Ovocinár Ľudovít Vašš: Nie som odporca moderných odrôd. Ekologická záhradka spočíva v rozmanitosti, nielen v starých odrodách

Prečo sa na mnoho odrôd zabudlo?

Hovorí sa, že moderné odrody sa šľachtia za účelom toho, aby boli lepšie ako tie staré odrody.  V niečom asi aj sú lepšie, v niečom možno nie. Prečo ale došlo k tomu, že sa počas rokov tak zjednodušil sortiment a prečo sa na mnoho starých odrôd celkom zabudlo?

Odpoveď je zložitejšia, ale skúsim zjednodušiť. Jedným z hlavných dôvodov moderného šľachtenia bol tlak na ekonomický rast a s tým súvisiaca intenzifikácia poľnohospodárstva. Pri odrodách sa začala zohľadňovať ich predajnosť, aby boli transportovateľné, uniformné, dlhodobo skladovateľné. Kritériom bolo tiež, aby sa moderné odrody dali pestovať komerčne, čiže v intenzívnych sadoch (aj za použitia umelých hnojív a chemických prostriedkov). Neprihliadalo sa až tak na rozmanitosť prostredia, čiže na to, že ovocie chceme aj naďalej pestovať v malých záhradách v rôznych kútoch Slovenska. Nepočítalo sa ani s extrémami počasia.

Staré alebo aj historické odrody najčastejšie nie sú zámerné krížence a hybridy, zväčša vznikli ako náhodné semenáče.

Ja nie som odporca moderných odrôd, to vôbec nie, ale oveľa väčší som zástanca pestrosti a rozmanitosti a to nielen v poľnohospodárstve. Keď pestrosť ustúpi uniformite a zacieli sa len na hospodársky záujem, tak systém ako taký bude mať problémy. V tej pestrosti je sila, ale aj krása zároveň. Máme rôzne typy krajiny, horskú, podhorskú, nížinnú, ako môžeme predávať len odrody vhodné napríklad do poľnohopodársky produkčných oblastí? Stále predsa chceme pestovať aj pod Tatrami, na Zamagurí, na Hornej Orave. Napríklad na Hornú Oravu nie je vhodná takmer žiadna hruška či jabloň z moderného sortimentu, ale v starom sortimente je ich niekoľko.

Zmena klímy a staré odrody

Máme zmenu klímy. Ako sa s ňou dokážu popasovať staré odrody? Predsa len boli vyšľachtené dávno, keď klíma ešte nebola v ohrození.

So starými odrodami sa spája aj podpník, čiže ten koreňový systém, na ktorom stromy rastú. Používa sa semenáč, a ten je veľmi prispôsobivý klimatickým aj pôdnym podmienkam. Práve zo semenáča pramení sila stromov. Ďalšia sila pramení z prispôsobivosti starých odrôd, v zmysle, že je ich veľké množstvo.

Ekologická stabilita našej záhradky netkvie v tom, že budeme používať len staré odrody, ale spočíva v rozmanitosti, čo znamená, že použijeme rôzne druhy a odrody. Netreba ale ostať len pri starých odrodách, sadiť môžeme aj druhy menej známe, netradičné. Keď sa nám v záhradke nedarí dlhodobo pestovať napríklad jablká, môžeme siahnuť po druhoch, ktoré nemajú problém s klasickými chorobami a škodcami. Môžeme pestovať asiminu, ľudovo sa jej hovorí banán severu, hurmikaki, rôzne bobuľové ovocie, ktoré tu donedávna nebolo, napríklad muchovníky, klasické driene, rakytník. Veľa ľudí na juhu začína pestovať figy, schizandry a iné druhy, ktoré sú v extrémnych teplách oveľa húževnatejšie ako klasické jablone a hrušky.

Iný príklad, keď chce niekto pestovať vinič v Kežmarku, v Poprade, tak lepšie, ako siahnuť po starom Chardonnay či  po Leanke, ktoré sú citlivé na hubové choroby, je zvoliť úplne moderné PIWI odrody, tzv. interšpecifické, ktoré sú výrazne odolné proti chorobám. Nebráňme sa ani moderným odrodám, keď chceme mať ekologicky stabilnú záhradku.

Štepenie stromov
Prvé štepenie sa datuje do starej Číny, čo je 4 a pol tisíca rokov späť. Foto: archív Ing. Ľudovíta Vašša

Vysokokmene a iné pestovateľské tvary

Máte vo vašom sortimente aj moderné odrody?

Áno, určite. Ide nám o to, aby ľudia jedli ovocie, aby sa tešili z úrody a aby v pestovaní ovocia videli zmysel. Keď chcete mať takú záhradku, aby ste boli spokojní, potrebujete, aby bola rozmanitá. Poviem príklad – kde máte záhradu vy?

Záhradu mám medzi Pezinkom a Sencom.

Tam posledné roky mávate 35 – 37 stupňov Celzia pomaly aj 3 mesiace a málo vody. To je veľmi horúco. Predstavte si, žeby som vám povedal, aby ste si nasadila  staré odrody jabloní. No a zhruba o päť rokov by ste na mňa nespomínala v dobrom. Jablone totiž v takom teple veľmi trpia úpalom, prejavuje sa to zhnednutými líčkami. Vy musíte vysádzať druhy, ktoré nie sú na horúčavy až tak citlivé, napríklad dule, mišpule, driene, broskyne, marhule, niektoré odrody neskorých sliviek a tiež netradičné druhy ako sú kaki, figy, mandle, čierne orechy, pekanové orechy, lieskové oriešky na tureckej lieske a v závetrí dokonca granátové jablká.

Odporučil by som vám iné druhy ako jablone, možno ešte zimné odrody hrušiek. Možno mi poviete, že hruškám sa u vás nedarí, lebo majú stále hrdzu. To znamená, že má zrejme veľa ľudí v obci borievky čínske a netátove, ktoré hrdza potrebuje k svojmu životnému cyklu. V takom prípade nepestujte klasické hrušky, ale ázijské. Väčšina z nich netrpí hrdzou hruškovou, majú dekoratívne zdravé listy, také kožovité a krásne plody. Ak ich nenabodne osa, tak sú úplne zdravé, bez škodcov. Lenže, bude vám ázijská hruška chutiť? Nie každému chutí, no záleží aj od odrody. Najznámejšia odroda Chojuro má rumovú príchuť, čo mne napríklad príliš nechutí, ale kolegyni zase veľmi.

V škôlke máte okrem vysokokmeňov vhodných najmä do krajiny aj rôzne iné pestovateľské tvary?

Áno, samozrejme. Napríklad broskyne sa často pestujú ako štvrťkmene a sú vhodné aj do malej záhradky. Naopak oskoruša sa prakticky vždy pestuje ako vysokokmeň, je krajinotvorná. Chodia k nám ľudia, ktorí chovajú dobytok alebo kone a chcú vysokokmenné stromy, aby sa pod nimi mohli pásť zvieratá. Im radíme odrody na podpníkoch, ktoré vytvárajú silné, zdravé a vysoké kmene a dožívajú sa aj sto rokov. Ale keď príde babička a chce mať čo najskôr ovocie, tak jej poradíme odrody naštepené na slabých podpníkoch, aby jej to už za dva roky zaplodilo. Sociálny aspekt ovocinárstva, čiže komu, čo a prečo odporučiť, je vlastne tiež veľmi zaujímavý.

Tým, že sa vaše meno spája najmä so starými odrodami, som si myslela, že sa venujete vyslovene im a pestujeme predovšetkým vysokokmene.

Nie, „staré odrody“, to nie je náboženstvo 😊. Naopak, premýšľame prakticky. Okrem toho nás to so stromami baví a chceme, aby to bavilo aj iných, aby im pestovanie ovocia dávalo zmysel. A teraz to nemyslím len z komerčného hľadiska, ale aj z takého filozofického. My chceme ísť s dobou. Napríklad, okrem toho, že na jar a na jeseň ponúkame voľnokorenné stromy, počas sezóny v kontajneroch (kvetináčoch), tak ich máme aj v tzv. arbo taškách, čo je novinka. Je to akoby náhrada stromov s koreňovým systémom v „bale“, povedal by som, je to vyššia úroveň „balovej“ sadby.

Venovať sa ovocným drevinám je veľké dobrodružstvo. Keď sa človek do toho ponorí, uchváti ho, ako a kde všade rastú, aké rôzne majú chute, kedy dozrievajú, akú ohromnú pestrosť plodov máme, ako krásne kvitnú, čo ako vonia, čo sa ako dá spracovávať.

Našu škôlku, ktorú s kolegom Veselým obhospodarujeme na 27 hektároch a zamestnávame 23 ľudí, vedieme ako jediní na Slovensku podľa zásad ekologického hospodárstva. Tým sme výnimoční. Naše postupy sú veľakrát vyslovene inovatívne. Aj škodcov riešime prírodným spôsobom, používame preparáty šetrné k životnému prostrediu, miešame si aj vlastné. Na poliach nepoužívame herbicídy, buriny krotíme mechanicky.

Tých postupov, ktoré používame a nie sú úplne bežné, je veľa. Snažíme sa mať ponuku pre ľudí, ktorí majú maličkú, 3 – 4 árovú záhradku ale aj pre realizátorov, ktorí realizujú výsadby v mestách, pozdĺž  cyklotrás. Pre mestá zakladáme sady. Napríklad pre bratislavský magistrát sme sadili genofondovú banku Bratislavy, podobne sme zakladali genofondovú banku Žiaru nad Hronom a riešili sme to vo viacerých obciach.

Ľudovít Vašš v ovocnej škôlke Biele Karpaty
Voľnokorenné stromy majú počas sezóny aj v tzv. arbo taškách. Foto: dvajaphoto

Genofondový sad

Ako vlastne funguje genofondový sad? Je otvorený pre verejnosť?  

Pri výsadbe genofondovej banky vychádzame z lokálnych nálezov druhov a odrôd. Náš genofondový sad v Moravskom Lieskovom je pre verejnosť prístupný, keď robíme rôzne kurzy a exkurzie. Exkurzie sú  2 – 3 krát za rok, kurzy častejšie.  Sú to kurzy napríklad rezu ovocných drevín, štepenia, zakladania záhrady, ekologickej ochrany.

Odporúčania pre záhradkárov

Čo sa týka rezu stromov, odporúčania ako na to, sa predsa len menia aj v čase. Akým spôsobom sa učiť rezať?

V prvom rade odporúčam riadiť sa rastlinou samotnou, čiže naučiť sa „čítať“ rastlinu, poznať jej zdravotný stav a podľa toho pristupovať k rezu. Keď sa napríklad pozriete na jabloň a vidíte, že má krátke prírastky, jabĺčka sú menšie, koruna začína presychať, musíte riešiť problém tohto stromu a nie ísť slepo podľa nejakej schémy. Keď viete, že málo prirastá, potrebujete urobiť zmladzujúci rez. Ten sa robí v predjarnom až jarnom období. Režeme staré odplodené a vysilené konáre, čím strom „prebudíme“.

Pri rezoch dodržiavame technológiu rezu a režeme tak, aby sme drevine neubližovali, čiže nenechávame pahýle, natrhnuté miesta, nenechávame naraz veľa rezných rán, nerobíme rezné rany nad 5 cm. Technológia rezu je nemenná, vychádza z porovnania biológie a fyziológie drevín. Rez má byť založený na biologických princípoch, nie na umelých pravidlách. Čo stromu svedčí, čo mu prospieva, sa učíme najlepšie pozorovaním.

Krajina je zrkadlom duše človeka, ktorý v nej žije. Ľudia sú v súčasnosti silní individualisti a taký je aj ich prístup ku krajine.

Čo by ste rád čitateľom odkázal na záver?

S ovocinárstvom je to ako so všetkým, treba začať, nenechať sa odradiť neúspechmi, dostať sa k dobrej literatúre. Najviac sa naučíte pozorovaním stromov pri oberaní úrody. Keď idete zberať a ochutnávať ovocie, nenajedzte sa predtým, aby boli zmysly pozornejšie. Keď vyleziete na strom, na marhuľu či morušu, tak pri oberaní môžete pozorovať, kde strom plodí, kde rastie, ako rastie, ako sa vetví, kde má málo svetla, kde mu usychajú konáre, v ktorej časti stromu je ovocie najviac napadnuté.

Ďakujeme za rozhovor. 😊

Skúsený ovocinár Ing. Ján Veselý vás prevedie základmi rezu ovocných stromov v aktuálnom čísle časopisu Záhrada 1-2/2025. Nájdete ho už v predaji!

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: archív Ing. Ľudovíta Vašša, dvajaphoto, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie