Predíďte stratám pri skladovaní jadrovín. Tieto choroby by ste mali poznať

Pri zimnom uskladnení ovocia prídeme neraz o 20, 30, ba i viac percent plodov. A to je veľká škoda! Mnohé z chorôb vyskytujúcich sa pri skladovaní jadrovín majú svoj začiatok už v pestovateľskej sezóne. Poradíme, ako im predchádzať.

Jablká

Dopestovanie zimných odrôd jabĺk a hrušiek, ktoré nás zásobujú vitamínmi počas zimy, si vyžaduje veľa starostlivosti, úsilia a neraz aj finančných nákladov. Je to nesmierna škoda, keď z dobrej úrody, celoročného snaženia prídeme až o spomínanú tretinu. Nie vždy pritom ide o nedostatočnú hygienu v sade či v sklade. Mnohé z chorôb, ktoré sa prejavia až pri skladovaní, majú svoj pôvod v zanedbaní určitých zásadných pestovateľských zásahov. Je to trochu ako s nami ľuďmi. Keď máme zlú životosprávu, živíme sa nevhodnou stravou, v ktorej chýbajú vitamíny, minerály alebo, naopak, niektorých živín máme nadbytok, je organizmus v nevyváženom stave a sme náchylnejší na infekčné i neinfekčné ochorenia.

Podobné je to i pri stromoch a ich plodoch, ktoré v sklade ešte žijú ďalej, dýchajú a dozrievajú, na čo potrebujú určité živiny. Nesúlad potrieb plodov a množstva živín v nich sa potom podľa citlivosti danej odrody môže prejaviť aj na ich negatívnom výzore, štruktúre, chuti i skladovateľnosti. K vysokým stratám prispievajú aj abiotické a fyziologické poruchy, hubové, bakteriálne a vírusové choroby stromov. Nedostatky v kvalite ovocia, i keď veľakrát na prvý pohľad pri jesennom zbere neviditeľné, majú za následok ľahké podliehanie skladovým patogénom.

Jablká v bedničke

Termín zberu

Aj ten je pre ďalšie uskladnenie ovocia dôležitý. Zber realizujeme v „ideálnom“ čase, ktorý stanovíme podľa odrody, podpníka a aktuálneho priebehu počasia. Plody zimných odrôd jadrovín sú pripravené na zber, keď sa stopka plodu uvoľní ľahko pri jeho pokrútení alebo vyklonení nahor. Je to spôsobené tým, že medzi stopkou a konárikom sa vplyvom chladných a skracujúcich sa dní tvorí deliaca korková vrstvička. V tomto štádiu už zvyčajne nájdeme v plodoch semená vyfarbené na tmavohnedo. Všímame si však i farbu plodov, ktorá sa pri dozrievaní mení zo zelenej na žltú. Červené vyfarbenie nie je rozhodujúce, lebo je často ovplyvnené aj klímou. Zber realizujeme, ak sa dá, za sucha a čo najneskôr, najlepšie vtedy, keď vonkajšia teplota dosahuje hodnotu, pri akej budeme plody aj skladovať. Krátkodobé, hlavne októbrové nočné mrazíky do -2 až -3 °C plody väčšinou nepoškodia. Ak vhodný termín zberu zmeškáme, pri niektorých odrodách začnú zakrátko samovoľne opadávať alebo ich zhodí vietor.


Nedodržanie optimálneho zberového termínu pre danú odrodu výrazne negatívne ovplyvní skladovateľnosť aj kvalitu plodov. Podtrhnuté plody, čiže zberané v predstihu, znamenajú ich nedostatočné vyfarbenie, chuť, nižšiu nutričnú hodnotu a aj zníženie hmotnosti (zistilo sa, že plody v poslednej fáze zrenia zvyšujú svoju hmotnosť). Následkom je, že viac trpia fyziologickými poruchami pri skladovaní, vädnutím a tzv. spálou šupky. Príliš neskoro pozberané plody sú zasa citlivejšie na otlačenie a vyskytuje sa pri nich viac fyziologických porúch. Zväčšuje sa náchylnosť na sklovitosť a vnútorný rozpad dužiny či skorá múčnatosť. Hrozí tiež namŕzanie plodov na stromoch, čo ich znehodnotí okamžite.

Jablká v bedničkách na tráve

Ako zberať?

Plody zberáme vždy opatrne a ručne tak, aby sme stopky nezlomili, ale aby sme dosiahli prirodzené oddelenie stopky od konárika, ako sme spomínali vyššie, krútením plodu alebo jeho vyklonením nahor. Plody do debničiek alebo košov nehádžeme, ale ukladáme. Čo najskôr ich vytriedime a podľa odrôd uložíme v jednej či v dvoch vrstvách do vydezinfikovaných umelohmotných prepraviek. Nikdy neskladujeme choré, poškodené a obité plody.

Zásady skladovania

Zakrátko po uskladnení plodov do dezinfikovaného, vychladeného a dobre vetraného skladu alebo pivnice ich znovu prekontrolujeme a choré či poškodené ihneď odstránime. Snažíme sa od seba oddeliť kratšie a dlhšie skladovateľné odrody, pretože rýchlejšie dozrievajúce odrody sú zdrojom plynného etylénu, ktorý by urýchlil aj dozrievanie neskôr zrejúcich odrôd. Debničky so skoršie zrejúcimi odrodami umiestňujeme v sklade k vetraciemu otvoru tak, aby sa vznikajúci etylén z daného priestoru odvádzal preč.

Choré jablká a hrušky

Prehľad skladových chorôb zimných jabĺk a hrušiek

Fyziologické poruchy

Sklovitosť jabĺk

Porucha sa vyznačuje priehľadnou dužinou okolo cievnych zväzkov, ktorá sa postupne šíri na celý plod. Keď sa začína okolo jadrovníka, zvonka nie je pozorovateľná. Pri intenzívnom výskyte sa na šupke vytvárajú olejovité, v prípade žltých plodov tmavozelené alebo pri červených plodoch tmavočervené škvrny. Pletivá sú naplnené vodou a plody sú ťažšie. Dužina býva tvrdšia, neskôr zhnedne. Plody majú nižší obsah kyselín a mdlú chuť. Prvé príznaky sa objavujú niekedy už krátko pred zberom alebo potom až v sklade. Pri vyššej teplote sa plody rýchlo kazia.

Sklovitosť je vyvolaná náhlym nahromadením cukrov v pletive plodu po nadmernom slnečnom svite, ktorý nasleduje po chladnejšom počasí. Súvisí tiež s poruchou metabolizmu vody, ktorej obsah v tkanivách sa zvyšuje až o 30 %. Bunkové steny praskajú a voda sa z buniek vylieva. Ochorenie podporuje jednostranná výživa dusíkom, vysoká spodná voda, ale aj hlboký zimný rez. Na strome môžu byť poškodené len jednotlivé plody a rozsah ochorenia sa z roka na rok mení. Na sklovitosť sú náchylnejšie predčasne dozreté plody z mladých stromčekov a plody zo stromov s nízkou úrodou. Choroba postihuje najmä odrody Jonathan, Priesvitné letné, Parmana zlatá zimná, Coxova reneta, Gloster, Starkrimson.

Sklovitosť jabĺk

Prevencia: Dôležité sú vhodný výber odolných odrôd, nevysádzanie jabloní do pôd s vysokou spodnou vodou, harmonická výživa s opatrným dávkovaním dusíka, menej radikálny rez, dôsledná zberová prebierka plodov a odstraňovanie chorých plodov pri skladovaní.

Horká pehovitosť jabĺk

Napadnuté plody majú na šupke tmavozelené až hnedé, niekoľko milimetrov veľké, trochu vpadnuté škvrny. Tieto zhnednuté skupiny odumretých buniek vodivého pletiva nachádzajúce sa pod šupkou môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Pletivo dužiny zasychá a odumiera v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania plodu vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. V bunkách sa zahusťujú kyseliny a poškodzujú ich.

Poruchu podporuje aj nedostatok vápnika v bunkách, ktorý zvyšuje priepustnosť a nestabilitu bunkových membrán. Aj nadbytok dusíka, draslíka a horčíka, ktoré konkurujú vápniku, prispieva k problému. Nevhodný je i príliš hlboký rez. Častejšie sú chorobou napádané veľké plody s riedkou dužinou a tenkou šupkou.

Medzi náchylné odrody patria Coxova Reneta a jej mutanty, Šampion, Rubín, James Grieve, Clívia, Parmena zlatá, Boskoopské, Melrose, Jonagold, Vanda. Naopak, odolnejšie sú Idared, Golden Delicious. Nemýľme si horkú pehovitosť s hnedou škvrnitosťou dužiny spôsobenou nedostatkom bóru. Chorobou poškodené plody majú nízku chuťovú kvalitu, sú horké, menej odolné proti hnilobe, a preto ich neskladujeme.

Horká pehovitosť jabĺk

Prevencia, ochrana: Dôležitá je harmonická výživa stromov, žiaduce pH pôdy, neprehnojovanie dusíkom, nižšie dávky draslíka i horčíka. Menej hlboký zimný rez, ak stromy bujne rastú, obmedzíme ich júlovým letným rezom. V čase sucha primerane zavlažujeme. Príliš intenzívna závlaha najmä na konci vegetácie chorobu, naopak, podporuje. Ochranný postrek sa robí listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika, napríklad Kalkosanom, a to až 6- až 8-krát podľa návodu. Prvý postrek môžeme miešať s ochranou proti chorobám a škodcom robíme asi 8 dní po opadnutí okvetných lístkov a posledný postrek 2 týždne pred zberom. Aj plody postrekom dobre zmáčame.

Jonatánová škvrnitosť

Na plodoch sa tvoria nepravidelné, 1 – 3 mm veľké ostro ohraničené hnedé až čierne mierne preliačené lesklé škvrny, pod ktorými dužina nie je nekrotická. Môžu byť rozložené po celom plode alebo sústredené len na tmavšie vyfarbenom „líčku“. Objavujú sa prednostne na veľkých plodoch pochádzajúcich z mladých stromov alebo na plodoch zo stromov s malou úrodou. Škvrny často vznikajú až v čase uskladnenia plodov. Keďže neprenikajú do hĺbky dužiny, sú vlastne iba estetickou záležitosťou. Ako príčiny sa javia nedostatok vápnika, neskorý zber a vysoké teploty v období zberu, vysoké alebo kolísavé teploty pri uskladnení. Citlivými odrodami sú Jonathan, Idared, Melrose, Jonared, teda väčšinou odrody s červenou šupkou. Prezreté plody neuskladňujeme.

Prevencia, ochrana: Ochranný vápenatý postrek sa robí podobne ako pri horkej pehovitosti, napríklad aj použitím 0,6 % roztoku chloridu vápenatého. Pozbierané a vytriedené plody čo najrýchlejšie uskladníme pri optimálnej skladovacej teplote 0 až 5 °C a pri vlhkosti vzduchu 85 – 90 %. Zabezpečíme dobrú cirkuláciu vzduchu v sklade.

Hnedá škvrnitosť dužiny z nedostatku bóru

Nedostatok bóru sa na vetvičkách jabloní i hrušiek prejavuje na konci leta odumieraním letorastov. Je to zapríčinené zlým transportom živín, ktorý bór podporuje. Tento problém je častejší najmä na vápenatých pôdach alebo pôdach čerstvo povápnených, hlavne v období sucha. Nadbytok dusíkatého hnojenia tiež spôsobuje relatívny nedostatok bóru, ktorý sa prejavuje žltnutím listov, vyfarbovaním žiliek do červena. Vrcholy a okraje listov neskôr nekrotizujú. Podobne odumierajú aj vrcholy letorastov. Mladé listy môžu tiež zhrubnúť a stať sa krehkými. Na plodoch sa príznaky neprejavujú každý rok rovnako intenzívne. Väčší výskyt vyvoláva dlhšie obdobie sucha po predchádzajúcich dažďoch.

Nedostatok bóru sa na plodoch prejavuje v troch formách. Takzvaným vonkajším korkovatením sú postihnuté plody na slnečnej strane stromov. Na šupke už od júna vznikajú nepravidelné hnedé skorkovatené škvrny, ktoré môžu byť mierne vyvýšené. Pri ďalšom raste sa šupka zmrašťuje a praská. V dužine sa neskôr vytvoria hnedasté škvrny skorkovateného pletiva. Napadnuté mladé plody predčasne opadajú. Najčastejšie sa táto choroba vyskytuje v prípade odrôd Jonathan, Bernské ružové, Zvonkové, Boskoopské, Ontario, Landsberská reneta.

Jablká v bedničke

Druhý typ ochorenia sa prejavuje až koncom júla a v auguste. Korok sa tvorí lokálne v dužine v blízkosti cievnych zväzkov, čo plody veľmi zdeformuje. Šupka je preliačená, tmavočervená pri červených plodoch, tmavozelená pri žltých odrodách.

Tretí typ ochorenia pri menšom nedostatku bóru sa prejavuje až pri dozrievaní. Jablká zvonka vyzerajú zdravo, ale pri prekrojení nájdeme v dužine drobné ostro ohraničené škvrny hnedého pletiva. Neskoršie sú zasiahnuté i pletivá medzi jadrovníkom a cievnymi zväzkami. Toto takzvané difúzne korkovatenie sa veľmi podobá na horkú škvrnitosť jabĺk s rozdielom, že dužina je len mdlá, ale nie horká. Nedostatkom bóru môžu trpieť aj hrušky a marhule.

Prevencia, ochrana: Dôležité je jarné alebo jesenné prihnojovanie pôdy dávkou bóraxu (0,3 až 0,5 kg na 1 dospelý strom). Bórax zmiešame s pieskom alebo drevným popolom, rozhodíme na pôdu a zapracujeme. Pozor, vyššia dávka bóraxu môže pôsobiť toxicky. Pri veľmi zásaditej pôde s malými zrážkami radšej aplikujeme bór postrekom na list, a to 0,25 % bóraxom v 2 postrekoch po odkvitnutí s odstupom 3 týždňov. Ak zriedený postrek aplikujeme pred kvetom, potom do plného kvetu a zasa po odkvete, dosiahneme aj zlepšenie opelenia kvetov, pretože bór súčasne zlepšuje prerastanie peľových zŕn do semenníka kvetu.

Hubové choroby jadrového ovocia v zimnom sklade

Pleseň sivá

Pleseň sivá (Botrytis cinerea) sa na plodoch prejavuje vo forme svetlohnedých škvŕn, ktoré sa postupne rozširujú, až zachvátia celý plod. Pri vyššej vlhkosti sa na povrchu škvŕn vytvárajú chumáče sivých konidioforov s konídiami, dužina sa rozkladá a múčnatie. Plody sa infikujú cez poranenia alebo cez lenticely, čo sú útvary podobné prieduchom. Chorobu podporuje veľmi vlhké prostredie skladu.

Pleseň na jablku

Zdroj infekcie, ochrana: Ide o patogén, ktorý sa bežne v prírode vyskytuje, napríklad na odumretých rastlinách. Konídie roznáša vietor a dážď. K prvotnej infekcii, ktorú podporuje daždivé počasie, často dochádza už v čase kvitnutia, i keď choroba sa môže prejaviť až v čase zrenia alebo pri skladovaní. V starších a zanedbaných záhradách je jej výskyt vyšší. Dôležité je sústavne odstraňovať zo záhrady rastlinný odpad a kompostovať ho. Fungicídne prípravky proti iným chorobám obmedzujú rozvoj aj tejto choroby. Dôležité sú dobrá dezinfekcia skladu, opatrný zber, vytriedenie chorých a poškodených plodov a dobré vetranie skladu.

Monilióza jadrového ovocia

Hlavnými hostiteľmi moniliózy (Monilia fructigena) sú jablone a hrušky. Náchylnejšie sú odrody Boskoopské, James Grieve, Spartan, Jonagold, Rubín. Choroba sa prejavuje už v záhrade, odkiaľ sa v podobe výtrusov na šupke plodov prenáša aj do skladu. Začína sa na porušenom povrchu plodu hnedou hnilobou dužiny, ktorá mierne mäkne. Za pár dní sa na povrchu plodu vytvárajú koncentricky usporiadané, béžové vankúšiky s výtrusmi. Vietor ich roznáša na veľké vzdialenosti. Výnimočne infikuje aj kvety a letorasty, ktoré rýchlo hnednú a odumierajú. Šírenie infekcie podporuje daždivé počasie, prehustená výsadba i koruny stromov, prehnojenie dusíkom, staré neošetrované výsadby. Najviac ohrozené je zrejúce ovocie. Huba prezimuje v napadnutých plodoch, ktoré sme nechali na stromoch alebo opadané na zemi. Na jar na ich povrchu vznikajú nové výtrusy a choroba sa znovu šíri. Ak sa výtrusy dostanú na šupke do skladu, v plode sa rýchlo rozrastajú a spôsobujú hnedú až čiernu hnilobu, ktorá zničí celý plod. Choroba sa v sklade šíri hlavne dotykom chorých so zdravými plodmi.

Monilióza jablka

Prevencia, ochrana: Základom je maximálna hygiena v záhrade, čiže rýchle odstránenie napadnutých plodov, častí rastlín a ich spálenie. Dôležitá je i ochrana proti škodcom poškodujúcim šupku plodu a dezinfekcia skladov. Výsadby a koruny majú byť vzdušné a dobre presvetlené. Priama postreková ochrana sa robí len po mechanickom poškodení ľadovcom. Stromy neprehnojujeme dusíkom, pretože sú menej odolné, dužina je redšia a viac láka škodce.

Monilióza

Modrá (peniciliová) hniloba jabĺk a hrušiek

Jedna z najčastejších a najškodlivejších húb, ktoré sa vyskytujú v pozberanom ovocí, je modrá (peniciliová) hniloba (Penicillium expansum). Patrí medzi pre človeka nebezpečné skladové choroby, pretože huba produkuje neurotoxický jed patulín. Napádané sú prevažne len poranené plody, výnimočne sa do nich infekcia dostáva cez dýchacie otvory. Na poranenie plodu pritom stačí iba udretie pri neopatrnom zbere.

Zdrojom infekcie sú často i nedostatočne dezinfikované skladovacie obaly. Na infikovaných plodoch sa objavujú svetlo hnedé okrúhle škvrny, šupka sa mierne prepadá a dužina rýchlo podlieha kašovitej bledej hnilobe. Na povrchu plodov vyrastajú spočiatku biele, neskôr tmavomodré, alebo zelenkasté krupicovité povlaky. Sú zložené z obrovského množstva výtrusov, ktoré ľahko roznáša vietor na veľké vzdialenosti. Poškodená časť plodu neskôr hnedne a scvrkáva sa. Podhubie vylučuje silno zapáchajúce látky, ktoré prenikajú do celej dužiny plodu. Najviac ohrozené je poškodené ovocie uskladnené oneskorene do teplého skladu.

Nebezpečný neurotoxický jed patulín je relatívne stabilná látka, ktorú stabilizuje prítomný vitamín C a varom sa nerozkladá. Často sa vyskytuje v ovocných šťavách, ak sa nerobia zo zdravého ovocia. Vykrajovanie časti plodu napadnutej peniciliovou hnilobou nemá zmysel, pretože patulín je v tej chvíli už v celom plode. Tento jed poškodzuje centrálnu nervovú sústavu, ale aj slezinu, pečeň, žalúdok, obličky a dýchací aparát. Typickým prejavom otravy je strata koordinácie, paralýza a degenerácia neurónov mozgovej kôry.

Modrá hniloba

Prevencia, ochrana: Najlepšou ochranou je maximálna hygiena v záhrade i sklade, starostlivý a opatrný zber, triedenie ovocia a jeho rýchly presun do chladného skladu. Pri pestovaní je dôležitá ochrana plodov pred škodcami. Chemické postreky bývajú proti tejto chorobe málo účinné, lebo Penicilium svojou enzymatickou činnosťou dokáže odbúrať aj zložité chemické zlúčeniny.

Alternariová hniloba jabĺk a hrušiek

Táto huba (Alternaria alternata) sa vyskytuje bežne v záhradách, kde kontaminuje rôzne kultúrne rastliny. Pri chorobe je produkovaný pre ľudí nebezpečný mykotoxín zvaný alternariol. Infekcia sa môže šíriť cez poškodený povrch plodu alebo z jadrovníka. Spóry alternárie začínajú klíčiť pri vlhkosti vyššej ako 70 %, optimálna teplota na jej rast je 25 °C. Na plode sa spočiatku objavia ohraničené okrúhle hnedé až čierne škvrny, mierne preliačené, so suchým a lesklým povrchom. Huba sa postupne rozrastá do celého plodu. Infekcia sa do plodu môže dostať už v čase odkvitania stromov, a to cez kališný otvor budúceho plodu. Vtedy sa rozšíri z jadrovníka do celej dužiny plodu. Niektoré odrody sú na túto chorobu náchylnejšie.

Prevencia, ochrana: Platí to isté, čo pri peniciliovej hnilobe.

Fuzáriová hniloba jabĺk a hrušiek

Fuzáriová hniloba (Gibberella avenacea, syn. Fusarium avenaceum) je tiež rozšírená choroba produkujúca nebezpečné mykotoxíny. Plody sa infikujú cez poškodenú šupku plodu, cez kalich po odkvete a aj cez vytrhnutú stopku pri zbere. Túto hnilobu v plode často zistíme až po jeho prekrojení, keď už je celý vnútrajšok hnedý a hnilý. Jadrovník býva prerastený bielym alebo ružovkastým jemným podhubím. V ňom možno nájsť žltkasté, ružovkasté či inak sfarbené drobné vankúšiky s veľkým množstvom kosákovitých výtrusov. Niekedy je dužina horká, ale nekašovatie. Vzácnejším prípadom je povrchová fuzáriová hniloba, pri ktorej vzniká hnedá, pomerne mäkká hniloba smerujúca z povrchu plodu do jeho hĺbky. Napadnuté plody sa kvôli jedovatým mykotoxínom nedajú využiť.

Prevencia, ochrana: Je potrebná dobrá vegetačná ochrana stromov a plodov, dobrá hygiena v záhrade i sklade, opatrný zber, vytriedenie plodov a ich rýchle uloženie do vychladeného skladu.

Chrastavitosť jadrovín

Ide o typickú vegetačnú chorobu. Plody poškodené chrastavitosťou (Venturia inaequalis) sa dostávajú aj do zimného skladu, pretože rany po infekcii vyzerajú ako zahojené. Je to omyl, pretože práve cez ne sa infekcia šíri do plodu aj navôkol.

Chrastavitosť jabĺk

Takéto plody neskladujeme, ale ich po zbere spracujeme napríklad na šťavy či ovocné víno.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív redakcie
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok