a viac, na lepšie hospodárenie so živinami a s vlhkosťou. Pamätáme na vyššie riziko vysychania, takže sledujeme vlhkosť vždy v celom profile nádoby.

Koľko rastlín uhoriek stačí pre bežnú rodinu?

To záleží na obľúbenosti a apetíte členov 😉. Osobne mám päťčlennú rodinu s kladným vzťahom k pestovaniu a ku konzumácii domácej zeleniny, takže uhorky pestujeme v riadku dlhom 50 metrov, to znamená asi 250 – 350 rastlín.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robia záhradkári pri pestovaní uhoriek?

Najčastejšie sa stretávam s príliš skorým výsevom na jar a následným poškodením klíčiacich semien alebo mladých rastlín chladom.

Ľudia niekedy nesprávne identifikujú škodce (pri žltnutí listov), ktoré sa vyskytujú skôr než napríklad pleseň, a pestovatelia riešia ochranu fungicídmi mylne proti plesni, zatiaľ čo škodce naďalej poškodzujú rastliny.

Nevhodná je zálievka plošne na list, čím dochádza k podpore podmienok pre šírenie plesní. Povrchová zálievka a nedostatočné preliatie koreňového profilu, je lepšie zalievať 3-krát týždenne výdatne než každý deň mierne.

Často je to aj prílišná konzervatívnosť a nedôvera v nové odrody, ktoré môžu poskytnúť väčšiu istotu úrody a menšiu potrebu ošetrenia.

Choroby

Ako spoznať prvé príznaky plesne uhorkovej alebo múčnatky? A čo urobiť?

Pleseň sa začína najčastejšie až v plnej plodnosti, keď sú rastliny najviac vyťažené, často až počas leta alebo počas daždivých období. Prvým príznakom sú nepravidelne hranaté škvrny na listoch, ktoré sa rýchlo šíria a pri vhodných podmienkach môžu zlikvidovať rastliny počas niekoľkých dní (do týždňa). Zospodu sú škvrny najprv vodnaté a neskôr zasychajú a pokryjú celý list. Prvé príznaky bývajú na starších listoch. Je dobré porast ošetriť preventívne prípravkom Champion 50 WG a pri napadnutí prípravkami s účinnou látkou azoxystrobin (pôsobí aj proti múčnatke). Pozor však na dlhšiu ochrannú lehotu po ošetrení!

Múčnatka je najčastejšie v skleníkoch, kde sa objavia biele, akoby pomúčené listy na povrchu. Intenzita sa postupne zvyšuje opäť od najstarších listov ďalej. Môžeme použiť kontaktné prípravky na báze síry (Kumulus WG). Pomáha tiež biologická ochrana (Rock Efekt, Polyversum OD a pod).

Existujú jednoduché preventívne opatrenia, ktoré dokážu pestovateľovi výrazne pomôcť?

Voľba odolnejšej odrody, proti múčnatke máme nové odrody s plnou rezistenciou, proti plesni odrody so zvýšenou odolnosťou. Dôležité je dodržanie správnej agrotechniky od výberu pozemku, výsevu, výživy, závlahy atď.

Kombináciou správneho výberu odrody, dodržania agrotechniky a využitím nechemickej podpory a ochrany rastlín môžeme vypestovať zdravé uhorky bez chemických prostriedkov.

Pomáhajú žihľavové či prasličkové výluhy alebo postrek mliekom?

Áno, za predpokladu pravidelnej a dôslednej aplikácie na všetky časti rastlín. Praslička pomáha vďaka vyššiemu obsahu kremíka spevňovať pletivá. Mlieko by malo pôsobiť zmenou pH na povrchu listov, ďalej chemickou reakciou bielkovín pri pôsobení UV žiarenia, ale osobne radšej volím vyvinuté biologické prípravky určené pre rastliny, napríklad na báze pomarančových silíc alebo hnojivá s vyšším obsahom draslíka a železa s vysokým pH, ktoré bránia šíreniu chorôb. Pri domácich výluhoch pozor na ich koncentráciu, aby sme, naopak, listom neublížili popálením.

Je ešte niečo, čo by ste odkázal čitateľom?

Užívajte si uhorkovú sezónu naplno, pretože vlastným čerstvým uhorkám sa nič nevyrovná 😉.

Ďakujeme za rozhovor!

Galéria k článku

Článok vznikol v spolupráci s firmou MORAVOSEED CZ a.s.