Ak je niečo, čo odrádza mnohých záhradkárov, je to rez. Dôvodom je zvyčajne strach, že to „urobíme nesprávne“. Je to úplne pochopiteľné, ale trochu zbytočné.

Nie sme si istí, kedy treba rezať a ktoré časti odstrániť, pretože rastlina pred nami nikdy nevyzerá ako na obrázkoch či fotkách v knižke alebo časopise. Obávame sa, že niekoľko neuvážených strihov môže zničiť našu obľúbenú rastlinu či ju zahubiť.
Jedinci, čo zrezú všetko vyššie ako oni
Iste, v niektorých záhradách možno naozaj vidieť rastliny zohyzdené po reze. Občas sa dokonca vyskytnú jedinci, obyčajne sú to muži, ktorí majú potrebu „úhľadne a čisto zrezať všetko, čo je vyššie ako oni“, bez ohľadu na prirodzený tvar.
Iní zase s nadšením odseknú celé konáre, ale nie tesne pri kmeni alebo vetvení, naopak, ponechajú pahýle. Tie sú nielenže neestetické, no postupne odumierajú a môže sa v nich usadiť choroba. Keď na odumretom pahýli uvidíme napríklad drobné ružové bodky, ide o tzv. korálikovú škvrnitosť, ktorá je prejavom pôsobenia huby hlivky červenej (Nectria cinnabarina).
Tí, ktorí nikdy nič nerežú
Sú medzi nami aj takí, ktorí nikdy nič nerežú. Ich záhrada potom možno pôsobí v lepšom prípade romanticky, v horšom ako málo produktívny zmätok. Obyčajne nič nerežú ženy, pretože mnohé majú pocit, že je to vlastne pre rastlinu kruté.
Príliš starostliví záhradkári
Stáva sa tiež, že niekto starostlivo odreže všetky výhonky, ktoré majú v ďalšom roku kvitnúť, prípadne plodiť a potom sa čuduje, prečo rastlina nikdy nekvitne. Stáva sa to napríklad pri hortenziách alebo pri veľkých kroch, ktoré opakovane a radikálne orezávame, aby sa zmestili do pre nich určeného priestoru. Tým vlastne nikdy nedostanú šancu vyprodukovať kvitnúce výhonky. Lepšou možnosťou je nahradiť ich prirodzene kompaktným, pomaly rastúcim druhom.

Dôvodov na rez je viacero
Kľúčom na pochopenie rezov krov a stromov je uvedomiť si, prečo je tento úkon potrebný. Dôvodov je viacero.
Rez pomáha udržiavať rastliny zdravé a to tým, že pravidelne odstraňujeme všetky odumreté, choré alebo poškodené vetvičky. Prerezávaním koruny zabezpečujeme prístup svetla do jej vnútra, cirkuláciu vzduchu a umožníme lepší prístup pre užitočný hmyz, čím prirodzene znižujeme výskyt škodcov a chorôb bez potreby použitia postrekov.
Rezom tiež regulujeme veľkosť rastlín, napríklad pri bujne rastúcich druhoch, ako sú vistéria a budleja, alebo podporujeme maximálne kvitnutie, napríklad pri ružiach, či tvorbu plodov pri jabloniach a pod.
Rez využívame aj na tvarovanie rastlín do presných tvarov, prípadne pri ružiach na kmienku na udržanie pravidelnej korunky a upraveného vzhľadu. Rezom vieme zabrániť, aby pestrolisté kultivary stromov a krov prechádzali späť na svoju pôvodnú zelenú formu, stačí odstrihnúť zelené výhonky, hneď ako ich zbadáme.
Pri vrúbľovaných rastlinách odstraňujeme výhony z podpníka, tým zabránime jeho prerasteniu a postupnému zničeniu šľachtenej časti. Preto je užitočné naučiť sa, akú starostlivosť potrebujú tie rastliny, ktoré pestujeme.

Univerzálne pravidlo pre všetky rastliny nie je
Bolo by skvelé, keby existovalo jedno univerzálne pravidlo pre rez všetkých rastlín, no, žiaľ, také nie je. Poznáme síce niekoľko všeobecných zásad, no vždy sa nájdu aj výnimky.
Kry a popínavé rastliny, ktoré kvitnú pred júnom, režeme prakticky hneď po odkvitnutí, zatiaľ čo tie, ktoré kvitnú po júni, režeme počas zimy.
Ak je potrebný hlboký rez plamienka (Clematis), urobíme tak v marci.
Ruže režeme na konci zimy v predjarí a počas sezóny aj po odkvitnutí, s výnimkou druhov pestovaných zámerne pre dekoratívne šípky. To isté platí pre kry pestované pre bobule – nestriháme ich, kým neuvidíme, kde sa tvoria. Typickým príkladom je hlohyňa (Pyracantha) pestovaná pri stene. Ak koncom leta neostriháme nové výhonky tesne za bobuľami, zakryje ich rastúce lístie.
Od novembra do marca je vhodný čas na rez väčšiny okrasných listnatých stromov a krov, ak ich potrebujeme zmenšiť, upraviť tvar alebo omladiť staršie rastliny. Je tiež obdobie na rez jabloní a hrušiek, ale nie kôstkovín, ako sú čerešne či slivky.
Hlboký rez koncom zimy je vhodný pre drieň (Cornus) a farebné druhy vŕby, pretože odstránime staré stonky a tým podporíme rast silných a pekne vyfarbených nových výhonkov.
Rez na úroveň pôdy je zaujímavý spôsob, ako premeniť napríklad paulovniu alebo katalpu na ker s obrovskými listami, čo vytvára výrazný exotický efekt.
Počas zimy necháme odpočívať väčšinu vždyzelených rastlín. Aj s rezom hortenzií počkáme na koniec marca až apríl, kým začnú pučať. Navyše, staré kvety slúžia ako ochrana výhonkov s púčikmi pred mrazom. V zime tiež nerežeme menej odolné rastliny, aby rastliny nenamrzli cez rezné rany.

Je pre vás rez zložitý?
Keď nám to všetko pripadá zložité, je dobré vedieť, že mnohé druhy môžeme nechať rásť bez zásahu celé roky, iba s príležitostným zásahom. Niektoré rastliny však naozaj potrebujú pravidelný rez, napríklad ovocné stromy a kry a tvarované dreviny, hortenzie, vistérie, plamienky a ruže. Navyše, nie každá rastlina je samostatnou kapitolou – väčšinu vieme zaradiť do skupín, ktoré vyžadujú podobné ošetrenie.
Ak sa aj rez napriek snahe nepodarí dokonale, skvelé na rastlinách je, že väčšinou dorastú.
Galéria k článku
Text: Gardener´s World
Foto: isifa/Shutterstock, Sarah Cuttle/Gardener´s World
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, mam mladu marhulu, ktora je ostrihana sposobom, ze strednik zacina pod…